SME
Sobota, 23. november, 2019 | Meniny má Klement

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Táto diskusia je moderovaná. Nové príspevky sa zobrazujú až po schválení moderátorom diskusie. Viac informácií

Slovensko a celú Európu čakajú častejšie záplavy (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Doplnenie

V roku 2002 sme ukončili výskumný projekt pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva (na ktorom sa zúčastnilo niekoľko inštitúcií, vrátane našej fakulty). Cieľom bolo odhadnúť ako sa zmenia odtokové pomery na Slovensku v prípade oteplenia klímy. Dôležitým poznatkom bolo to, že ak sa zvýši teplota atmosféry v priemere o 1 °C tak je predpoklad na zvýšenie úhrnov zrážok počas cyklonálnych a instabilných poveternostných situácií asi o 10%. Platí to tak pre búrkové lejaky ako aj pre dlhotrvajúce zrážky. Podstata problému je vo fyzike oblakov a zrážok. Pri oteplení atmosféry o každý 1 °C je v nej v stave nasýtenia asi o 6% viac vodnej pary a pri výstupných pohyboch vznikne nielen viac zrážok, no počas kondenzácie sa uvoľní aj viac skupenského tepla, čo dynamiku atmosférických procesov ešte zrýchli. V nasledujúcich rokoch bola táto hypotéza viackrát potvrdená aj v praxi. napríklad v daždivom roku 2010 bolo v teplom polroku asi o 2,5 °C teplejšie ako pri podobnej extrémne daždivej situácii v minulosti a spadlo skutočne aj o 25% viac zrážok (bolo to doteraz najviac v histórii meraní n Slovensku). Na druhej strane, ak sa nevyskytujú na zrážky vhodné situácie (anticyklóna), tak je pri oteplení vo vegetačnom období o 1 °C až o 6% vyšší potenciálny výpar aj v prípade rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu, čo zvyšuje požiadavky na pôdnu vlahu a znamená zvyčajne rýchlejšie vysušenie pôdy. Keďže sa očakáva do roku 2100 u nás oteplenie o 2 až 4 °C, tak je tieto dôsledky treba brať do úvahy pri viacerých strategických rozhodnutiach (protipovodňová ochrana, prevencia sucha...). Výsledky sme publikovali aj v zahraničí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

otázka

Podľa čoho sa očakáva oteplenie o 2 až 4 stupne? Ďakujem za odpoveď
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Takto:

Zdá sa, že hlavnou príčinou zvyšovania globálnej a aj regionálnej teploty atmosféry v strednej Európe je sústavný rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (CO2 je už viac o 40%, metánu vic o 150% ako pred 250 rokmi). Na Slovensku sa oteplila klíma za uplynulých 133 rokov napríklad o 1,8 °C (normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou). Keďže emisia skleníkových plynov pokračuje ďalej, je zrejmé, že bude rásť aj ich koncentrácia v atmosfére a tým aj zosilnie skleníkový efekt atmosféry (teraz je čistý forcing zosilneného skleníkového efektu globálne asi o 2,2 W/m2, do konca storočia môže vzrásť aj nad 5 W/m2, dlhodobé kolísanie forcingu slnečnej radiácie je napríklad menej ako 0,3 W/m2). Z toho priamo vyplýva aj rast globálnej teploty atmosféry (aj podľa celkom jednoduchých modelov). Oneskorenou spätnou väzbou oteplenia je topenie polárneho zaľadnenia v Arktíde a permafrostu, čo globálne otepľovanie ešte zrýchli. Samozrejme, v teplejšej atmosfére bude viac vodnej pary a vodná para je tiež skleníkový plyn. Viac mám o tom aj na mojich stránkach: http://www.milanlapin.estranky... a http://www.dmc.fmph.uniba.sk/p...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

"predpovede"

vychádzajú spravidla z predpokladov , že vývoj našej klímy bude pokračovať lineárne , pretože hlavný parameter - teplota sa bude ďalej zvyšovať . Tu je kameň úrazu . Treba povedať aspoň či sa predpokladá zvýšenie teploty na našom území , alebo niekde inde . Tiež termín globálne sa používa veľmi neuvážene . Globálne znamená na celej Zemi , nielen kontinentálne - pretože globálne napr. teplota oceánov mierne klesá v dôsledku dočasne zníženého priemerného slnečného žiarenia . Toto má za následok lokálne kontinentálne zvýšenie priemerných teplôt kontinentu , lebo ohrevu nebráni množstvo vodných pár (oblaky) v ovzduší . Zrážky sú samozrejme dané najmä množstvom vodných pár . Zatiaľ tento vývoj má za následok väčšiu zotrvačnosť - teda jednotlivé fázy trvajú dlhšie , ale nárazové zrážky sú väčšie - priemerné nižšie . Naše územie leží na rozhraní kontinentálnych a prímorských vplyvov a začínajú sa viac prejavovať kontinentálne vplyvy v dôsledku nižších priemerných zrážok . Máme tiež smolu v tom , že naše územie leží na rozhraní dvoch obvyklých predpovedných modelov , lebo tieto sa robia podľa väčšinového ustáleného prúdenia , čo spôsobuje intenzita slnečného vetra , ktorá klesá - to je primárny vplyv . Sekundárne vplyvy vyvolané polohou kontinentov , zvyšujúcou sa ľadovou pokrývkou na póloch (od minulého roku) , obsahom iných zložiek atmosféry ako CO2 a metán atď zasa deformujú doterajšie oblasti predpovedných modelov . Sumárny výsledok týchto zmien u nás nebude zodpovedať predpovedným modelom , lebo sme na rozhraní . Ďalšie zmeny priemernej výšky slnečného žiarenia smerom dole aj hore vyvolajú u nás len dočasné ochladenie namiesto doterajšieho oteplenia - vývoj sa otočí a teraz si ďalej predstavujte , že môžeme nekriticky preberať rôzne predpovedné modely . Nie sú vypracované pre našu oblasť a predpokladajú , že teplota bude u nás ďalej stúpať lineárne o to nebude .
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Neviem ako je to s tým

klesaním teploty oceánov...:

The 2013 global average ocean temperature was 0.48°C (0.86°F) above the 20th century average of 16.1°C (60.9°F) and tied with 2006 as the eighth highest annual temperature on record and the highest since 2010, the last time El Niño conditions were present in the central and eastern equatorial Pacific Ocean. ENSO-neutral conditions were present in this region during all of 2013.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Budúcnosť

Kedže má pršať intenzívne a menej často napadlo ma či by nebolo vhodné začať rozmýšľať o budovaní nádrži pri každej obci a meste v ktorej sa bude táto nadbytočná voda zhromažďovať a v suchšom období sa môže používať na zavlažovanie alebo iné aplikácie kde netreba pitnú vodu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nevidim to velmi optimisticky.

Pri velkych riekach by ti nadrze museli mat obrovske rozmery, zaberat obrovsku plochu ktora nie je vsade k dispozicii, skus najst take miesto niekde pred Bratislavou. A povoden moze prist aj tam kde nebola 300rokov, staci vacsia burka, nie je mozne mat takuto nadrz kazdych 10 km. napriklad http://www.youtube.com/watch?v... http://www.youtube.com/watch?v... Napriklad ja byvam na mieste kde ma ziadna rieka ani potok nemoze vytopit a za poslednych 30 rokov som uz mal tri krat vytopenu pivnicu od privaloveho dazda ktory trval 15 minut, ale jednoducho nemam kde taku nadrz postavit ani na mojom ani susedovom pozemku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Takto som to nemyslel, viem že nieje šanca zabrániť záplavám. Chcem len aby všetka voda nestiekla do mora a to tak že si narobíme aspoň malá zásoby v nádržiach na časy keď jej je menej, napr. v lete. Veď voda je komodita a my si zatiaľ nevážime že jej máme dostatok, a nechávame ju pretiecť cez naše územie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vyzerá to tak, že je najvyšší

čas začať budovať opatrenia pre vsiaknutie vody do lesov, pôdy, ...
Verím, že takáto a podobné správy nepovedú štát k ďalšiemu zvyšovaniu hrází na riekach.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Protipovodňová ochrana

Prirodzená krajina sa postupne vyvíja tak, že bežné vykyvy počasia jej nemôžu významnejšie uškodiť. Pod pojmom "bežné výkyvy" rozumieme aj extrémy s priemernou pravdepodobnosťou opakovania častejšie ako raz za 50 rokov. Podobne sa vyvíja aj ľudská spoločnosť, teda socio-ekonomická sféra. Preto sa ľudia naučili po stáročných skúsenostiach žiť aj tam kde je veľmi teplo alebo veľmi chladno, kde padá veľké množstvo zrážok, prípadne je skoro trvalé sucho. Ak sa ale takýto režim počasia (taká klíma) zmení náhle, teda v priebehu niekoľkých desaťročí, tak ani prirodzené ekosystémy a ani socio-ekonomická sféra nie sú schopné adaptovať sa na nové podmienky v krátkom čase. Adaptačný proces trvá vždy najmenej 50 rokov, v niektorých prípadoch aj stáročia. Aj preto je relatívne náhla zmena klímy (oteplenie v 30-ročných priemeroch o viac ako 2 °C za storočie) nebezpečná.
Typickým príkladom je protipovodňová ochrana. Ide o systém komplexných adaptačných opatrení, zahŕňajúcich aj obhospodarovanie (využívanie) krajiny, lesné a poľné hospodárstvo, vodohospodárske úpravy až po riešenie opatrení na úrovní obcí a jednotlivých obyvateľov. Prebudovanie takéhoto systému na podmienky zvýšenia rizika vysokých úhrnov zrážok o 40% (pri raste priemenej teploty o 4 °C) je mimoriadne nákladná investícia, ktorá musí byť rozložená na niekoľko desaťročí. Aj preto treba s protipovodňovými opatreniami začať čo najskôr. Rovnaké konštatovanie ale platí aj pre adaptáciu na možné ničivé sucho, prípadne na iné extrémy súvisiace s otepľovaním klímy. Opäť ale treba konštatovať, že ide o extrémy, ktoré na danom mieste mali doteraz veľmi malú pravdepodobnosť výskytu (zriedkavejšie ako raz za 50 rokov) a po oteplení klímy sa môžu vyskytovať podstatne častejšie.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech