SME
Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Prečo nechápeme vedu? Päť chýb, ktoré všetci robíme (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Globalne...

... oteplovanie JE mytus :-) Globalne zmeny klimy su vsak realitou... a to bolo tak uz aj pred clovekom, pocas existencie cloveka a bude tomu tak aj po nasom vyhynuti... otazne je, nakolko sa ludska aktivita podiela na zmenach klimy a nakolko ludskou aktivitou dokazeme klimu zachovat taku aku ju potrebujeme na prezitie...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobre pises. Mytusom moze byt, ci clovek ma alebo nema vplyv na oteplovanie a nie ci sa deje. Popierat oteplovanie je ako popierat, ze Zem nie je plocha. Myslim, ze najviac zla sposobuje bod c.1 a c.3 z clanku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Peknú súhrn

Ja by som ešte pridal takú kombináciu 2 a 3 - teda zverejnenie štatistickej štúdie ktorá potvrdzuje našu vieru. Napríklad vyjde štúdia že ženy vo veku 35-45 rokov ktoré jedli veľa brokolice mali nižšie riziko rakoviny, výskum je štatisticky signifikantný. Super, všetci vieme že brokolica je zdravá a máme tu nádhernú štúdiu.

Až na to že každá štúdia alebo prieskum verejnej mienky má čo sa nazýva "confidence level". Je to veličina ktorá hovorí o tom že aj keď bude prieskum urobený perfektne a podľa všetkých metodolóogii tak je tu nejaká šanca že vami náhodne vybraná vzorka nebude pasovať na celú populáciu. Väčšinou sa confidence level určí na 95%. To znamená, že jeden z dvadsiatich prieskumov/výskumov bude mať nesprávne závery (hodnoty budú mimo margin of error).

Lenže tento fakt sa dá krásne zneužiť aj pri jednom konkrétnom výskume. Povdedzme že máme dáta o vplyve brokolice na mužov a ženy všetkých vekových kategórií. Povedzme, že chceme preukázať zdravotnú prospešnosť brokolice. Štatistika hovorí, že ak 20 krát preskupíme vzorku tak máme šancu že jeden výsledok bude nesprávny. Teda stačí správne vybrať podvzorku (npr. ženy vo veku 35-45 rokov) a voila máme cenný výsledok štúdie.

Ak toto celé malo mať nejaký záver tak je to asi toto: ak existuje štúdia ktorú nikto nemá záujem zopakovať aby potvrdil/vyvrátil jej výsledky, tak je táto štúdia zlá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

toto by sa Prokopcak

mal naucit ako otcenas a mal by to byt schopny odrecitovat ad verbatim aj o polnoci. Potom sa mozno zlepsi tato sekcia
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Je to presne tak

S názormi autora možno v zásade súhlasiť, až na to, že sa sám prehrešuje proti zásadám, ktoré hlása. Tvrdí (aj keď v zátvorke), že globálne otepľovanie nie je mýtus, napriek tomu, že tento názor silne pretláča politická objednávka. Vedecký konsenzus môže vznikať aj dotáciami istých záverov. A pri takýchto treba byť dvojnásobne opatrný.
Kvalita nie je kvantita a politici sú vedení najmä predsudkami elektorátu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

jeden vyzamny zadrhel.

veda nefunguje na principe konsenzu.
Vedecka teoria musi byt nejako formulovana a jej vystupy musia byt experimentalne overitelne, alebo jej predpovede musia suhlasit s pozorovaniami. Staci jediny nesulad a vedecka teoria skoncila.

teoria o klimatickych zmenach nie je teoria, je to hypoteza. Nema totiz ziadnu vedecku formulaciu, ktorej vystupy by bolo mozne overit pozorovaniami. Experimentalne sa overit neda.
Maju pocitacove modely, ktorych je vyse 100, pricom modeluju tu istu vec, klimu, t.j. spriemerovane pocasie.
Nieco ako keby na vypocet gravitacnych vplyvov na padajuce jablko bolo viac ako sto roznych sposobov a kazdy z nich by daval iny cas za ktory jablko dopadne na zem. a "presny" cas by sa vypocital spriemerovanim vysledkov. takto totiz funguje klimatologia.

A vedecky konsenzus v klimatologii je mytus. Nic take neexistuje.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech