odkial beries to istotu, ze tmava hmota sa nezhlukuje (do planet). . Strade: mnoho objektov tvorenych normalnou hmotou sme objavili prave tak, ze sme poznali gravitacne ucinky a nemali sme priame pozorovanie (to spravilo sa az dodatocne). Takze z tohto faktu nijak nevyplyva, ze by sa malo jednat o tmavu hmotu.
Co ak by tam bola nejaka mala cierna diera? Gravitacny efekt by mohol byt podobny, nie? Len teda pre nasu slnecnu sustavu by to znamenalo pekny pruser... A teda vidiet by ju tiez nebolo....
Tmavá hmota je pravdepodobne tvorená WIMP. Čo znamená slabo interagujúce masívne častice. Ide teda o ťažké neutrína ktoré s hmotou ani spolu navzájom nereagujú a preto ani nevytvárajú žiadne objekty. Účinky tmavej hmoty v našej galaxii napr. boli pozorované ale vo forme oblakov.
Čierna diera to nieje určite. Doteraz sme nikdy nevideli čiernu dieru (alebo jej gravitačné účinky) vo veľkosti planéty. Nexistuje žiadna teória ktorá by dokázala vysvetliť vznik tak malých dier. Diery vznikajú z hmotných hviezd a tie sú rádovo 3-7x ťažšie ako slnko. Navyše tak malá diera by sa relatívne prudko vyparovala cez Hawkingovo žiarenie.
Ale keby to aj čierna diera bola, nebol by to pre nás žiadny prúser. Tá diera by si tam totiž pokojne krúžila po miliardy rokov až pokým by sa nevyparila. Nezabúdajte. Čierna diera má len takú gravitáciu akú mal objekt z ktorého vznikla. Nieje to až taký vysávač ako si predstavujete.
ocividne mas zvlastne predstavy o ciernej diere. a fyzike. nemal by si pozerat tolko holywoodskych trhakov...
gravitacny efekt ciernej diery s hmotnostou zeme je uplne rovnaky ako gravitacny efekt zeme. samozrejme vo vacsom meritku. po ciernej diere by si sa neprechadzal ako po zemi, to je jasne, ale uz napriklad taky mesiac, ak by obiehal okolo ciernej diery a nie okolo zeme, obiehal by stale rovnako (postupne sa vzdaloval len tak pre zaujimavost) rovnako po miliardy rokov. gravitacii je jedno ci je to planeta alebo cierna diera.
ciernu dieru priamo nie je vidno, ale je vidno napriklad jej akretacny disk, polarne vytrisky energie atd...
na to aby cierna diera nejak ovplyvnila hmotny objekt, tento objekt sa musi dostat velmi blizko. na to aby ho pohltila, objekt sa musi dostat do horizontu udalosti ciernej diery, bod z ktoreho nieje navratu. horizont udalosti objektu o hmotnosti zeme je 8.87mm. takze priblizne velkosti kostky z ceresne.
takze podla teba kostka ceresne vzdialena +/-250AU (37.5mld km) na ustalenej obeznej drahe je pekny pruser pre slnecnu sustavu. nechcem vediet ake hnacky chytas ked pocujes o nejakom asteroide
Delenie hmoty na viditelnu a temnu/tmavu je len jedno z kriterii delenia hmoty vo Vesmire - podla toho, ci tu hmotu vidime, alebo nie. ;) Viditelna hmota je jednoducho ta, ktoru mozme pozorovat v spektre viditelneho svetla, t.j. ziari/svieti. Su to rozne hviezdy (termojadrova fuzia), plynove a prachove mracna (odrazene svetlo, alebo vlastne vyzarovanie v dosledku ionizacie napr. blizkym silnym zdrojom ziarenia), novy a supernovy (kataklyzmaticke udalosti), akrecne disky (trenie a zahrievanie sa plynu), kvazary, galaxie, ... Pri pozorovani dynamiky galaxii vsak bolo nieco divne - spravali sa, ako keby obsahovali ovela viac hmoty nez tej, ktora sa dala pozorovat vo viditelnom svetle. Preto vznikol pojem temna/tmava hmota, t.j. ktora nevyzaruje svetlo a nemozme ju priamo pozorovat, iba prejavom jej gravitacnej sily. Jej podiel na celkovej hmote sa predpoklada od 70 do 95%. Tvoria ju planety, asteroidy, neosvetlene plynove a prachove mracna, trpazlicie hviezdy, hnedi trpazlici (prilis velke na planetu, ale primale na spustenie termojadrovej fuzie), vsetky mozne stelarne zvysky (bieli trpazlici, neutronove hviezdy, magnetary, cierne diery, ...), etc. Dokonca aj take veci, ako WIMP (Weakly Interactive Massive Particles, t.j. Slabo Interagujuce Masivne Castice), alebo neutrina (ak sa preukaze ich nenulova hmotnost. Tmava hmota v galaktickom halo sa zvykne oznacovat aj ako MACHO (Massive Astrophysical Compact Halo Objects, t.j. Masivne Astrofyzikalne Kompaktne Halove Objekty), ale su to vlastne uz vyssie vymenovane objekty ako cierne diery, cerveni, hnedi a bieli trpazlici, bludne planety, atd. Btw. WIMP - MACHO (nieco ako slaboch - macho) je dalsi interny zartik medzi fyzikmi ;)
Suma sumarum, tmava hmota su aj planety. ;)
Dalsie delenie hmoty moze byt na baryonicku a nebaryonicku... Baryony su castice beznej hmoty tvorene tromi kvarkami. Typickymi predstavitelmi su proton a neutron a tvoria podstatnu cast viditelnej hmoty. Nebaryony su napr. leptony, co su napr. elektrony a neutrina. A prave neutrina mozu tvorit podstatnu cast tmavej hmoty - zalezi od ich hmotnosti, ktora by mala byt nenulova, i ked velmi mala.
Dobre ale v tomto kontexte temnej hmoty hovoríme len o WIMPoch pretože, na takúto vzdialenosť by sme videli hnedého trpaslíka, neutrónovú hviezdu, pulsar, magnetar aj plynové mračno.
čím viac sa pozeráme do vesmíru, tým prichádzame na to, že vlastne čoraz menej o ňom vieme. napr. včera nat geo zverejnili článok o asteroide, čo má prstenec.
Píše sa, že 2012VP113 je vo svojom najbližšom bode k Slnku ďalej ako Sedna. Ale nákres ukazuje niečo iné. Tiež by som rád vedel, prečo je problém objaviť veľkú (aj keď tmavú) planétu. Veď je jasné, že musí mať nejaké magnetické pole a musí ovplyvňovať vesmír okolo seba.