Štvrtok, 15. november, 2018

Neptún má ročné obdobia, trvajú 40 rokov

Planéta je modrá vďaka neznámej zložke.

Záber Neptúna zo sondy Voyager 2 z roku 1989. (Zdroj: NASA/JPL-Caltech/Kevin M. Gill)

BRATISLAVA. Neptún, poslednú planétu slnečnej sústavy, v antike nepoznali. Planétu totiž nemôžete vidieť na nočnej oblohe voľným okom.

Modrý ľadový obor je prvou planétou, ktorého polohu vedci určili na základe matematických výpočtov. Neptún objavili v roku 1846 a od tejto doby planéta obehla okolo Slnka iba raz, obeh dokončila v roku 2011.

Neptún

Štyridsaťročné obdobia

Neptún nemá pevný povrch. No ak by ste sa ocitli v jeho atmosfére, nikdy by ste nevideli deň jasný ako na Zemi.

Prečítajte si tiež: Na Neptúne pršia diamanty

Neptún je tak ďaleko od Slnka, že aj pravé poludnie by na ňom vyzeralo ako veľmi nejasný pozemský súmrak.

Slnečné svetlo na našej planéte je totiž 900-krát jasnejšie ako svetlo na ôsmej planéte slnečnej sústavy. Kým slnečné lúče doputujú k Neptúnu, ubehnú štyri hodiny.

Napriek tomu, že dostáva výrazne menej slnečnej žiary, aj Neptún zažíva ročné obdobia. Planéta má podobné naklonenie ako Zem, a preto má zrejme štyri ročné obdobia. No každé trvá štyridsať rokov.

Počasie na Neptúne je extrémne. Priemerné teploty sa pohybujú okolo -218 stupňov Celzia. Ešte horšie sú veterné podmienky. Mraky zmrznutého metánu sa môžu na planéte hýbať rýchlosťou až dvetisíc kilometrov za hodinu.

Neptún je aj vďaka nim najveternejšia planéta slnečnej sústavy.

Päť prstencov

Atmosféra Neptúnu je zložená prevažne z vodíka a hélia s trochou metánu.

Práve metán prepožičiava planéte Urán jej modro-zelené zafarbenie. Neptún je však výrazne modrejší a jeho zafarbenie spôsobuje zrejme neznáma zložka.

Osemdesiat percent hmotnosti planéty tvorí horúca hustá tekutina zložená z "ľadových" materiálov - vody, metánu a amoniaku. (V astrofyzike sa pojmom ľady označujú prchavé chemické zlúčeniny s bodom tuhnutia väčším ako 100 Kelvinov (-173,15 stupňa Celzia).)

Pod studenými oblakmi Neptúna sa podľa vedcov môže ukrývať oceán zo super horúcej vody. Neuvarí sa a nevyparí vďaka veľmi vysokému tlaku.

Neptún má päť známych prstencov, no nie sú také okázalé ako pri Saturne. Smerom od planéty nesú prstence mená Galle, Leverrier, Lassell, Arago a Adams.

Okolo ôsmej planéty krúži aj trinásť mesiacov a jeden, ktorý ešte oficiálne nepotvrdili.

Prečítajte si tiež: Slovenský vedec hovorí, ako objavili 840 planétok na kraji slnečnej sústavy

Keďže Neptún nesie meno po rímskom bohu mora, jeho mesiace dostávajú mená po menších morských bohoch a nymfách z gréckej mytológie.

Najväčší z mesiacov sa nazýva Triton. Zaujímavé je, že okolo Neptúna krúži v opačnom smere, ako je rotácia planéty.

Môže to znamenať, že Triton bol kedysi nezávislý objekt, ktorý zachytila gravitácia planéty.

Prvá a jediná vesmírna sonda, ktorá preskúmala Neptún, bola Voyager 2.