Streda, 21. november, 2018
DETSKÁ RUBRIKA

Užitočný silák. Mravec hôrny likviduje škodce aj uhynutý hmyz

Ak by mal človek vzpieracie schopnosti mravca, dokázal by zdvihnúť dospelého slona.

Mravec hôrny. (Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)

Silu by sme mu mohli závidieť. Hoci tento drobec váži iba osem miligramov, je schopný zodvihnúť až päťdesiatnásobok svojej hmotnosti. Ak by mal podobné vzpieracie schopnosti človek, ktorý váži 80 kilogramov, dokázal by zdvihnúť dospelého slona.

Mravec hôrny sa teda bez problémov sám popasuje napríklad s uhynutou včelou, ktorú unesie v ústach. Ak natrafí na korisť, ktorá je predsa len nad jeho sily, prídu mu ďalšie mravčeky na pomoc a nadrozmerný náklad odnesú spoločne.

Z čoho stavia mravenisko?

Mravec hôrny patrí k najbežnejším mravcom v Európe. Jeho domovom sú zmiešané a ihličnaté porasty, v ktorých si buduje hniezda – rozmerné mraveniská.

Pravdepodobne ste už pri prechádzke smrekovým lesom naďabili na vysoké kopy z trávy, ihličia a vetvičiek.

Mravčia kráľovná sa dožíva až dvadsať rokov. V ríši hmyzu by sme iba s veľkou námahou hľadali stvorenie, ktoré s ňou môže súperiť v dlhovekosti.

Neraz merajú viac ako päťdesiat centimetrov, pričom ide iba o nadzemnú časť mraveniska, ktorú môžeme obdivovať. Tá podzemná býva až dvakrát väčšia.

Výška mraveniska tiež závisí od jeho polohy.

Ak mravce svoj domček vybudujú na tienistom mieste, býva mravenisko vyššie a jeho tvar je kuželovitejší – to aby sa oň mohlo oprieť čo najviac slnečných lúčov.

Môže byť v hniezde viac kráľovien?

V hniezde žijú robotnice, trúdy a plodné samičky – kráľovné.

Ak je v celom mravenisku iba jedna plodná samička, odborne hovoríme, že ide o monogénne hniezdo, pričom predpona mono– znamená „jediný“. Toto mravenisko má teda len jednu kráľovnú, ktorá ďalej odovzdáva svoje gény, keď sa rozmnožuje.

Monogénne hniezdo býva najčastejšie postavené na tienistých a zarastených miestach. Je preto vyššie, aby oň mohlo zavadiť slnko. Zvyčajne v ňom prebýva asi pol milióna robotníc.

Členovia takéhoto hniezda sú k ďalším mravcom svojho druhu náramne neznášanliví až agresívni, navzájom sa nevedia vystáť. Monogénne spoločenstvo väčšinou zaniká po smrti plodnej samičky, čo však nie je práve skoro, pretože mravčia kráľovná sa dožíva až dvadsať rokov. V ríši hmyzu by sme iba s veľkou námahou hľadali stvorenie, ktoré s ňou môže súperiť v dlhovekosti.

V polygénnom hniezde môže byť až milión mravčekov a obýva ho aj viacero kráľovien. Predpona poly– má totiž význam „niekoľko“/„viac“.

Takéto mraveniská sú nižšie a obyčajne stoja na svetlejších čistinkách v lese. Mravce v nich sú oveľa mierumilovnejšie ako tie, ktoré majú vo svojom hniezde kráľovnú iba jednu.

Mravce hôrne (zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)

O čo sa starajú robotnice?

Obdivuhodná dlhovekosť je výsadou kráľovnej, robotnice sa dožívajú najviac šesť rokov a trúdy hynú ešte rýchlejšie. Ich úloha po vyliahnutí je jediná – spáriť sa s plodnými samičkami. Po tomto akte samce zomierajú.

Vždy v marci začína kráľovná s kladením vajíčok. Z tých oplodnených sa liahnu robotnice alebo plodné samičky, budúce pokračovateľky rodu. Z neoplodnených vajíčok sa liahnu trúdy, ktoré majú krídla a veľkosťou sa ponášajú na kráľovnú. Môžu merať až jedenásť milimetrov.

Robotnice dosahujú iba polovičné rozmery. Okrem toho nemajú pohlavné orgány, takže sa nemôžu rozmnožovať. Ich úloha v mravenisku je však mimoriadne dôležitá. Starajú sa o ešte nevyliahnuté vajíčka i kukly a popritom musia kŕmiť kráľovnú. Mimo hniezda zháňajú potravu a zároveň strážia mravenisko pred vpádom nepriateľa.

Mravce hôrne si pochutia aj na živici, no predovšetkým sa kŕmia hmyzom. Zožerú aj mnohé škodce, takže ich lesníci považujú za veľmi užitočné.