SME
Nedeľa, 8. december, 2019 | Meniny má Marína

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Fyzik Leonard Mlodinow: Hawking je našťastie pomalý (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 > >>

Hodnoť

 

po dlhsej dobe zas jeden slusny rozhovor. vdaka zan.
jedina mala vytka, ale skor subjektivna... ten nadpis na mna posobi dost "novocasovo", bulvarne. ale to nic, clanok to nijak neovplyvnuje, ten je dobry :)
 
Hodnoť

Ten argument o Bohu a vakuu

znie rovnako zle ako argumenty pre existenciu Boha. Inymi slovami: "Namerali sme, ze z nicoho moze vzniknut nieco, ale nic viac k tomu povedat nevieme." Nazvali sme to teoriou, ale ta teoria o tom nedava ziadne hlbsie vysvetlenie, len opisuje, ze takto sa svet sprava. Cize nic nepotvrdzuje ani nevylucuje. Nevylucuje, ze v tom vakuu moze byt maly neviditelny skriatok, ktory mava palickou a on tie castice vytvara.
 

 

Vedel by k tomu povedať viac, ale celý rozhovor by potom bol asi len o tom, lebo by si to vyžadovalo trochu širšie vysvetľovanie. Tieto veci sú koniec-koncov vysvetlené v knihách od Hawkinga (a Mlodinowa).
 
Hodnoť

 

Citujem z článku: Naozaj neviem. Možno je tá odpoveď strašne jednoduchá a my sme si ju iba nevšimli. Ale keď si ju všimnete, potom príďte za mnou.
Pán Mlodinow. Chcem prísť za Vami. Môžme sa stretnúť?
 

a pribalil si si aj tehlu ?

lebo predpokladam ze ked zistis, ze "logikou" ho nepresvedcit, tak pride na rad prave tou cihlou po hlave.
 
Hodnoť

 

mne to pride ako cisty budhizmus. prazdnota je forma a forma je prazdnota. prazdnota a forma su neoddelitelne. veci vznikaju z prazdnoty a samy sa do nej vracuju. prazdnotu neber ako negativitu ale ako miliardy moznosti. ibaze Buddha to povedal 540 rokov pred Kristom.
 

no hej,

ale budha to mal od mimozemstanov. Az potom z tych vedomosti luia urobili rozne nabozenstva.
 
Hodnoť

Dobry rozhovor, vdaka

Je trochu smiesne, ako sa niektori nabozenski fanatici snazia vo vyjadreniach vedcov najst dokaz pravdivosti ich viery. Mozeme sa bavit o tom, ci existuje boh a mozeme sa bavit o tom, ktory boh je ten "pravy"... Vysoko inteligentni ludia skutocne casto veria v boha, no urcite nie v boha krestanskeho, zidovskeho, moslimskeho, ani nijakeho ineho "oficialneho". Tito "oficialni bohovia" su totiz prilis hlupi na to, aby ich mohli vysoko intelektualne vyspeli ludia povazovat za skutocnych...:) Ludia na vyssej intelektualnej urovni maju vo velkej vacsine pripadov vlastne "nabozenstva", teda vlastnu vieru na takej urovni, aby jej boli schopni verit... Snad nechcete od takeho Hawkinga, aby veril v jeziska robiaceho "zazraky", v marienkunavzdypannu, v krvilacneho krestanskeho boha, v anjelikov a demonov...:) To je viera pre jednoduchych, prostych ludi, ktori maju problem uzivit samych seba a svoje mladata, na zamyslanie sa a vyburcovanie sa k vyssim intelektualnym vykonom nemaju ani cas, ani schopnosti...:) Pokial ide o intelektualov, ktori sa vyhlasuju napr. za krestanov, myslim si, ze v ich pripade ide skor o akusi uctu k tradicii v kombinacii so zavislostou na "pohode jednoduchej viery", nie o ich vnutorne presvedcenie, ze ked nebudu denne zvatlat dookola naucene formulky, "nedostanu sa po smrti do raja"...:)
 

vysokointeligentni ludia

Na margo Tvojej vety "To je viera pre jednoduchych, prostych ludi, ktori maju problem uzivit samych seba a svoje mladata, na zamyslanie sa a vyburcovanie sa k vyssim intelektualnym vykonom nemaju ani cas, ani schopnosti". Ako sa potom vyrovnávaš so skutočnosťou že väčšina známych zakladateľov vedných odborov boli kresťania:
"Andre Ampére – elektromagnetizmus
James Clerk Maxwell - elektromagnetizmus
Michael Faraday – elektrotechnika
Georg Ohm – elektrodynamika
George Stokes - hydrodynamika
Blaise Pascal - hydrostatika
Lord Raleigh – fyzika
John Fleming – fyzika
Isaac Newton – mechanika
Max Planck – kvantová mechanika
Lord Kelvin – molekulárna fyzika
Robert Boyle – chémia
William Hershel – astrofyzika
Johannes Kepler – astronómia, optika
Mikuláš Koperník - astronómia
Galileo Galilei – experimentálna astronómia
Tycho de Brahe – experimentálna astronómia
Gottfried Leibnitz – matematika, logika
Louis Agassiz - fyziológia
William Harvey – fyziológia, embriológia
Joseph Lister- chirurgia
James Simpson - anesteziológia
Louis Pateur-mikrobiológia, imunológia
Lorge Cuvier – biológia, paleontológia
Gregor Mendel - genetika
Mathew Maury – oceánografia
Henri Faber – etnomológia
Francis S.Collins-vedúci projektu výskumu ľudského genómu"
 

 

A co teraz? Aj Hitler bol krestan. A kebyze ja vstupim do dejin, tak aj o mne by pisali ze som bol krestan a pritom povazujem celu krestansku cirkev za bandu podvodnikov, co maju k bohu dalej ako kdaky baca, co zije v sulade s prirodou.
 

aj ja by som bol kresťan

Prečo by mali o Tebe napísať že si bol kresťan, napísal si knihu The language of God v ktorej si sa priznal ku kresťanskej viere napríklad takýmito slovami: "First, I should explain how a scientist who studies genetics came to be a believer in a God" resp. "Taken the face value, the term "creationist" would seem to imply the general perspective of one who argues for the existence of a God who was directly involved in the creation of the universe. In that broad sense, many deists and nearly all theists, including me, would need to count themselves as creationists." http://books.google.no/books?i... alebo veríš niečomu takémuto ako Newton: "This most beautiful system of the sun, planets, and comets, could only proceed from the counsel and dominion of an intelligent and powerful Being....This Being governs all things, not as the soul of the world, but as Lord over all; and on account of his dominion he is wont to be called Lord God "pantokrator," or Universal Ruler...Since every particle of space is always, and every indivisible moment of duration is every where, certainly the Maker and Lord of all things cannot be never and no where....God is the same God, always and every where. He is omnipresent not virtually only, but also substantially; for virtue cannot subsist without substance.…It is allowed by all that the Supreme God exists necessarily; and by the same necessity he exists always and every where....And thus much concerning God; to discourse of whom from the appearance of things, does certainly belong to Natural Philosophy."?
 

:) Naozaj usmevne, exidentne si

nepochopil, o com som pisal a uz len Galileo degraduje tvoj zoznam na uplnu hlupost...:) Samozrejme, vsetci sme "krestania", lebo ved nas dali stare mamy obliat v detstve samanovi a volakedy sa veru nepatrilo hovorit, ze nie sme, boli by sme vycleneni zo spolocnosti, alebo, v casoch davno nedavnych opeceni na hranici...:)
 

Galileo degraduje tvoj zoznam

Toto mi prosím ozrejmi prečo by práve Galileo mal môj zoznam degradovať na citujem "úplnú hlúposť".
 

 

galileo bojoval proti cirkvi
 

proti cirkvi

Takže podľa Tvojho výskumu nebol kresťan?
 

Aké jednoduché.

Vtedy bol kresťan každý. Inak by ho upiekli na hranici, ako to tu už niekto napísal.
 

Vtedy bol kresťan každý

1. Aké je teda Tvoje kritérium na zaradenie niekoho do kategórie "kresťan"?
2. Predsa len povedať o Planckovi, mimochodom zakladateľovi kvantovej mechaniky (porov. "T.Prokopčák: Myslíte si, že rozumiete kvantovej fyzike? -L.Mlodinow: Myslím si, že áno."), že bol kresťan lebo vtedy (1858-1947) bol kresťan každý by asi len ťažko prešlo.
2. Ak berieme výhradne Galileove obdobie, potom by ma zaujímalo či za kresťana považuješ napr. aj N.Machiavelliho, politického teoretika, o ktorom som ešte žiadneho kresťana nepočul hovoriť inak ako antikresťan (jeho dielo je popisované ako v opozícii ku klasickému poňatiu Biblie): Jeho koncept politiky ako cvičenia vo vzťahoch moci bol práve zrodeným dieťaťom renesančného humanizmu. Ako taký zapadá do moderného sekulárneho realizmu. Jeho výrok "Ľudia nevládnu štátom s paternosterom [Pánovou modlitbou] v rukách" odhaľuje filozofiu verejného života ktorá dáva len malý alebo žiadny priestor viere v efektívnom vodcovstve.
 

Pokus o analýzu Planckovej viery:

http://Adam.Humanisti.sk/?p=54 Pozoruhodný vzťah Maxa Plancka k náboženstvu
(Dúfam, že po prečítaní tohto prekladu časti jeho prednášky „Religion und Naturwissenschaft“ už nebudeš uvádzať Maxa Plancka ako vzor ;-)
 

uvádzať ako vzor

To že Max Planck leží mnohým ateistom v žalúdku vrátane Adama Romana je všeobecne známe. Aj to že až tak moc že sú ochotní pri ohováračnej kampani ísť do rozporu s vlastnými pravidlami:
Výrok Adama Romana 1:
"Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia."
Výrok Adama Romana 2:
"Nemá cenu strácať čas polemikou s podradnými obhajcami náboženstva. Keď už polemika, tak s intelektuálne najzdatnejším protivníkom. Ak uspejem v tomto prípade, spory s inými budú už zbytočné. Navyše, kritika postojov nositeľa Nobelovej ceny mi môže poskytnúť dostatočnú satisfakciu; ľahké víťazstvo nad priemerným vedcom by ma nijak netešilo."
Teda o pravde rozhodujú len argumenty, nie postavenie, a preto nemá cenu strácať čas s človekom v nízkom podradnom postavení, ktorý nemá nobelovu cenu (človek sa nestačí diviť čo všetko rezonuje ľuďom v hlavách). Logika "jak sviňa" ako by povedali niektorí bezdomovci, ktorí síce by mohli mať pravdu, ale polemika s nimi by bola zbytočná, lebo keď nemajú nobelovu cenu môžu si tú pravdu aj argumenty, ktoré jediné "rozhodujú" strčiť za klobúk...
Takže ak uvádzať niekoho ako vzor, potom možno práve Adama Romana, buď ako vzor "hrubo nedbanlivého postoja k jazyku":
Adam Roman napísal(a):
"Predtým však, než sa začnem venovať logike, pohovorím trocha o chybách, ktoré nie sú spôsobené ani len chybnou logikou, ale hrubo nedbanlivým postojom k vyjadrovaniu, či dokonca k jazyku."
alebo ako vzor "chybnej logiky":
Citácia:
"Dicto Simpliciter alias paušálne zovšeobecnenie (sweeping generalization) je logická chyba ktorá sa vyskytuje ak sa argumentujúca strana pokúša uplatniť všeobecné pravidlo na každú skupinu alebo podskupinu neberúc do úvahy jej rozmanitosť. Napríklad, vyjadrenia "Všetci kresťania veria..." alebo "Všetci humanisti veria..." by nepochybne bolo paušálnym zovšeobecnením berúc v úvahu širokú názorovú pluralitu v týchto jednotlivých skupinách."
Aj keby sa A.Romanovi nejako podarilo uspieť "v tomto prípade" "s intelektuálne najzdatnejším protivníkom", neznamená to nevyhnutne že "spory s inými budú už zbytočné".
 

Veď Adam Roman tam nekritizuje

logiku, pretože tú veriaci vôbec neuznávajú - ake kritizuje to, na čo sa odvolávajú, na postoje vedca. :-)
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech