Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Superteleskop má slovenský prístroj (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Po prečítaní mám pocit, že pán Prokopčák o tejto problematike nemá takmer nič naštudované a vlastne nevie o čom píše. S prižmúrenými očami ale podáva aspoň aké také informácie lajkom. Uznávam, že toto je veľmi úzko špecifická oblasť vedy/astronómie/kozmickej geodézie a nie každý spapal všetku múdrosť sveta.

Jediné, čo ma irituje, je neustále (bulvárne) porovnávanie presnosti s Hubblom, čo je diametrálne odlišná záležitosť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Netvrdil by som, že Hubble je diametrálne odlišná záležitosť. Pozeranie do vesmíru nie je nič iné, len imaging (zobrazovanie) pomocou elektromagnetických vĺn, čo je možné vďaka tomu, že sa šíria priamočiaro. Úzky rozsah vlnových dĺžok z elektromagnetického spektra zvláda aj ľudské oko. Hubblov teleskop (HST) zvláda o niečo širší rozsah vlnových dĺžok (IR, VIS, UV). Astronómovia sa pozerajú do ďalekého vesmíru na všetkých použiteľných vlnových dĺžkach. Rádioteleskopy len pozerajú v rozsahu väčších vlnových dĺžok. A zobrazovacia interferometria v rádiovej oblasti je ľahšie technicky realizovateľná ako v optickej, preto dosahujú lepšie uhlové rozlíšenie. Ilustračným hitom je známy jet v galaxii M87, ktorý už pozemné rádiointerferometre vidia ďaleko detailnejšie ako ho vidí HST:
http://www.newworldencyclopedi...
Tu sami astronómovia porovnávajú niečo, čo sú podľa teba diametrálne odlišné záležitosti...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tak ty mi skôr pripadáš prepapkaný, mal by si občas odpustiť pary vo svojich kritériách, čo ako má byť napísané, na takom pľaci to bolo vysvetlené viac, než dobre, možno mi skôr chýba porovnanie s interferometrami tu na zemi, s Palomar, a ostatnými v USA, kde ich je niekoľko desiatok na veškej ploche, ich komplikovanosť synchronizácie aj determinácia ich rušenia terestriálne,ale len údajmi, ale aj ten vedec bulvárne porovnal Hubble s týmto satelitom. To mali dopodrobna vysvetliť, prečo ho poslelajú až tak ďaleko, alebo opíš ty, na tejto dislusii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"... takzvanej interferometrie" takzvanej? je to presny nazov
"priestoročase" to je co za vyraz? pisalek mohol hodit clanok aspon do google translate

a teraz reakcia na teba. netreba dopodrobna vysvetlit preco ho poslali az tak daleko. staci povedat, ze cim vacsia vzdialenost medzi RT tym viac pozorovacich uhlov a nasledne lepsi obraz. no viac si precitaj tu http://pc.zoznam.sk/najvacsi-v...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ad "takzvana interferometria" - uz sa nam nejako zauzivalo, ze vyraz "takzvany" sa spaja s urcitou ironiou alebo dehonestovanim vyznamu. Tu to ale autor pouzil uplne klasicky - vyraz "takzvany" sa bezne pouziva pred zriedkavejsim cudzim odbornym terminom - je to akoby ospravedlnenie za jeho pouzitie, kedze neexistuje domaci ekvivalentny vyraz. A interferometria nie je velmi zludovely vyraz.
ad "priestorocas" - uz celkom zdomacnely vyraz. Cas a priestor su nepochybne previazane, nas priestor je trojrozmerny avsak na popis udalosti nestaci zadat priestorove suradnice XYZ (kde sa stalo) ale aj cas T (kedy sa stalo). Bezny vyraz aj v teorii relativity.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To nestačí, priestoročas má zmysel iba, keď je prítomná rýchlosť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

alebo mal autor napisat "105" slov a bez vyrazu takzvany by ich bolo len 104 ... :)
ja poznam zas bezny vyraz casopriestor. na to som narazal. o priestorocase pocujem prvy raz.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vynikajúci článok,

vďaka.
A vďaka predovšetkým slovenským expertom z Ústavu experimentálnej fyziky SAV z Košíc, ktorí Slovensko vo svete tak vynikajúco reprezentujú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

len keby tych

kurvitok bolo v beznych pristrojoch menej ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Rusi nic nechceli?

Auto clanku sa snazil tymto smerom zviest temu, ale rusi za umiestnenie nejakeho pristroja seriozne nic nechceli? To sa mi pri nakladoch na vystrelenie 4t satelitu do tak vzdialenej obeznej drahy nezda, na to sa uz musi pouzit viac menej slusna nosna raketa a naklady by mohli ist do desiatok milionov USD (jediny *lacny* sposob je hadam vyuzitie ruskych dneprov, co je upravena verzia vyradzovanej rakety RS-36M "satan" resp 36M2 "voevoda", ta vsak nema potrebnu nostnost na na tak vzdialenu drahu).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1/ Priamy prenos zo startu rakety-nosica ZENIT s druzicou na palube:
http://www.vesti.ru/only_video...

2/ Video z leteckeho prevozu druzice na Bajkonur a jej umiestnenie do nosovej casti rakety:
http://www.vesti.ru/only_video...

3/ Video z februara 2011 este na zemi v labaku, demostracia roztvarania listov anteny a vysvetlenie principu fungovania druzice. Na rok 2018 uz Rusi planuju dalsiu misiu s nazvom Mikroastron, kde bude podobna druzica vynesena az za obeznu drahu mesiaca do vzdialenosti 1,5 mil km od zeme, do blizkosti Lagargerovho bodu L2 (dopredu sa ospravedlnujem za mozne chybne napisanie mena, kedze nie som astronom a nevyznam sa v tejto oblasti)
http://www.vesti.ru/only_video...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Samozrejme ze "vystrelenie 4t satelitu" stoji velke peniaze, ale nie o tom sa tu debatovalo. Rec bola o tom, ze Slovensko neplatilo za vynesenie svojho pristroja nic. Napokon, pristroj o vahe 2,65 kg tam tvori mizivy zlomok percenta na celkovej vynasanej vahe. Ale rozhodujuce je, ze to nie je komercny start, kedy biznismani nic neodpustia, ale medzinarodny vedecky projekt. Vynesenie je sucastou ruskeho vkladu do projektu, to aj bolo v clanku povedane.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech