Nedeľa, 23. september, 2018

Mala zobák a žiadny pancier. Objavili fosíliu zvláštnej korytnačky

Korytnačka žila v plytkej vode.

Ilustrácia korytnačky Eorhynchochelys vo vode. (Zdroj: Adrienne Stroup, Field Museum)

BRATISLAVA. Korytnačky dnes ľahko odlíšite vďaka ich dvom hlavným črtám. Majú pancier, ktorý chráni ich telo, a skostnatený, no bezzubý zobák.

V Číne teraz vedci objavili fosíliu korytnačky, ktorá síce mala zobák, no typický pancier jej chýbal.

Nález, ktorý pomáha odhaliť tajomstvá korytnačej evolúcie, uverejnili minulý týždeň vo vedeckom časopise Nature.

Plochá korytnačka

Prečítajte si tiež: Doba ľudská ničí oceány nevídaným tempom

"Toto stvorenie bolo dlhé 1,8 metra, malo zvláštne ploché telo, dlhý chvost a predná časť jeho čeľustí sa vyvinula do zvláštneho zobáka," vysvetľuje v tlačovej správe Fieldovho múzea v Chicagu autor štúdie a paleontológ Olivier Rieppel.

No ad for you

"Zviera zrejme žilo v plytkých vodách a potravu hľadalo v bahne." Žilo pred 228 miliónmi rokov.

Korytnačka dostala meno eorhynchochelys sinensis - kde eorhynchochelys znamená "prvá korytnačka so zobákom" a sinensis znamená "z Číny".

Vedci už v minulosti objavili pozostatky dávnych korytnačiek, no tie nemali zobák, zato mali čiastočný pancier.

Eorhynchochelys svojím zobákom pomáha vyriešiť dlhoročný problém pôvodu korytnačiek.

Ilustrácia scény zo života korytnačky Eorhynchochelys. (zdroj: IVPP)

Mozaiková evolúcia

Fakt, že korytnačka eorhynchochelys mala zobák skôr než ostatné dávne korytnačky, je dôkazom mozaikovej evolúcie.

Tento typ evolúcie hovorí, že vlastnosti sa môžu vyvíjať nezávisle od seba, rôzne rýchlo a nie každý dávny druh musí mať všetky vlastnosti naraz.

Niektoré korytnačky teda mali čiastočný pancier, niektoré mali zobák. Neskôr sa genetické mutácie zodpovedné za tieto črty vyskytli u toho istého zvieraťa.

No ad for you
Fosília korytnačky. (zdroj: Nick Fraser, National Museums Scotland)

"(Tento nález) nám ukazuje, že evolúcia korytnačiek nebola priamočiarym hromadením jedinečných čŕt. Bola to séria zložitejších udalostí, ktoré sa nám len teraz začínajú odkrývať," dodáva ďalší autor štúdie Nick Fraser.

Vedcom sa tiež vďaka fosílii podarilo určiť, či korytnačky patria k praplazom, alebo diapsidným plazom, ku ktorým patria všetky žijúce plazy.

Diapsidné plazy mali v začiatkoch evolúcie dve diery na bokoch lebky. Praplazy (nazývané aj anapsidy) tieto otvory nemali. Korytnačky zaraďovali skôr k anapsidom, no lebka eorhynchochelys naznačuje, že patrí k plazom s otvormi v hlave.

"Vďaka jej diapsidnej lebke vieme, že korytnačky nie sú príbuzné skorým praplazom, ale sú blízke evolučne viac rozvinutým diapsidným plazom. Je to skalopevné, debata skončila," dodal Rieppel.

DOI: 10.1038/s41586-018-0419-1

No ad for you