Utorok, 20. november, 2018
DETSKÁ RUBRIKA

Raniak hrdzavý je sídliskový netopier. Zimuje v panelákoch, hynie pod zateplením

Samičky odlietajú rodiť na sever.

Raniak hrdzavý. (Zdroj: WIKIPEDIA CC_Kamran Safi)

Okrídlený cicavec so zamatovo jemným ryšavým kožúškom. Raniak hrdzavý je druhom netopiera, ktorý sa s radosťou zabýva aj v paneláku, no toto rozhodnutie sa mu nemusí vyplatiť.

Ak si kolónia raniakov nájde útočisko v štrbinách panelového domu, ktorý majú čochvíľa zatepľovať, môže sa stať, že netopiere zostanú v medzerách medzi panelmi uväznené. Robotníci si ich totiž nemusia všimnúť, keď začnú na steny upevňovať tepelnú izoláciu.

Raniaky zajaté pod vrstvou z polystyrénu potom hynú veľmi krutou a pomalou smrťou od hladu a smädu.

Podobným situáciám sa snaží predchádzať Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku (SON). Súčasťou tohto občianskeho združenia sú aj zoológovia, takže okrem ochrany netopierov sa spoločnosť zameriava aj na ich výskum.

Ako rýchlo lieta?

Netopier naozaj nie je vták, aj keď sa ešte vždy nájde dosť ľudí, ktorí sú o tom presvedčení. Netopiere sú cicavce a ako jediné z tejto živočíšnej triedy dokážu lietať. Raniak hrdzavý nie je výnimkou.

Raniak cerí svoje špicaté zúbky. (zdroj: FOTOLIA)

Hoci nepatrí k najobratnejším letcom, vo vzduchu bez problémov dosiahne rýchlosť päťdesiat kilometrov za hodinu.

Pohľad na ryšavého tvora so širokou hlávkou a výraznými ušami nie je každému pochuti. Najmä, keď netopier naostatok otvorí papuľku a vycerí pri tom špicaté zuby.

No mali by sme si uvedomiť, že jeho papuľa nemusí pôsobiť esteticky, hlavne, že spĺňa svoju funkciu.

Raniak ňou za jedinú noc uloví až tritisíc komárov a pochutí si aj na nočných motýľoch či chrobákoch. Zbavuje nás tak otravného hmyzu, ktorý rozdrví v zúbkoch.

Je chránený?

Obýva väčšinu Európy, vrátane južnej Škandinávie a Anglicka a našli by sme ho aj v mnohých oblastiach Ázie. Loví nad lesmi i vodnými plochami a za potravou neraz vyletí až do tisícmetrovej výšky.

Na Slovensku je raniak stále hojne rozšírený. Predsa však u nás patrí k chráneným druhom.

Zaznamenali sme výnimočný prípad, keď samica raniaka porodila aj v našich podmienkach, bola to však rarita.

Okrem zatepľovania totiž raniaky ohrozuje aj klčovanie starých stromov, v ktorých tieto netopiere tiež vyhľadávajú úkryt.

Netopiere sú nočné živočíchy, no na jar i na jeseň ich možno zahliadnuť aj cez deň. Večery sú vtedy chladnejšie, hmyz nelieta, takže ak sa chcú raniaky nakŕmiť, nečakajú na súmrak a lovia už popoludní.

Chladné mesiace prežijú v stave hibernácie, teda zimného spánku. Uložia sa naň už koncom októbra a zo strnulosti sa preberú opäť v marci.

Hoci sa pária na jeseň, samice raniakov nie sú oplodnené skôr než príde jar. Ako je to možné? Samičky si totiž spermie od partnera nechajú v čase hibernácie „odložené“ v maternici a k oplodneniu dôjde až keď sa skončí zima.

Začiatok jari je rizikovým obdobím pre netopiere, ktoré sa rozhodli zimovať v škárach budov. Paneláky sa totiž zvyknú zatepľovať včasne na jar, keď nič netušiace raniaky ešte spia a nevedia, že sa ich ktosi nevdojak chystá uväzniť v murive.

Neraz im život zachránia obyvatelia paneláku, ktorí privolajú ochranárov.

Odlietajú porodiť na sever?

Už oplodnené samičky majú pred sebou dlhý let. „Samice totiž na Slovensku nenachádzajú vhodné podmienky, aby tu porodili a vychovali mladé,“ vysvetľuje pre denník SME predsedníčka SON Denisa Löbbová.

Koncom marca preto migrujú do severnejších oblastí. Približne v polovici júna potom privádzajú na svet zo dve mláďatká a na naše územie sa opäť vracajú koncom augusta.

„Zaznamenali sme výnimočný prípad, keď samica raniaka porodila aj v našich podmienkach, bola to však rarita,“ uzatvára Löbbová s tým, že zrejme išlo o chorú či zranenú samičku, ktorá by dlhý a vyčerpávajúci let nemohla podstúpiť.