SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Táto diskusia je moderovaná. Nové príspevky sa zobrazujú až po schválení moderátorom diskusie. Viac informácií

Mojej babke to pomáha. Je to rozumný argument? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

Takze

mojej mame to pomohlo, mne to pomohlo, mojim znamym aj pribuznym to pomohlo. Cvicenie na obnovu chrupavky a maziva v kolene. Zachranilo to mnohych pred operaciou kolena a urcite to nikomu neublizilo. Ak mate vy, alebo niekto z vasich blizkych problem s kolenom, nech sa paci tento jednoduchy a nesmierne ucinny cvik:
Sadni si na zem a narovnaj nohy, aby boli kolena vystrete. Ukazovakom a prostrednikom pravej ruky si chyt' palec na l'avej nohe (ak je to prava noha, tak l'avou rukou) - aby si vankusimi na oboch prstoch citil vankusik palca a palec ruky priloz na nechet palca na nohe. Pat'krat za sebou potiahni k sebe a jemne pritlac aj na nechet palca. Uvolni, vystri sa a znova to sprav o minutku alebo dve. Dokopy je potrebnych asi 30 pritiahnuti, takze to urob 6-krat. Rob to 3-krat denne, ak mozes, a daj si pauzu takych 4-5 hodin medzi cviceniami.
 

 

Ďakujem!
 

 

Mne s diagnostikovanou hypermobilitoy dalo vcelku zabrať dočiahnuť si na tie palce a to inak dám stále aj nohy za hlavu. Obávam sa, že iní ak si to vyskúšajú, tak dopadnú ako pri tom teste, kde si majú olíznuť lakeť. :)
 

 

no ja teda neviem, hypermobilný nie som, strečingu som v poslednej dobe moc nedal a akosi sa zvládam chytiť palca vcelku v pohode
 

 

Presne o tomto hovori clanok. V takychto pripadoch je tazke izolovat, co ti naozaj pomohlo. To co opisujes je mala cast strecingu kolena, navyse vykonavana podla modernejsich teorii trochu neodborne, namiesto jemneho pritiahnutia pocas vydychu (a samozrejme kompletneho procesu strecingu vratane zahriatia!!!). Ci ti to pomoaha natiahnut svaly, a preto sa citis lepsie, alebo tie svaly lepsie drzia koleno a potom menej zatazujes chrupavky, alebo ti to priamo obnovuje chrupavky ty nemas ako zistit...
 
Hodnoť

 

Vedecká skepsa je na mieste. Preto je potrebné zapochybovať aj nad tvrdeniami v tomto článku. :-)
 

Vedecku ...

... skepsu netreba prehanat :).
 

myslis skepsu

v clanku alebo o clanku :-) ?
 

Myslel jsem ...

... skepsi v diskusnim prispevku :).
Clanek je fajn.
 
Hodnoť

ten 1. priklad

Takze Janko ma sice osobnu zlu skusenost so svojim doktorom, ale kedze Ferko zo susedného mesta ma so svojim doktorom dobru skusenost, tak Janko nesmie zovseobecnovat, ale musi dalej navstevovat svojho zlého doktora?
 

tak urciteeee

Janko nema zovseobecnovat ma pochopit, ze iba jeho doktor je zly, teda si bud najde ineho doktora (sukromny whatever) alebo sa obrati na liecitela.

niekedy si nie som isty, ci sa na to iba nehrate...
 

nepochopene

To, ze ma Janko zlu skusenost so svojim doktorom neznamena, ze jeho doktor je zly - je to predsa v clanku. Clovek nema usudzovat na zaklade skusenosti, ale na zaklade objektívnych kriterii.
Len tie kriteria treba nejako zistit - a to je vedecka uloha.
 

 

v tom clanku je jasne stanoveny predpoklad, ze ten Jankov doktor je naozaj zly. Clanok hovori, ze to nie je dovod verit sarlatanom a zatracovat modernu medicinu.
 

Paradox

Skutocnym paradoxom je, ze moderna medicina viacmenej zatracuje "sarlatanov" (vychodna medicina, atd), pretoze si vedecky/logicky, ci hocijak inak nevedia vysvetlit/vyvodit, ako je mozne, ze nieco tak ci onak funguje. Alebo aj ked vedia, preco to tak funguje, tak ti to radsej neodporucia, lebo by mohol vzniknut precedens pre buduce pripady, co by zas mohlo viezt na dve strany, lebo kazda minca ma minimalne dve strany :)

Netvrdim, ze sarlatani nie su, ale nie vsetci su skutocne sarlatani.
Netvrdim, ze lekari su zli, ale casto sami seba stavaju do role neomylnych a to zle je.

Clanok musim pochvalit, za pokus o aku taku objektivnost, a sucasne podakovat mu, ze dal moznost ludom nachvilku sa zastavit a porozmyslat.
 

precitaj si clanok este raz

V clanku sa pise, citujem:"nemocnica s arogantným a hlúpym doktorom, ktorý sa k pacientom správa ako k handrám"
Kde mas napisane, ze Jankov doktor je zly?(v zmysle neodborny)
Nechcem davat priklad doktora House, pretoze to je len film, fikcia. Ale v realite to skutocne funguje tak, ze doktor, ktory je fakt dobry, namakany a nespocetne velakrat pomohol pacientom, byva vacsinou arogantny - castokrat nie kvôli svojej povahe, ale aby si drzal odstup od pacienta a takto mu pomohol.
Clanok dalej pokracuje:"Osobná skúsenosť Janka je, že doktori sú ***** a radšej ide hľadať šarlatána"
Takze Janko sa rozhodol na zaklade vlastnej skusenosti a nie na zaklade objektívnych parametrov.
 

nespravne zovseobecnenie

o ktorom sa hovorilo v clanku bolo: "jeden zly doktor -> vsetci doktori su zli"

Myslim ze sa tam nepise ze "spravne" alebo "vedecke" by bolo aby Janko dalej navstevoval svojho "zleho" doktora. Na mieste je vymenit ho, ale nie za sarlatana, ale za ineho doktora.
 

...

1, Ani jeden nema zovseobecnovat.
2, Janko sa ma zdrzat zovseobecnovania nie preto, ze Ferko ma dobru skusenost (Ferkova skusenost je irelevantna), ale preto, ze Janko ma prilis malu vzorku.
3, To, ze Janko nema zovseobecnovat, neznamena, ze ma byt spokojny so svojim lekarom.
 
Hodnoť

Pekné, ale veľmi jednoduché.

Oceňujem zrozumiteľnosť článku, dávam však podnet na doplnenie:
1) Osobná skúsenosť (a introspekcia) je do veľkej miery potrebná v sociálnych vedách. V zásade ak chcem pochopiť ľudské správanie, asi mi nebude stačiť, aby som sa obmedzil iba na voľným okom pozorovateľné pohyby ľudského tela, je potrebné zaoberať sa motívmi a tie podľa mňa nemožno pochopiť bez osobnej skúsenosti. Ja viem, vnútorný zmysel správania sa nedá kvantifikovať, môže vzniknúť veľa omylov, ale inej cesty tu niet.
2) Článok je postavený na premise, že vedecké poznatky sa získavajú zo skúsenosti (testovanie a pod.). Avšak v čom je táto skúsenosť odlišná od "osobnej" skúsenosti laikov? V zásade asi len v tom, že sa jej zber riadi pravidlami, ktoré majú za cieľ znížiť riziko omylu. Je pravda, že vedci majú tieto pravidlá oveľa prepracovanejšie ako laici, to však ešte neznamená, že laici tieto pravidlá vôbec nemajú. Ak ma bolí brucho, rozmýšľam, čo som zjedol. Ak si spomeniem, že kapustu, hneď mi tu napadne možná príčinná súvislosť. Pochybujem, že existuje veľa ľudí, ktorí by na základe takejto "osobnej skúsenosti" došli k predsavzatiu, že už kapustu nikdy jesť nebudú. Skôr ju skúsia ešte raz, dva razy, tri razy... a až keď sa bolesť brucha pravidelne opakuje, povedia si, že tu zrejme nejaká súvislosť bude. Iste, stále sa môžu mýliť, ale už tu vidieť rudimentárne prvky "vedeckého" uvažovania.
3) Mágia privolávača dažďa v archaických kultúrach skutočne plnila tú spoločenskú funkciu, ktorú dnes plní veda. Veď západná civilizácia už vyše 200 rokov hľadí na vedu ako spasiteľku, ktorá ju vykúpi zo všetkých strastí života, hoci zároveň platí, že výsledky vedy a techniky sú bežnému človeku čoraz väčšou a väčšou záhadou, možno ešte tajomnejšou, ako bola v minulosti (v archaickej kultúre) mágia.
4) Drobná poznámka na záver: počul som, že je matematicky dokázané, že neplatí tvrdenie, podľa ktorého čím väčšia výskumná vzorka, tým presnejšie výsledky, že vraj sa to zastavuje niekde pri čísle 1100. O štatistike veľa neviem, ale snáď ma niekto opraví.
 

 

Súhlasím s humnom s 1) a 2). Subjektívne pozorovanie a anekdotická evidencia je prvým krokom k vedeckému experimentu. Takisto, ľudia, okrem toho že sú občas neskutočne sprostí sú náramné chytrí. La Place napríklad hovoril že štatistika je len formalizovaný sedliacky rozum. Obzlášť výskumníci umelej inteligencie by vedeli o tom hovoriť aké úžasné by bolo keby dokázali napodnobniť ľudské rozmýšľanie.

Čo sa týka 4) tak presnosť odhadov stúpa asymptoticky. Ak pridáme 100 pozorovaní k 1000 pozorovaniam tak sa náš odhad nevylepší ako keď pridáme 100 pozorovaní k 10 pozorovaniam. Od určitého počtu sa jednoducho neoplatí hromadiť ďalšie pozorovania lebo zmena v odhade a jeho presnosti je mizivá. No a potom ešte existujú také podivnosti ako Cauchyho rozdelenie pre ktoré hromadenie pozorovaní vôbec nefunguje :)
 

K bodu 4:

Toz, zle si pocul. Cim vacsia vyskumna vzorka, tym su VZDY vysledky presnejsie. ALE...
Ked sa skumaju nazory ludi na nejaku otazku (cize ide len o tento specificky pripad), tak pre vacsinu pripadov staci REPREZENTATIVNA VZORKA (pozor, to je dolezite!) nejakej populacie od 800 do 1200 ludi. Cim viac ludi, tak VZDY budu aj lepsie a presnejsie vysledky, akurat ze ta presnost sa zlepsi za touto hranicou len nepatrne, zato naklady na vacsiu vzorku ludi porastu linearne. Asi tak.
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie na SME Tech