SME
Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Podnebie šprintuje do minulosti (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 8 ... > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

Nejaké upresnenie

Tak jednoducho sa to nedá vysvetľovať. Je síce pravda, že väčšia koncentrácia CO2 bola v atmosfére až pred 20 mil. rokmi, no klimatické zmeny boli pred 5 až 20 mil. rokmi riadené aj inými faktormi. Dôležitá bola dráha Zeme okolo Slnka a sklon zemskej osi, ktoré boli zrejme odlišné ako v súčasnosti. Ďalším faktorom bola trochu odlišná poloha kontinentov a predovšetkým väčšia rozloha Severného ľadového oceánu a menšia rozloha kontinentov za severným polárnym kruhom ako teraz. Predpokladá sa aj väčšie kolísanie slnečnej konštanty ako v posledných 2 mil. rokoch. Na severnej pologuli neboli prakticky žiadne ľadovce a Grónsko malo relatívne teplú klímu s rozsiahlymi lesmi. Pred 8 mil. rokmi dokonca vyschlo Stredozemné more, lebo sa prehradil Gibraltár. To všetko malo za následok celkovo vyššiu teplotu na severnej pologuli, nebol prakticky žiaden permafrost. Zaľadnenie na severnej pologuli začalo až pred 3-4 mil. rokmi, v Antarktíde už pred 26 mil. rokmi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

oteplování

Měl bych několik dotazů, pokud by jste znal odpověď.

Pokud by se se celková teplota naZarmi i nadále zvyšovala, lze očekávat zvýšení teplot jako takových, nebo by to mohlo vést ke změně podbí s tím, že některé oblasti si by se staly chladnějšími a jiné teplejšími?

Také by mě zajímalo, zda máte přehled o tom, jakou roli hrají při zvyšování CO2 sopky - podmořské i kontinentální.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Takto:

Pokiaľ sa bude zvyšovať koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére a ostatné faktory (slnečná aktivita, vulkanická činnosť, tektonika...) sa podstatne nezmenia, tak sa bude určite otepľovať v priemere na celej Zemi. To ale bude viesť k zmenám morského a atmosférického prúdenia, čo zapríčiní, že na niektorých miestach na Zemi sa oteplí viac a na iných menej, na oceánoch sa môže lokálne aj ochladiť. Sopečná aktivita emituje do atmosféry v posledných rokoch v priemere iba 1% z toho CO2, ktoré emituje človek využívaním fosílnych palív.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

No

človek môže za 1-3% od začiatku uvoľňovania CO2 do atmosféry.To 1% platí pre suchozemské sopky a nie pre podmorské
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Lapin je přední slovenský klimatolog, myslím, že ten to bude vědět lépe než ty.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aligi a podmorske sopky

tie podmorske sopky som tam dal kvoli Tebe, tesis sa? :-)

je to samozrejme blbost, pretoze vedci vedia, ze CO2 pochadza zo spalovania fosilii na zaklade izotoponej analyzy C12/C13... nastuduj si o tom nieco ;-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

CO2

Velmi děkuji.
Měl bych ještě jeden dotaz na argument, se kterým si zatím nevím rady.
Začal se objevovat názor, že člověk svou činností za celou dobu své existence vyprodukoval cca 3% ze současného 38% navýšení CO2 v atmosféře. Někteří lidé to uvádějí jako argument, že lidský podíl je na zvyšování CO2 zanedbatelný, což se mi nezdá.
Bohužel se mi o tom nedaří najít dostatek informací. Snad jen to, že podle jiného zdroje tvoří lidský podíl 3% z celkové produkce CO2 všemi živými (živočichové) i neživými (sopky, požáry) producenty tohoto plynu.
Zajímalo by mě, jaká je skutečnost, protože názory na to jsou dost odlišné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

K druhému odstavci bylo myšleno to, že všechny vlivy, které produkují 3% CO2 ROČNĚ.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

omlouvám se, zle jsem to zase formuloval:
K druhému odstavci bylo myšleno to, že ze všech vlivů, které produkují CO2 ROČNĚ tvoří lidská činnost 3%.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Je to trochu inak

Všetky vplyvy, ktoré produkujú CO2 na Zemi dosahujú asi 210 miliárd ton uhlíka ročne, zároveň sa ale aj takmer rovnaké množstvo CO2 vráti späť na Zemský povrch. Ide o tzv. globálny uhlíkový cyklus, ktorý je už od konca poslednej ľadovej doby úplne v rovnováhe. Preto je koncentrácia CO2 v atmosfére už 10 tis. rokov takmer rovnaká až do 19. storočia. Biosféra síce ukladá do fosílií asi 0,5 miliardy ton fosílneho uhlíka ročne, no aj zo zemskej kôry sa rovnaké množstvo uvoľňuje do atmosféry (vulkány, tektonika a i.). Zavoľte si vo Wiki http://en.wikipedia.org/wiki/C...
Ten uhlík, ktorý ľudia emitujú z fosílnych palív do atmosféry nevie prirodzený mechanizmus vrátiť naspäť pod zemský povrch, preto je v atmosfére už viac ako 200 miliárd ton uhlíka navyše oproti stavu v roku 1750 a všetok pochádza z fosílnych palív.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Za odpovědi děkuji, přeji pěkný večer.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nedostatočná odpoveď

neodpovedal ste na otázku:vyprodukoval človek 3% celkovo alebo ich produkuje ročne???

