SME
Nedeľa, 15. december, 2019 | Meniny má Ivica

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Táto diskusia je už uzavretá. Už do nej nie je možné pridávať ďalšie príspevky. Viac informácií

Objavili neznámy vesmírny objekt za Plutom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Nie je v texte nejaký preklep?
Píše sa, že 2012VP113 je vo svojom najbližšom bode k Slnku ďalej ako Sedna. Ale nákres ukazuje niečo iné. Tiež by som rád vedel, prečo je problém objaviť veľkú (aj keď tmavú) planétu. Veď je jasné, že musí mať nejaké magnetické pole a musí ovplyvňovať vesmír okolo seba.
Levkamo
<< < 1 2 3 > >>

Len pre tvoje info.

Ten objekt nemusí mať vôbec magnetické pole. Má, samozrejme, len gravitačné "pole". Ale to, so súčasnou technikou nevieme nijako merať. Je príliš malé. A pokiaľ je ten objekt "studený", tak na tú vzdialenosť sa nedá ani vidieť, lebo množstvo odrazeného svetla je v podstate nemerateľné. A samotné slnko je vidieť ako pomerne slabo žiariaci objekt.
| 186 Milo_a
 

 

v tych referenciach v clanku sa pise ze v najblizsom bode je 80 AU od slnka a sedna vo svojom 76 AU, takze spravny postreh.

k druhej otazke, ta planeta je len o kusok vacsia nez zem, to teplo co vyzaruje nedokazeme zachytit, ale tiez tam pisu (nechcelo sa mi to prekladat, dufam ze to postaci takto):
"The only method currently available that might have a chance is gravitational microlensing, suggests Welsh, where the gravity of a massive object lying between us and the planet could be used as a cosmic magnifying glass. Recently this method was used to spot an object that might be the first moon glimpsed outside our solar system." ...gravitacne sosovky
 

 

Problém je v tom, že ak taká planéta existuje, aj napriek svojej veľkosti je príliš ďaleko na to, aby sme ju s terajšou technikou zaznamenali.
Veď aj túto objavili až teraz, pričom posledných viac než 30 rokov bola k Slnku bližšie...
 

 

Magneticke pole je irelevantne a na taku vzdialenost aj tak nemeratelne. A ako tu kdesi inde pisem, na jeho vznik treba rotujuce tekute kovove jadro, co nie je taka samzrejmost, ako by sa mohlo zdat...

Gravitacne prejavy by uz mohli byt vyraznejsie, no stale, pri danej vzdialenosti a hmotnosti stale malo vyrazne.
Btw. Neptun bol objaveny vdaka gravitacnemu ovplyvnovaniu obeznej drahy Uranu. ;)

Toto hypoteticke teleso by mohlo byt pozorovane vdaka gravitacnym mikrososovkam. Ked by prechadzalo popred nejaky svetelny bod (hviezda, galaxia, ...), vdaka gravitacnej mikrososovke by sa tento bod na kratko rozjasnil.
| 186 1050
 

Neviem (viem?) si predstaviť technológiu

ktorá by takéto hľadanie robila (hľadať to krátkodobé rozjasnenie svetelného zdroja). Takto objaviť teleso by som považoval skôr za zázrak. Sledovať týmto spôsobom známe teleso by asi bolo možné.
Zariadení podobných Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu by sa uživilo aj niekoľko. A počítačom by sa mohla aj hlava zavariť pri vyhodnocovaní nepretržitého sledu záberov.
Ak tam to teleso (telesa) je, určite ho vedci nájdu. Potom vznikne ďalšia túžba, pozrieť si ho z blízka.
| 182 elefon |
 

v clanku je to v poriadku

Obe planety obiehaju po eliptickych drahach, Sedana sa dostane dokonca dalej od slkna ako nova miniplaneta. Ale pri najvacsom priblizeni oboch planet k slnku sa Sedna dosane bllizsie ako neznama planeta. Preto vedci tvrdia, ze nova planeta ja dalej ako Sedna. Cize by mala byt najvzdialenejsou planetou od Slnka.
Pokial viem, aj Pluto ma dost vystrednu elipticku obeznu drahu a isty cas je dokonca blizsie k slnku ako Neptun.
| 157 paul2
 

preco preklep?

"Ale nákres ukazuje niečo iné."

podla mna nakres to ukazuje +- spravne, t.j. ich najblizsie vzdialenosti sa lisia relativne malo (76 vs 80 AU), ale mozno aj ten rozdiel by si zmeral na nakrese (nakreslit spojnice so Slnkom a odmerat dlzku). v tej vete, i ked trochu nesikovne napisanej, sa zrejme myslelo porovnanie prave minimalnych vzdialenosti, nie maximalnych alebo priemernych.
 
Hodnoť

Aphelion

Aphelion (apsida) VP113 je 446 AU, ale Sedna ho má až 937 AU, takže väčšinu času je Sedna vzdialenejšia od Slnka.
 
Hodnoť

Nedá sa na "chladnej a temnej"

planéte 10 x väčšej ako Zem predpokladať vulkanická čínnosť?
| 140 guglielmo |
 

Nedá.

Ak bude planéta naozaj 10x väčšia ako zem, bude to plynný obor ako Jupiter alebo Saturn ktoré nemajú pozorovateľný povrch. O vulkanickej činnosti sa preto hovoriť nedá.
Ak by išlo o planétu kamennú potom by to možno šlo. Záleží to na jej veku , zložení, pôvode atď.
 

Z článku som pochopil, že plynnú hviezdu

vylúčili a mohla by to byť pevná planéta:
" No vedci zdôrazňujú, že družica skúmajúca celú oblohu by dokázala odhaliť iba veľké objekty, relatívne horúce joviálne objekty ako Jupiter. No chladnú superzem by neobjavila."
| 140 guglielmo |
 

Nie

... pretoze ak by tam bola v sucasnosti vulkanicka cinnost, tak by ju videli, lebo by bola "tepla". Ak objekt ale nevyzaruje teplo, alebo neodraza svetlo, tak ju vedia detekovat len pomocov gravitacnych odchyliek, nie? Resp. tak dosli na to, ze by tam taketo teleso mohlo byt. Teda nejde o velkostou 10x vacsie teleso, ale skor o 10x hmotnejsie teleso.

Aby sme sa nakoniec nezasmiali na tom, ze to bude nejake "umele teleso"....
| 148 Borox
 

 

Nie. Preco by velkost planety mala implikovat vulkanicku cinnost?

Vulkanicka cinnost na Zemi vznika v mieste stretu tektonickych dosiek - vznikaju "otvory" cez ktore mozu prenikat roztavene horniny (a trebars aj rozne plyny) na povrch. Takze na vulkanicku cinnost treba geologicku aktivitu a magmu. V pripade nasej planety ich mame vdaka aktivnemu tekutemu jadru, ktoremu vdaka tomu indukuje magneticke pole. Mozeme byt radi, lebo bez neho by sme tu neboli. ;)
Mars a Venusa su geologicky mrtve. Kedysi na nich sice prebiehala vulkanicka cinnost, ale zda sa, ze to bolo uz velmi davno. Dokazom toho je absencia magnetickeho pola. Merkur ho sice ma a teda ma aj tekute jadro, ale to je vlastne v dosledku slapovych sil Slnka. Podobne je to aj v napr. aj v pripade Jupitera, ktory z Io spravil naozaj pekelny mesiac. Ale na druhu stranu vdaka nemu (slapovym silam) Europa asi ma podpovrchovy ocean.

Takze nie, velkost planety este nie je zarukou vulkanickej cinnosti. Zda sa, ze k nej treba bud aktivne jadro, alebo dostatocne slapove sily = velmi hmotne teleso dostatocne blizko.
| 186 1050
 

 

"Kedysi na nich sice prebiehala vulkanicka cinnost, ale zda sa, ze to bolo uz velmi davno."
Až tak dávno to nebolo. Najmladšia (aj keď už neaktívna) sopka na Marse má asi milión rokov a Venuša tá je vulkanicky a aj geologicky stále aktívna.
 
Hodnoť

...

...viete, že ma to ani tak neprekvapuje ? Naša slnečná sústava má ešte čo ponúknuť a budeme sa diviť, len treba zdokonaliť techniku hľadania chladných telies...

A možno narazíme aj na tichého spoločníka nášho Slnka, pretože existujú teórie, že Slnko nie je samotné, ale tvorí binárny systém...
| 167 Iss84
 

3/3

Veď aj Jupiter je v podstate nepodarená (nevyvinutá) hviezda :)

V tejto téme sa veľmi nevyznám, vedel by niekto napísať ako je možné, že túto prípadnú novú planétu dosiaľ nik nespozoroval (napr. ani Voyager pri potulkách vesmírom)?
 

 

V prvom rade planéty vidíš z dvoch dôvodov - buď odrážajú slnečné svetlo (aj voľným okom, ale pre veľké vzdialenosti odraz klesá až s r^4) alebo sú ako-tak teplé (IR / mikrovlny). Ak je objekt od Slnka takto ďaleko a je studený, pozoruje sa veľmi ťažko.

Voyager nemá žiadny poriadny ďalekohľad (samozrejme voči tým, ktoré máme tu) a pravdepodobne sa k nej nikdy vôbec podstatne nepriblížil. Pre porovnanie: ak vypáliš náhodne ľubovoľným smerom, pravdepodobnosť, že sa k objektu vo vzdialenosti 37.5 Tm (250 AU) priblížiš na menej, než 1 Tm (miliarda km), je 1/17671.
 

 

Studeny-Teply.... cudujem sa , ze sa este tieto vyrazy objavuju dnes... ved je to vsetko pohyb a energia a preto ich vidime... teplota je len udaj o velkosti javu energie...
 

 

nieco ako tichy spolocnik, slnko v binarnom systeme je uplna hlupost.

1. gravitacny vplyv takehoto "ticheho spolocnika" ako ho nazyvas, na nasom slnku by bol davno zaznamenany. dovolim si povedat ze by bol zaznamenany min. pred 250 rokmi, uz v dobach Herschela. je nepredstavitelne aby vplyv objektu, ktory je natolko hmotny aby sa hovorilo o binarnom systeme, nebol v dnesnych casoch zaznamenany. porovnal by som to k pozorovaniu gulicky, ktoru pustas dole kopcom a sledujes ci sa pohybuje presne ako si vyratal. a nevsimol by si si pritom ze gulicka po tom co ju pustis ide hore kopcom. a pri tom si spieva. a mava vlajkami
2. stelarny binarny system je tvoreny dvoma hviezdami, hviezdou a substelarnym objektom alebo hviezdou a extremne blizkou hmotnou planetou. kebyze nieco taketo mame pod nosom, vedeli by sme o tom uz davno. hviezdu tak blizku ze by tvorila binarny system by bolo vidno cez den volnym okom. substelarny objekt pravdepodobne tiez, a ak nie, z najvacsou pravdepodobnostou by bol viditelny uz volnym okom v noci, ich teploty sa pohybuju od 400K do 2000K. a ak ani to nie, odhalili by sme ho pri prvom spusteni IR zariadenia.
3. existuje este extremne mala pravdepodobnost ze takyto system by slnko tvorilo s malou ciernou dierou, avsak to by sa odhlalilo tak, ako to pisem v bode 1
| 153 mmori
 

 

Mozem sa opytat? Co je to ta gravitacia vlastne? Je to hmotne?
 

<< < 1 2 3 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech