SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Táto diskusia je moderovaná. Nové príspevky sa zobrazujú až po schválení moderátorom diskusie. Viac informácií

Nie, neprichádza doba ľadová. Len médiá (zase) nerozumejú vede (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Dobre, že sa to takto komentuje

Aj v čase naslabšej aktivity Slnka, teda v období Maunderovho minima, prichádzalo v 11-ročnom priemere k našej Zemi len asi o 0,1 až 0,2% menej slnečného žiarenia ako v súčasnosti. Aj kolísanie mesačných priemerov slnečného žiarenia prichádzajúceho k našej Zemi bolo hlboko pod 1% z celkového množstva žiarenia. Takže žiadna katastrofa naozaj nehrozí, prípadné zníženie aktivity Slnka na úroveň Maunderovho minima (čo je dosť málo pravdepodobné) by sa iba zredukoval vplyv zosilňujúceho skleníkového efektu atmosféry tak, že by sa namiesto globálneho oteplenia o 2,5 °C do roku 2100 oteplilo iba o 2,0 °C. Na takéto konštatovanie existuje naozaj dostatok fyzikálne korektných dôkazov, nemusím ich tu ani uvádzať.
 
Hodnoť

 

Takychto clankov, uvadzajucich veci na pravu mieru je vo vsetkych nasich mediach zial malo, v porovnani kolkokrat si novinari zjednodusuju pracu a zjednodusuju precitane az tak, ze prekrucuju povodnu informaciu. Vitam snahu!
 
Hodnoť

no hmm

Na jednej strane autor kritizuje media, ze si po svojom vysvetluju znizenu aktivitu na slnku a
na druhej strane skonci tvrdenim, ze kedze predchadzajuci a tento rok bude! najteplejsi, nevyzera!!! to o 10 az 20 rokov na malu dobu ladovu.
Tak bud sa drzme cely cas faktov alebo spekulujme.
 
Hodnoť

 

často kritizujem SME za neprofesionálnu novinársku prácu. Preto by bolo teraz férové, aby som urobil opak:
Tento článok je vynikajúci. Po dlhom čase niečo kvalitné! Ak by bolo viac MINIMÁLNE takýchto článkov, veľmi rád si zaplatím piano...
Stále sa zlepšovať! Poďme!
 
Hodnoť

 

Toto je v krátkom čase už druhý článok, kde uvádzate na pravú mieru pôvodne zverejnené informácie vašich kolegov. Možno by to chcelo robiť pred preberaním a zverejňovaním podobných správ nejakú serióznu selekciu, čo naozaj patrí do rubriky veda a technika, a čo do bulváru s bombastickými nadpismi.
 
Hodnoť

"Media nerozumeju vede..."

to je fakt.
V clanku nikde nevidim taky "detail" ako Milankovicove cykly.
Co ma pamat neklame asi milion rokov sa strieda cca 100 000 rokov ladovej doby a interglacialu, ktory trva cca 10 000 rokov. Holocen zacal cca pred 10 000 rokmi...takze mi niekto chce tvrdit, ze tento cely cyklus nejako prebije desiatky, alebo stovky ppm nejakeho sklenikoveho plynu, ktory zabezepci eliminaciu vplyvu milankovicovych cyklov a este aj zvysi teplotu planety nad akceptovatelu uroven ?

K obrazu : je to nadhera... nie je to nahodou P.Breughel ?
 

Takto:

Milankovičove cykly nemajú pri úvahe o zmenách klímy za 2-3 storočia žiaden význam. Optimum Milankovičových cyklov z pohľadu otepľovania klímy na severnej pologuli bol niekedy pred 8 tisíc rokmi, teraz pokračuje pomalé ochladzovanie až do minima, niekedy o 50 tisíc až 100 tisíc rokov, pričom tento vplyv sa prejavuje ochladzovaním klímy v strednej Európe asi o 0,1 až 0,2 °C za 1000 rokov, čiže je nebadateľný z pohľadu terajšej rýchlej zmeny klímy.
 

 

Obraz je od Avercampa, je to aj pod ním napísané.
 

 

Da sa vidiet v Rijksmuzeu v Amsterdame
 
Hodnoť

Reagujem iba

na poslednu poznamku v clanku, podla ktorej fenomen El Nino tento rok 2015 sposobi dalsie najvyssiu globalnu teplotu. Je to odvazne tvrdenie, ja osobne by som do takychto riskantnych tvrdeni nesiel. Z dvoch pricin. Na jednej strane predpovedadat spravanie (resp. teda buducnost) chaotickeho stavu systemu ako su atmosfericke pochody je prakticky nemozne, pretoze nepozname presne ani sucasny stav. Hovorme iba o pravdepodobnosti. Na druhej strane energeticke pochody uzavreteho systemu, neovplyvnia vnutornu energiu, teda nemoze sposobit ani ani zmenu globalnej teploty (fluktuacia sa moze objavit iba lokalne a na obmedzeny cas).Pozor na 1. zakon termodynamiky. Problem je teda v tom, meni sa energeticjy obsah nasej planety alebo nie? A ked tak chceme vplyvom zvysenia obsahu CO2. Chapem ze teplota, ako fyzikalna velicina je ludskejsia. Ale teplota je stavova velicina, je teda funkciu stavu akolia. Cim vnutorna energia (alebo entalpia) je vlastnost uzavreteho systemu, teda nie je stavova.
 
Hodnoť

aj mne sa chce niečo povedať, môžem?

V prvom rade, aby sme vedeli o čom sa vôbec bavíme, tu je priamy vedecký kontext:
[1] Shepherd, S., Zharkov, S., Zharkova, V. (2014): Prediction of Solar Activity from Solar Background Magnetic Field Variations in Cycles 21-23. The Astrophysical Journal, 795 (1). pp. 46-54., full-text: http://www.researchgate.net/pu...
[2] Popova, E., Zharkova, Valentina and Zharkov, Sergei (2013) Probing latitudinal variations of the solar magnetic field in cycles 21-23 by Parker's Two-Layer Dynamo Model with meridional circulation. Annales Geophysicae (ANGEO), 31 (11). pp. 2023-2038, full-text: http://www.ann-geophys.net/31/...

V druhom rade treba povedať, že ako z prvého článku vyplýva, ide len o predpoveď založenú na štatistickej metóde (analýza hlavných komponentov vychádzajúca zo spektrálnej analýzy slnečného pozaďového poľa počas cyklov 21-23 založenej na Parkerovom dvojvrstvovom modeli slnečného dynama, ktoré samo vychádza s mnohých modelových predpokladov, viď [2]). Z údajov 21. až 23. slnečného cyklu sa vypočítala krivka pre súčasný 24. cyklus a zistilo sa, že súhlasí na 97%, čo dáva istú dôveryhodnosť predpovedi pre 25. a 26. cyklus. Problém takýchto štatistických analýz je ten, že pre ľubovoľnú funkciu je možné nájsť nejaké komponenty a zložky, na ktoré sa dá "rozbiť" empiricky nameraná minulosť a následne z nich nejako "vyskladať" a "vyprojektovať" budúcnosť. Emprické data sú obmedzené na 21-23 cyklus preto, lebo z tohto obdobia (od r. 1978 po súčasnosť) máme potrebné údaje (t.j. magnetogramy z Wilcoxovho solárnho observatória). Samozrejme, kovaní (klima?)skeptici by teraz mali vyskočiť a namietnuť krátkosť pozorovaného obdobia a tým aj možnosť chyby pri projekcii z takýchto krátkodobých pozorovaní. Som si však dosť istý, že tak neurobia :-)

Ďalej, zo záveru práce [1] vyplýva, že zníženie škvrnového čísla v porovnaní s 24. cyklom 24 je podľa modelu " 80% in cycle 25 and 40% in cycle 26.". Takže to môže byť len nejaké kvázi-Maunderovo minimum, alebo inak povedané, aj v Maunderovom minime (1645-1715) museli byť pozorovateľné (a aj pozorované) slnečné škvrny, čo sa nedá vzhľadom na nesystematičnosť a nedokonalosť vtedajších pozorovaní nedá celkom vylúčiť a ani potvrdiť.

Z tohto pohľadu by bolo zaujímavé dať vedľa seba a porovnať viaceré slnečné klimatické hypotézy (Scafetta, Landscheidt, Charvátová - všetko trochu zabudbuté "hity" klimaskeptickej hitparády z ich vrcholného obdobia 2009-2011, teda hneď po "Climagate" a počas predĺženého slnečného minima 23/24) s touto projekciou (Shepherd, Zharkov, Zharkova 2014). Mám zato, že nebudú sedieť. Archibaldove projekcie (2006, 2008) slnečného vývoja a klimatických globálne-teplotných poklesov sú už jasne mimo hru.

Čo sa týka proxy-analýz, napr. 10Be a 14C a z nich odvodzované napr. Spörerovo minimum 1420-1580 (napr. Beer et al. 1994), tak tam je aktivita Slnka ešte spornejšia a jeho vplyv na globálnu klímu ešte menej zrejmý.

Milankovičove cykly, ktoré tu spomína "topinambur" sú zase niečo iné.
 
Hodnoť

no a potom tu máme "novinársky" kontext

Takže si to zhrňme:

1.) článok Shepherd, Zharkov, Zharkova vychádza v časáku The Astronomical Journal v novembri 2014, čiže už pred nejakým časom, a nebudí nejakú veľkú pozornosť verejnosti, dokonca ani na věhlasných (nejaký dobrý slovenský ekvivalent?) klimaskeptických stránkach. Ale budiž, môžem sa mýliť, nesledujem to nejako systematicky a kľudne som mohol niečo prehliadnuť.

2.) 9.7.2015 vyšlo na stránkach Kraľovskej astronomickej spoločnosti v sekcii News&Press oznámenie "Irregular heartbeat of the Sun driven by double dynamo" https://www.ras.org.uk/news-an... s niekoľkými izolovanými vyjadreniami V. Zharkovej

3. V ďalších dňom nasledovala akási smršť novinárskych článkov, ktoré v rámci uhorkovej sezóny (v poslednom čase je to o všeličom doslova "svetodejinnom", len nie o uhorkách) predkladali titulky, ako napr.
- "'Mini ice age' coming in next fifteen years, new model of the sun's cycle shows" - Independent, (http://www.independent.co.uk/e...
- "Earth heading for 'mini ice age' within 15 years" - The Telegraph, http://www.telegraph.co.uk/new...
- "Mini ice age could bring freezing temperatures by 2030" - Wired, http://www.wired.co.uk/news/ar...
- "Is a mini ICE AGE on the way? Scientists warn the sun will 'go to sleep' in 2030 and could cause temperatures to plummet" - Daily Mail, http://www.dailymail.co.uk/sci...
atď. Samozrejme, nesmú chýbať obligátne obrázky zamrznutej Temže a podobné grafické vypchávky, plus priblblé online-diskusie dezorientovanej verejnosti.
O niečo serióznejšie titulkuje napr. Science Daily - "Solar activity predicted to fall 60% in 2030s, to 'mini ice age' levels: Sun driven by double dynamo" - http://www.sciencedaily.com/re...

4.) Súčasne sa sporadicky objavujú aj články, ktoré to akože uvádzajú "na pravú mieru" a tým dávajú do verejného diskurzu nové podnety a impulzy, povedal by som (z hľadiska aj nedávnej minulosti) dosť netradičné, napr.
- "No, Earth is not heading toward a ‘mini ice age’" - Washington Post, http://www.washingtonpost.com/...
- "No, the Earth Is Not Heading for a “Mini Ice Age" - Slate, http://www.slate.com/blogs/fut...
Aj keď väčšinou ide o blogy na stránkach denníkov.

5.) V denníku SME vychádza 14.7.15 platený článok Jakuba Fila "Slnko môže zoslabnúť, naznačuje model", http://tech.sme.sk/c/7913638/s... . Pod článkom je diskusia plná zmätočných príspevkov, typických pre tieto témy.
Deň na to, Tomáš Prokopčák v denníku SME uvádza "na pravú mieru" zadara článkom "Nie, neprichádza doba ľadová. Len médiá (zase) nerozumejú vede". Pod článkom je moderovaná diskusia.

6.) V moderovanej diskusii uvádza "perpetuum v mobile" svoje analytické a rekapitulačné príspevky o vedeckom a novinárskom kontexte tejto témy :-)))

P.S. Určite ešte stojí za zmienku článok z júna 2015 v Nature. Je v plnom texte a myslím, že by to malo byť povinné čítanie pre tých, ktorí sa budú chcieť v nasledovných rokoch vyjadrovať k téme:
http://www.nature.com/ncomms/2...
 

Dik

za tie odkazy
 
Hodnoť

 

Super článok. Škoda len, že si ho neprečíta väčšina s tých, ktorí zachytili pôvodnú správu. Takže výsledný efekt: nedôvera vo vedu, pretože raz tvrdia, že sa oteplí potom zasa, že sa ochladí. A to všetko paradoxne vďaka tomu, že informácie sa šíria v súčasnosti jednoduchšie a rýchlejšie ako kedykoľvek predtým..
 
Hodnoť

Nech je ako chce,

Nech je ako chce, pan Prokopcak je predstavitelom medii, nie vedy.
Ak chceme byt striktny v tom co veda je a co nie je, tak musime skonstatovat ze posledny odstavec clanku vedecky urcite nie je. Vyrok "...vieme ze sa nieco pravdepodobne stane" je asi tak naivny ako slovne spojenie "asi urcite". Pan Prokopcak tiez "vie", ze rok 2015 bude teplejsi ako rok 2014, avsak skutocny vedec poda taketo vyhlasenie az ked zanalyzuje teplotne merania z celeho roka, konciac dnom 31.12.2015.

Rad by som tiez podotkol ze rok 2014 bol najteplejsi na zaklade pristrojovych merani meteorologickych stanic na zemskom povrchu. Existuje vsak aj subor dat satelitnych merani teploty spodnej troposfery (UAH, RSS), podla ktoreho bol rok 2014 na 3-4 priecke najteplejsich rokov (za rokmi 1998 a 2010 a statisticky nerozlisitelny od roku 2005). Satelitne merania maju objektivne vyhody oproti pozemskym meraniam, pretoze maju absolutne pokrytie, a ich zjavnou nevyhodou je len kratsi rad udajov (od roku 1979). Nezalezi velmi na tom ci 2014 bol prvy alebo treti, kazdopadne to bol velmi teply rok. Avsak skutocna veda by mala podavat nezaujate a kompletne informacie, a preto ignorovanie satelitnych merani nie je vedecky korektny pristup.

Tiez by som rad reagoval na komentar autora "perpetuum v mobile". Sprava ktora sa zacala sirit internetom 9.7.2015 nevychadza z clanku Shepherd et al. 2014, ale z prispevku V. Zharkovej na konferencii UK Royal Astronomical Society's National Astronomy Meeting v Llandudno 9.7.2015 (Heartbeat of the sun derived with principal component analyses and prediction of solar activity on millennium scale). Ja som sice tu prednasku nepocul, ale da sa ocakavat ze boli odprezentovane nove vysledky.

A nakoniec, je treba nastolit otazku kde je hranica medzi "moderovanou diskusiou" a cenzurou, a ake je miesto cenzury vo vede. Selekcia diskusnych prispevkov pod tymto clankom posobi trapne a pripomina socialisticke casy, alebo fiktivne "diskusie" niektorych internetovych predajcov.
 

 

dobrý deň, budem reagovať len na posledný bod:
moderovanie príspevkov v diskusiách - napriek fanúšikom rôznych konšpirácií a sprisahaní - sa riadia výhradne jednoznačnými pravidlami, ktoré sú povinní diskutujúci pod článkami o vede dodržiavať:

http://tech.sme.sk/c/7057850/p...

moderátor sa rozhoduje len a len podľa nich. ak tieto pravidlá považujete za trápne, mrzí nás to... ale myslíme si, že prispievajú ku kultivovanej diskusii založenej na faktoch. a to je aj jedným z cieľov vedy.
 

 

Dobry den, len dve poznamky:

1. Pravidla jednoznacne nie su. Co je to "utok medzi diskutujucimi" - razny nesuhlas, odmietnutie tvrdeni druheho, prirovnanie k lietaniu po ordinacii ako holubicka, alebo az priama nadavka? Ako je definovany konspiracny web? Co je to odborny vedecky magazin? Ked si niekto zalozi zurnal "indexovany v Google Scholar"? Alebo to musi byt z Thomson Reuters Master journal list? A to uz ani nehovoriac o tom, ze niektore oblasti vedy publikuju primarne v zbornikoch (proceedings) a v "magazinoch" (co asi chcelo byt honosne povedane "casopis" (journal)) sa publikuje rozsirenie zbornikovych clankov, s vyraznym casovym oneskorenim a peer review a acceptance rate svetovych konferencii presahuje mnohe casopisy.

Cize je to nedostatocne ako z hladiska pouzitych pojmov (onen "magazin", co vylucuje konferencie), tak aj z hladiska definicie danych pojmov. To si moderator moze vylozit ako chce a rozhodnut sa ako chce, pravidla to splni.


2. Aj tie jednoznacnejsie casti pravidiel nie su dodrziavane. Napriklad:
"Aké typy príspevkov nebudú vítané:
4. Chcem pochváliť autora alebo redakciu alebo im vynadať."

A pritom prispevok od pouzivatela Hoose vyssie nehovori nic ine, nez ze zvycajne redakciu kritizuje a teraz ju chce pochvalit. Nic ine. Cize by prispevok nemal byt vitany, ale moderovanim presiel.

Opat ide o nejednoznacnost pravidiel ako celku. Staci sa ohradit, ze "nebude vitany" neznamena dorazne priamo zakazany v zmysle "ziadne vulgarizmy" a tak sme ho tentokrat pustili. Naopak, ked redakciu niekto skritizuje, tak sa zase da priklonit k opacnemu vyznamu "nebude vitany" rovna sa nechceme ho a neschvalit ho.
 

spravna poznamka

mam po ruke jeden priklad.
Existuje "odborny vedecky magazin" s nazvom "Journal of alternative and complementary medicine". Vychadza od roku 2000, je indexovany v Thomson Reuters Web of Science, a za rok 2014 ma impact factor 1.585. Hemzi sa to v nom clankami o akupunkture, homeopatikach, a dalsich pseudovedeckych vymysloch. Sam som zmateny z toho ze taky casopis existuje a neviem ako sa k tomu postavit.

Hlavny problem moderovania diskusii v sekcii veda na sme.sk je vsak podla mna absencia externeho (a skutocne odborneho) nazoru. Neuvadza sa sice kto je tym "moderatorom", ale zda sa ze je to sam autor (prosim opravte ma ak sa mylim).
Takze niekto kto nie je vedec napise stlpcek v ktorom sa vyjadruje k vedeckym temam, a vytvara dojem ze jeho riadky davaju veci na spravnu mieru. Ten jeho clanok neprejde ziadnou kritickou reviziou nezavyslymi odbornikmi, je publikovany, a sam autor potom moderuje diskusiu (skutocny sposob toho moderovania nam zostava skryty napriek deklarovanym pravidlam).
Treba zdoraznit ze takto veda naozaj nefunguje.
A clanok "Nie, neprichádza doba ľadová. Len médiá (zase) nerozumejú vede" je dobrym prikladom toho co sam kritizuje, t.j. ako media nezvladaju ulohu prezentovania vedeckych vysledkov sirsej verejnosti.
Ale to urcite nie je len chyba medii. Rovnakou mierou su vinni samotni vedci, ktori komunikaciu s verejnostou dlhodobo podcenuju alebo ignoruju.
 


Najčítanejšie na SME Tech