Tak ja neviem ale tolko zbytočnej techniky je v tej rakete a mozno staci len jeden padak ktory by raketu spomalil dostatocne nato aby raketa padala pomali , dostatocne pruzne rozpery a smerove trisky. Pad casti rakety sa da naplanovat aj podla pocasia aby ich pripadne neohrozoval prudky vietor. Ak je to zlozite tak sa tuna pritomnym expertom na raketove systemi ospravedlnujem.
Neviem presne ake ramena myslis, ale na prvom stupni Falcon9, ktory pristava sa pred pristatim vysuvaju stabilizacne ramena je to vidno aj na videach. Zhora je stupen stabilizovany tryskami na stlaceny plyn. Stupen je brzdeny a navigovany na miesto pristatia rostovymi kormidlami a niekolkymi zazihmi spodnej trysky motora, ktory spotrebuvava zvyskove palivo. Aspon som to tak pochopil. A tiez neviem, ci "zazihmi" je slovenske slovo... :)
tzn.Plošina by mala nadstavbu na výšku rakety napr + 20 metrov. Vidno že raketa je slušne riadena a príde ku kontaktu v jej spodnej čast..Vrchnú stabilizuju zážihmi raket trysiek no je to málo na Takú PÁKU. Chyť si rúčku z metly napr 2m dlhu vodorovne a na koniec zaves 2 kg uvidíš ten rozddiel ako ked tie 2 kilá držíš v ruke. Teda Treba aj mechanické uchytenie rakety v hornej časti .Tzn Vbehne do tubusu dosadnutím na spodnu časť aktivuje vo vrchnej časti mäkké čeluste ktoré zboku zovrú vrchnú časť rakety tak aby sa neopierala o bok tubusu a dostala je do kolmej polohy.
Inak treba hornu časť rakety pri pristáti stabilizovať ak MECHANICKY.
No zovrieť len na taký priemer odvaľujucimi sa kladkami z polomäkého materialu tak aby sa nerozpučil skelet rakety.
podla mna to je prilis komplikovane... zaroven predpokladam ze ta technologia rata s tym ze zatial nebude 100%na . A je rozdiel ci prides o raketu , alebo zaroven o raketu aj ten tubus v pripade zlyhania. Raket musi mat v sebe este palivo , takze ten tubus by asi relativne lahko zlikvidovala..:)
Myslim ze ma dost inzinierov a simulaci za sebou na to aby to davno zvazoval. :-) Problem je aj samotna plosina kedze navrat rakety zrovna neprispieva k jej stabilite. Staci citat vlakno Muska.
Ak by tu raketu aj postavili na tu plosinu do stabilnej polohy, aj vtedy by sa prevratila kvoli kolisaniu plosiny. jedine, ak by tam boli nejake zachytne spoje na plosine, ku ktorym sa tie ramena pricvaknu. Samotny napad pristavat na kolisajucu plosinu je idiotsky, kedze poloha a momentalny pohyb plosiny sa neda odhatnut, kedze vlnonitie je nahodny proces, teda nevypocitalena momentalna poloha, ani nasledna. Teda, ak chcu pristat na tej plosine, treba ju stabilizovat slusnym sposobom: vacsia plocha, moznos viacvrstvove riesenie, kde spodna plave a horna, pristavacia sa stabilizuje hydraulickymi nosnikmi. Ale podla vsetkeho je iba nejaka plt ...
Dalo by sa to riešiť rôzne - pomocnými ramenami, lievikom :-O) , ako píšu niktorí atď. Ale to je čo za design?
Alebo väčším množstvom presnejších vyrovnávacích motorov atď. Ale aj to je zbytočne zložité. Jednoducho, toto je nová technológia a neexistujú dostatočné skúsenosti. Treba to proste doladiť a bude to pristávať, ako Aladár na streche.
Dnesna mlada generacia uz nedokaze inak rozmyslat, ako cez "software". Vela veci sa da bez umelych barlieb riesit. Prirodzene, riadenie takeho procesu si nutne vyzaduje vyspele softwarove riesenie, ale ten zaklad je v beznej fyzike a mechanickych rieseniach ... To iba skusenost, nie ohovaranie mladych a velakrat skutocne sikovnych mladych ludi. :)
Tak prispejem aj ja svojou troskou k rieseniu tohto problemu. Navrhujem tesne pred pristanim zmensit raketu povedzme na velkost 5 cm a to tak, ze sa na nu namieri specialna zmensovacia zbran, ktora vsetko zmensi na velkost 5 cm. Mozno by mohlo byt problematicke, ze taku zbran zatial nemame a asi ani nebudeme mat, ale nie som inzinier, tak neviem. Kazdopadne by potom netrebalo ani pristavaciu plosinu, ale stacilo by, aby niekto otvoril sacok Marshmallow (ktory oproti plosine stoji zlomok ceny) a chytil don raketu. Makke a elegantne pristatie. Plus cukriky by sa dali nasledne ziest, no muselo by sa zabezpecit, ze predtym tu raketu vyberu, ale to by sa nejakou buducou technologiou - vyvinutou dajme tomu v horizonte 5 rokov - dalo vyriesit. Nie je to teda vobec take zlozite, len treba kus pouzivat mozog. Ale pacia sa mi aj riesenia ostatnych diskutujucich.
jednoduche riesenie
Napad
Zhora je stupen stabilizovany tryskami na stlaceny plyn. Stupen je brzdeny a navigovany na miesto pristatia rostovymi kormidlami a niekolkymi zazihmi spodnej trysky motora, ktory spotrebuvava zvyskove palivo. Aspon som to tak pochopil. A tiez neviem, ci "zazihmi" je slovenske slovo... :)
Ja by som zmenil prist. plošinu na TUBUS
Vidno že raketa je slušne riadena a príde ku kontaktu v jej spodnej čast..Vrchnú stabilizuju zážihmi raket trysiek no je to málo na Takú PÁKU.
Chyť si rúčku z metly napr 2m dlhu vodorovne a na koniec zaves 2 kg uvidíš ten rozddiel ako ked tie 2 kilá držíš v ruke.
Teda Treba aj mechanické uchytenie rakety v hornej časti .Tzn Vbehne do tubusu dosadnutím na spodnu časť aktivuje vo vrchnej časti mäkké čeluste ktoré zboku zovrú vrchnú časť rakety tak aby sa neopierala o bok tubusu a dostala je do kolmej polohy.
Inak treba hornu časť rakety pri pristáti stabilizovať ak MECHANICKY.
No zovrieť len na taký priemer odvaľujucimi sa kladkami z polomäkého materialu tak aby sa nerozpučil skelet rakety.
Vedel by so to aj nakresliť no tu to nejde.
Ten tbus by bol lacný
To sa dá oželieť v prípade neuspechu.
Alebo historia pozná aj chytanie do siet
Napr aj motýle sme chytali do sieťky bez poškodenia.
V prírode je všetko vyriešené.No toto rieš je ťažke vybalansovať.
\:-)
Problem je aj samotna plosina kedze navrat rakety zrovna neprispieva k jej stabilite. Staci citat vlakno Muska.
Pozrel som si viackrat video ...
ja neviem
Najelegantnejšie je doladiť to softwarov
Alebo
väčším množstvom presnejších vyrovnávacích motorov atď. Ale aj to je zbytočne zložité. Jednoducho, toto je nová technológia a neexistujú dostatočné skúsenosti. Treba to proste doladiť a bude to pristávať, ako Aladár na streche.
Ale, ale ..
((: