SME
Streda, 11. december, 2019 | Meniny má Hilda

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Táto diskusia je moderovaná. Nové príspevky sa zobrazujú až po schválení moderátorom diskusie. Viac informácií

Vyskúšali vesmírnu raketu s nožičkami. Pozrite si, ako pristála (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

krásna

hračka! koho to zaujíma, tak to nie je celkom prvý pokus, aj keď prvý s F9 ...http://youtu.be/eGimzB5QM1M
 
Hodnoť

 

Parada.
 
Hodnoť

 

Je to super. Nedokážem si predstaviť ako udržia také nestabilnú vec v vertikálnej polohe iba s pomocou jedného motora. Ďalšia vec je využitie tejto schopnosti, malo by to mať výrazný vplyv na odpory. Pekné bolo aj to ako sa rozhoreli nožičky pri pristávani.
 

Re: iba s pomocou jedného motora

Na takú hlúposť si ako prišiel?
Tých motorov je tam 9: http://en.WikiPedia.org/wiki/F... Falcon 9
 

 

Motorov je sice 9, ale pri pristavani rakety sa pouziva len jeden z nich. Raketu riadia nasmerovanim motora.
 

:) ...

Z hladiska stability pristavania skor by som pouzil aj pomocne rakety, ako iba hlavny raketovy motor. Nemylis sa nahodou? Pristavaci proces je omnoho zlozitejsi z hladiska riadenia, ako vznasanie rakety, kde sa vyuzivaju aj aerodynamicke vlastnosti predmetu pri velkych rychlostiach pohybu. Toto odpadava pri pristavani, kde sa musi precizne zabezpecit rovnovaha dlheho telesa s tazisko daleko od reaktivneho pohonu.
 
Hodnoť

 

nechce sa mi verit, ze by mohlo byt ekonomicke, niest si so sebou hore dostatocnu zasobu paliva na takyto sposob pristavania.
 

 

Toho paliva az tak vela netreba lebo pouzity poloprazdny stupen rakety je lahsi. A ma velky objem, preto ho dobre zbrzdi atmosfera. A co je najdolezitejsie, palivo je lacne, tvori len maly zlomok nakladov na start rakety.
 

Lenze ...

Spocitaj efektivnost takejto nosnej rakety, ak navyse musi zo sebou niest aj palivo na pristavanie. Prave to mnozstvo paliva limituje celkovu hmotnost uzitocneho nakladu. Palivo navyse je balast v raketovej technike. Teda, zatial je to iba hracka. Ako aj s litiovymi akumulatormi su znacne bezpecnostne problemy (vela stoji ich zabezpecenie a financne narocnejsie nabijanie) tak aj s tymto budu dovtedy problemy, kym sa nevyriesi, ake "palivo" je najbezpecnejsie pri este vacsej koncentracii pouzitelnej energie pri mensej hmotnosti.
 

 

Podla vyjadreni SpaceX ma plne znovupouzitelna raketa (oba stupne) asi o 40% nizsi uzitocny naklad ako normalna. Teda efektivnost je nizsia ale myslim ze znizit cenu za start je dolezitejsie ako sa zbytocne hnat za vysokou efektivnostou rakety.

Palivo je kerozin, tam nie je moc co riesit.
 

Pristavaci manever ...

si vyzaduje sofistikovanejsie riadenie, tympadom si vyzaduje viacej paliva na manevrovanie. Tento pokus bol relativne primitivny (ale aj taky ma byt v zaciatkoch kazdeho vyvoja), kedze raketa sa vertikalne vznasala nad startovacou/pristavacou plochou. Trosku inak vyzera, ak sa nosna raketa odpaja od nakladu vo vyske viacero desiatok kilometrov, ci aj stovku. Vyznam viacstupnovych rakiet spociva prave v tom, ze postupne odbremenia nosny system od zbytocnej hmotnosti, prave odhadzovanim prvych stupnov, ktore su najvykonnejsie, teda aj najhmotnejsie, pretoze na dosiahnutie danych drahovych parametrov v dostatocnej vyske a rychlosti sa spotrebuje najviac paliva. Niest so sebou navyse - a ako som naznacil, na zlozite manevrovanie zo znacnej vysky - nezda sa mi, ze to je iba 40% mensia uzitocna hmota. Pri pouzivani dnesnych (klasickych) pohonnych latok je to na 100% nerentabilny biznis, skor potreba majitela Space X sa prezentovat vo svetle novodobeho Edisona. Tu skor hraju ulohu peniaze, ktorych ma asi nadbytok a vlastne veeelke ego! ... Ale ked uz sme pri viackrat pouzitelnych moduloch v raketovej technike, tak staci sa pozriet na nosny system raketoplanov. Najma hlavna nadrz s raketovymi motormi bola viackrat vyuzita, kedze po odpojeni sa nezrutila volnym padom, ale pristavala padakom. Moduly s pevnym palivom - sa mi zda - tiez.
 
Hodnoť

Fandím ...

... pomaly 50 rokov každému technickému pokroku, t.j. od doby ako sonm začal čítať Jula Verna.
1. Mám dojem, že Space X robí viac marketing ako reálny technický pokrok.To v súvislosti s informáciou, že tento typ nosiča by mohol viac ako 100.násobne zlacniecť kozmický tranzit. Myslím, že ani NASA, ani Rusi, ani ESA neboli pred x rokmi menej vyspelí ako Space X, a pokiaľ by tento systém bol naozaj (ekonomicky výnimočný tak by ho začali používať.
2. Trakčná priepustnosť - domýšľam si, aký môže byť pomer celková hmotnosť rakety (s návratovým modulom) oproti užitočnému nákladu. Vzhľadom na použitý konvenčný pohon neočakávam žiadne zázraky.
 

 

Tazko povedat preco to nasa ani rusi neaplikovali. Mozno kvoli tomu ze nemali dost vykonne palubne pocitace co by takyto zostup riadili. Pripadne proste preto ze peniaze neboli nikdy dolezite, taky start raketopalnu stal cca 20mld dolarov.
Tak isto si ale mozes polozit otazku preco sa nase oplati radsej platit sukromnikom, ako by to mali robit sami.
Pravdupovediac ani neviem co okrem satelitov nasa vlastne vyvija.
Najviac ma ale mrzi ze v ramci cestovania do vesmiru sa v podstate ludstvo nikam za poslednych 40 rokov extra neposunulo.
 

Fakt že to nenapadlo NASA, Rusov ESA

by asi nebolo na počudovanie. Ich štátni zamestnanci si asi ťažko môžu dovoliť tak riskantný projekt. Ak by im to nevyšlo, tak by sa im smial celý svet a zainteresovaných by povyhadzovali. NASA a Rusi boli dosť ovplyvnení politikmi, vojskom a vzájomným súperením. Často išlo o zákazky a dodávateľov, ktorí nejavili snahu vyrábať komponenty lacnejšie, to by sa asi sami okrádali. Až v posledných desaťročiach začali uvažovať ekonomickejšie.
Treba vidieť aj to, že k nič podstatnému v raketovom vývoji od 1960 nedošlo. Svet sa ale medzi tým riadne posunul aj vo vývoji materialoch.
To ma tiež prekvapovalo. Preto som si myslel, že to bude smerom na nechemickom vynášani. Niečo ako elektromagnetickou dráhou udeliť rakete dostatočnú začiatočnú rýchlosť. Aby bolo možne najmenej jeden stupeň vynechať. Neviem vývoj v tomto smere akosi ustrnul a takmer sa o ňom nehovorí.
Tiež sa mi zdá číslo 100-násobne zlacniť trochu marketingový ťah.
Ale aj keby to bolo 50 násobne, bol by to výrazný revolučný pokrok v technikách a ekonomike vynášania tovaru do vesmíru. U Rusov a ESA mi tiež absentuje zanedbanie vývoja návratových modulov s tovarom. My nemôžeme stále uvažovať tak že tam budeme všetko vyvážať a nič dovážať. Neaké hodnoty by sme už mohli dovážať späť na Zem a aj tak zlacniť vynášanie do vesmíru. Energie je tam určite dostatok, napríklad slnečnej, len to chce správne vízie.Rozbehnúť tam výrobu, alebo ťažbu. 1 KG vyneseného tovaru do vesmíru stojí v súčasnosti asi cez 15 000 $. A na tom sa od 1960 nič podstatne nezmenilo.
Niektoré satelity, alebo ich časti by sa dali znovu použiť. Zbytočne nám tam vzniká na obežnej dráhe nebezpečný odpad pre ďalšie misie, satelity. Americka Darpa už nad daným problémom projektami uvažuje. Zdá sa mi že v ESA robí riadny problém uvažovať podobným komerčnejším smerom vynášania a dovozu tovaru do vesmíru a na Zem. Nebodaj ešte uvažovať nad výrobou, alebo ťažbou vo vesmíre.
 
Hodnoť

ja teda neviem...

ale, ak sa bude vracať raketa z vesmíru aj s palivom,
tak to bude strieľať ako počas silvestrovskej noci.
.
nechápem, prečo to nejde spustiť na padákoch ako doteraz.
poviete si stabilita padákov je problematická.
možno.
ale cez atmosféru s palivom?
to nie je problematické?
 

Ktorá raketa sa vracala na padáku

?
 

 

Zeby rakety co vynasali raketoplan?
http://upload.wikimedia.org/wi...
 

to boli boostery

na tuhé palivo, ktoré spadli do oceánu, vylovili sa, rozobrali na prstence a tie sa pracne kladivami narovnávali a znovu sa z nich zmontovala raketa na TPH. Toť vše. :-)
 

Tie sa vracali na padáku?

Z ktorého raketoplánu?
 

SRB

Startovacia zostava raketoplanu pozostava z orbiteru, externeho tanku na kvapalne palivo a dvoch SRB startovacich raketových stupnov ktore sa naozaj vracaju na padakoch, ale nie z orbity, pri starte vystupaju cca do 60km odkial sa vracaju volnym padom. Sice su to len pomocne startovacie rakety, ale o tom ze to su rakety nie je pochyb.... ci?
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech