Utorok, 13. november, 2018

Objavili nový druh nervovej bunky v ľudskom mozgu

Laboratórne zvieratá ich nemajú.

Šípkový neurón. Meno získal podľa toho, že jeho dlhé výbežky tvoria okolo stredu bunky hustý zväzok, čo sa podobá na ružu, ktorá zhodila svoje lupene. (Zdroj: TAMAS LAB, UNIVERSITY OF SZEGED)

BRATISLAVA. V ľudskom mozgu vedci objavili doposiaľ nevidený druh neurónov.

Prečítajte si tiež: Tieto zvieratá nemávajú rakovinu. Čo im pomáha?

Hustý bunkový zväzok dostal meno po šípkovej ruži, na ktorú sa podobá.

Podobné bunky nemajú podľa vedcov myši ani iné zvieratá, ktoré sa používajú ako modelové organizmy na výskum mozgu ľudí.

Objav americko-maďarského tímu uverejnili vo vedeckom časopise Nature Neuroscience.

Nebrzdia všade

Neuróny dostali od objaviteľov prívlastok šípkové. Okolo stredu bunky je hustý zväzok výbežkov (axónov), ktoré sa podľa Gábora Tamása a Eszter Boldogovej z univerzity v Segedíne podobajú na ružu, ktorá práve zhodila lupene.

Prečítajte si tiež: Staré ľudské bunky opäť omladli. Vedci im dodali palivo

Šípkové neuróny našli vo vzorkách mozgového tkaniva dvoch päťdesiatnikov, ktorí svoje telo venovali na vedecké účely. Bunky boli v hornej vrstve mozgovej kôry.

Nové bunky patria medzi inhibičné neuróny, ktoré v mozgu fungujú ako akési brzdy. Zastavujú aktivitu iných neurónov v mozgu. Šípkové mozgové bunky tvoria zhruba desať až pätnásť percent inhibičných buniek.

Zaujímavé je, že šípkové neuróny vytvárajú synapsy s iným typom neurónov v inej časti mozgovej kôry. Tieto párové bunky patria medzi pyramídové neuróny.

K svojmu bunkovému partnerovi sa však šípkové neuróny prichytávajú iba na špecifickej časti. Znamená to, že prúd informácií a ich brzdenie kontrolujú veľmi ohraničene.

Naše mozgy nie sú len zväčšené myšacie mozgy.

Ak si inhibičné neuróny predstavíte ako brzdy na aute, šípkové mozgové bunky by brzdili auto iba na určitom úseku vašej jazdy. Fungovali by ako brzdy, ktoré zastavia auto iba pri obchode s potravinami a nikde inde.

Aká je ich funkcia?

Štúdia zatiaľ nevysvetľuje, akú funkciu plnia novoobjavené neuróny v mozgu.

Pri bližšom skúmaní si vedci všimli, že šípkové neuróny zapínajú špeciálnu skupinu génov. Podobný genetický "podpis" nevideli v žiadnych mozgových bunkách myší.

Prečítajte si tiež: Čo poháňa starnutie mozgu? Uverejnili výsledky najväčšej štúdie

Nie je zatiaľ isté, či šípkové neuróny existujú iba u človeka, alebo ich majú aj iné primáty či zvieratá.

No ich neprítomnosť v myšacom mozgu poukazuje na to, aké ťažké je modelovať ochorenia ľudí na laboratórnych zvieratách.

"Naše mozgy nie sú len zväčšené myšacie mozgy," hovorí v tlačovej správe Allenovho inštitútu pre výskum mozgu jeden z autorov štúdie Trygve Bakken. Vedecký tím plánuje zistiť, akú rolu môžu hrať šípkové neuróny v ochoreniach mozgu.

DOI: 10.1038/s41593-018-0205-2