Daná rovnováha by sa skôr či neskôr narušila.Neviem prečo by sa to nemohlo diať dnes.Faktom ale ostáva,že podmorská sopečná aktivita rastie,otvára sa dno oceánov=uvoľnenie veľkého množstva CO2.Štúdie tvrdia,že človek vyprodukoval 3%(aj IPCC).Hladina CO2 bola 25%,teraz je 38%.Hladina CO2 vzrástla o 13%-človek môže za 3%=ostáva tam 10% navyše.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ešte raz vysvetlenie...

Pravdepodobne ste tomu dobre nerozumel. CDIAC http://cdiac.ornl.gov/ ukončil doteraz najväčší projekt na inventarizáciu celosvetovej emisie fosílneho uhlíka do atmosféry v období 1750 až 2006. Podľa toho v dôsledku ľudských aktivít sa dostalo do atmosféry 328,9 miliárd ton fosílneho uhlíka zo spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu a výroby cementu. Do roku 2009 sa to zvýšilo na 355 miliárd ton. Ešte treba k tomu pripočítať emisiu asi 40 miliárd ton kvôli ničeniu tropických dažďových pralesov a využívaniu krajiny. Z tohoto množstva zostalo v atmosfére asi 200 miliárd ton - to je tých 38% zvýšenej koncentrácie CO2 v atmosfére. Zvyšok zachytili oceány a tým sa zvýšila kyslosť morskej vody. Sopečnou aktivitou sa dostane do atmosféry v priemere 0,1 miliardy ton fosílneho uhlíka ročne, inými prirodzenými procesmi okolo 0,4 miliardy ton ročne. Rovnaké množstvo (0,5 miliardy ton) sa ale prirodzenými mechanizmami dostane ročne do fosílnych zásobníkov pod zemský povrch.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Potom je to ale veľké zavádzanie

Ako som ukázal nie je to vzrast o 38% ale o 13%.Tých 200mild. ton bude asi 3%.Stále tam ostáva 10%.Ak by 13%(zoberiem "oficiálne" číslo nech ukážem jeho nepravdu) predstavovalo 0.8 stupňa tak by vzrast o 26% znamenal oteplenie o 1.6 stupňa=blbosť-v Ordoviku bola hladina CO2 4200 ppm(dnes 380 ppm) ale teplota bola vyššia len o 2 stupne,tak neviem ako sa chcú dostať k oným 6 stupňom.

Stále ste neodpovedal:3% je za rok alebo celkovo.Nebolo by od veci odpovedať nasledovne:3% ročne alebo 3% celkovo.Ďakujem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aligy, nauč sa počítať

Ten výpočet je triviálny:
387/280 = 1,38 (cca)
A to je 38% percentný nárast, ak porovnávame sučasnú koncentráciu CO2 a tú pred priemyselnou revolúciou. Celý nárast z 280 na 387ppm je spôsobený ľudskou činnosťou, to sa dá veľmi jednoducho dokázať.
Naozaj neviem, o čo sa to tu snažíš ....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Karneol

Na tvoju otazku nepozna nikto odpoved. Uvidis...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

rizoto

Myslím, že ta odpověď, kterou jsem dostal byla jasná a srozumitelná. Zajímají mě možnosti a ne věštění budoucnosti. Klimatologové vycházejí z určitých zákonitosti a existují poznatky i výpočty, které přibližně modelují klimatický systém i počasí. Samozřejmě je klima chaotický systém, takže nemůžeme vědět s naprostou jistotou, jak se bude vyvýjet, ale můžeme to předpokládat ze současných poznatků a tohle mě zajímá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

este ta doplnim

hlavnym faktorom zaladnenia Antarktidy bolo vytvorenie studeneho morskeho prudu okolo tohto kontinentu. Vytvoril sa vdaka oddelenie Antarktidy a Juznej Ameriky v predchadzajucom obdobi. A ako vidime, kontinent sa zaladnoval napriek vysokemu obsahu CO2
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Antarktída

Antarktída sa zaľadnila hlavne kvôli tomu, že tam padalo dosť veľa zrážok a východná časť kontinentu mala veľkú nadmorskú výšku. Aj mierne ochladenie celej Zeme stačilo na to, aby sa pred 26 mil. rokmi začal rozširovať pevninský ľadovec na celý kontinent. Potom sa ľadovcom zväčšila nadmorská výška a proces sa už nedal zastaviť, lebo sa globálna teplota nevrátila do vysokých hodnôt aké panovali na konci druhohôr a na začiatku treťohôr. Dlhodobé globálne oteplenie o 6 °C by mohlo roztopiť celý ľadovec v Antarktíde, ale určite nie skôr ako za 10 tisíc rokov.
 

1 2 3 4 5 6 7 8 ... > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech