Sobota, 22. september, 2018
DETSKÁ RUBRIKA

Trasochvost biely žije na púšti aj v tundre. Hniezdil aj na Chopku

V blízkosti ľudí sa zdržuje rád, často hniezdi vo výklenkoch budov.

Trasochvost biely. (Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)

Svižne si vykračuje po zemi a potriasa pri tom dlhým chvostíkom. Ak ste niekedy pozorovali trasochvosta bieleho, určite ste pochopili, že meno dostal práve vďaka tomuto typickému pohybu.

Malý sťahovavý vtáčik takmer neprestajne kmitá chvostom a podchvíľou sa ozýva prívetivým švitorením. V blízkosti ľudí sa zdržuje rád, často hniezdi vo výklenkoch budov, no sú zaznamenané aj prípady, keď sa trasochvost usadil v kvetináči alebo v amplióne dedinského rozhlasu.

Prežije aj v tundre?

Útočisko nachádza v najrôznejších prostrediach. Páči as mu na dedine aj v meste. Usadí sa v blízkosti vody, ale aj v poľnohospodárskej krajine, v polopúšti (na okraji púšte) či v chladnej tundre. Preto ho možno nájsť takmer v celej Európe, dokonca i na Islande. Žije aj v Ázii a na severe Afriky.

No ad for you

Na Slovensku je tiež mimoriadne hojný. Podľa záznamov tu každoročne hniezdi najmenej päťdesiattisíc párov trasochvostov. Optimistickejšie odhady hovoria o dvojnásobnom počte hniezdnych párov.

Zato zimu u nás prečkáva iba niekoľko desiatok trasochvostov, aj tie zrejme pochádzajú zo severných častí Európy. Tieto sťahovavé vtáky so začiatkom jesene migrujú, iba južné populácie sa nikam nesťahujú.

Ako jeden z najbežnejších vtáčích druhov je trasochvost biely rozšírený takmer na celom území Slovenska, od nížin po horské oblasti. V jednom prípade sa dokonca našlo hniezdo trasochvostov aj na Chopku, druhom najvyššom vrchu Nízkych Tatier. Tieto operence teda dokázali zahniezdiť vo výške 2 024 metrov nad morom.

Trasochvost biely. (zdroj: PIXABAY)

Čím sa líšia?

Veľkosťou sa ponáša na vrabca, má však štíhlejšie telo a oveľa dlhší tenký chvostík, ktorým takmer neustále pohybuje. Na čiernobielej fotografii by sa vynímal rovnako ako v realite. Perie má totiž len v tónoch čiernej, bielej a sivej farby. Kým chrbát je šedivý, bruško pokrývajú biele pierka. Popri čiernej kresbe na temene hlavy sa vyníma biela tvár trasochvosta. Z nej svietia čierne guľaté očká. Samička má na rozdiel od samca temeno hlávky sfarbené dosiva.

No ad for you

Trasochvost je obratný lovec, kŕmi sa výhradne živočíšnou potravou. Pochutí si na muchách, komároch i malých motýľoch. Chrobač nežerie iba v dospelom štádiu, do zobáka s radosťou vezme aj larvu či kuklu.

Loví spravidla pri potokoch či v močaristom prostredí, pretože tu nájde pohromade celé roje komárov. Pri love často cupká po povrchu alebo hmyz lapá v letku tesne nad zemou.

Kto stavia hniezdo?

Trasochvosty sa zo zimovísk v Stredomorí či tropickej Afrike vracajú do našich zemepisných šírok v marci.

Keď uplynú dva či tri týždne od obsadenia vyvoleného hniezdiska, začne samička stavať domček zo slamy, machu a trávy. Niekedy ho zvykne vylepšovať nájdenými motúzmi a kúskami handier.

Hniezdo buduje v skalách, pod mostami, v dutinách budov alebo na hromade dreva. Po oplodnení doň znáša päť či šesť belavých vajec s hnedými škvrnami.

Mláďatká sa liahnu už po dvanástich dňoch, ďalšie dva týždne sa o ne potom odhodlane starajú obaja rodičia. Mladé vtáčatá začnú veľmi rýchlo samy krútiť chvostíkom. Dospelé trasochvosty dokážu zahniezdiť až trikrát ročne.

No ad for you