Sobota, 17. november, 2018
PODCAST ZOOM

Začínal ako sluha a pomocník, stal sa géniom vedy

Michael Farady je otcom nášho chápania elektromagnetizmu.

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Dnes začnime tým, čo väčšina z nás asi vie. Zrejme všetci už od čias strednej školy tušíme, že existoval nejaký Michael Faraday. Možno si tiež spomenieme, že mal čosi spoločné s elektrinou, prípadne s elektromagnetizmom.

A keďže sa o ňom dones učíme, zjavne to bol génius.

Oveľa menej z nás si však pamätá, čo to presne dokázal. Aké veci objavil, na čom všetkom pracoval... a, aký vlastne mal život. A práve jeho pohnutý osud je rovnako zaujímavý ako to, kam posunul fyziku.

Britský vedec Michael Faraday je zaslúžene našim hrdinom tohto týždňa. Elektromagnetickú indukciu prvý raz verejne demonštroval takto, presne 29. augusta. Ale v roku 1831.

Venoval sa elektromagnetizmu aj chémii. Prispel k vytvoreniu základov toho, čo dnes voláme elektromagnetická indukcia, diamagnetizmus či k pochopeniu elektrolýzy. Slová katóda a anóda máme práve od neho, rovnako pojmy ako siločiary, elektrické a magnetické pole.

Napriek tomu mladý Michael Faraday vyzeral ako všeličo, len nie ako človek so sľubnou vedeckou kariérou. Narodil sa do rodiny chudobného učňa u dedinského kováča, nikdy nedostal poriadne vzdelanie a všetko, ale prakticky úplne všetko týkajúce sa vedy sa musel naučiť sám.

A tu mal trochu šťastia. Supertalentovaný, odhodlaný a neuveriteľne inteligentný mladík sa dostal do učenia obchodníka s knihami, kde čítal a čítal... a učil sa. Narazil na prvé vedecké knihy, ostal fascinovaný rodiacim sa pochopením elektriny.

Ako dvadsaťročný sa spoznal s členom Kráľovskej spoločnosti Humphrym Davym, ktorý si ho neskôr vzal k sebe za pomocníka, sluhu a vlastne chlapca pre všetko. Nezabúdajme, že to bolo v čase, keď na plebejského Faradaya pozerala učená spoločnosť a vyššie vrstvy zhora. Traduje sa dokonca príhoda, keď mu Davyho rodina nedovolila cestovať spolu s Davym v jednom koči.

Lenže, Faraday bol génius. A čoskoro to videli úplne všetci – a mal šťastie, že meniaca sa doba už poskytla príležitosť presadiť sa aj chlapcom z chudobných rodín. A potom už nesledovali len úspechy a ocenenia: dostal čestný doktorát z Oxfordu, s vrodenou skromnosťou odmietol rytiersky titul, stal sa členom rôznych učených spoločností 19. storočia.

Keby sme chceli len vymenovať a jednou vetou opísať jeho vedecké úspechy, potrebovali by sme na to niekoľko Zoomov. Nechajme si to teda niekedy na budúce: povedzme len, že meno Faraday dodnes nesie množstvo prírodných zákonov, vedecká konštanta aj mnohé výdobytky vedy.

Michael Faraday zomrel 25. augusta v roku 1867.

Ďalšie správy z vedy:

Na povrchu Mesiaca sa naozaj nachádza vodný ľad, potvrdili dáta amerického detektoru na indickej sonde Čandraján-1. Zhlukuje sa pri póloch a je roztrúsený v najtemnejších a najchladnejších oblastiach na severe a juhu našej prirodzenej družice.

V záhadnom čiernom sarkofágu z Alexandrie ležali tri kostry. Vedci teraz zistili, že to zrejme neboli vojaci - ako sa pôvodne domnievali - jedna z kostier patrila totiž žene. Ďalšie dve patrili mužom, jeden z nich mal trepanovanú lebku.

Kojenie nie je užitočné len pre bábätká. Nový výskum naznačuje, že môže pomôcť aj matkám: zdá sa totiž, že znižuje riziku mŕtvice už žien po menopauze, ktoré odkojili aspoň jedno dieťa.