Streda, 21. november, 2018
DETSKÁ RUBRIKA

Trasochvost biely žije na púšti aj v tundre. Zahniezdil aj na Chopku

V blízkosti ľudí sa zdržuje rád, často hniezdi vo výklenkoch budov.

Trasochvost biely. (Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)

Svižne si vykračuje po zemi a potriasa pri tom dlhým chvostíkom. Ak ste niekedy pozorovali trasochvosta bieleho, určite ste pochopili, že meno dostal práve vďaka tomuto typickému pohybu.

Malý sťahovavý vtáčik takmer neprestajne kmitá chvostom a podchvíľou sa ozýva prívetivým švitorením. V blízkosti ľudí sa zdržuje rád, často hniezdi vo výklenkoch budov, no sú zaznamenané aj prípady, keď sa trasochvost usadil v kvetináči alebo v amplióne dedinského rozhlasu.

Prežije aj v tundre?

Útočisko nachádza v najrôznejších prostrediach. Páči as mu na dedine aj v meste. Usadí sa v blízkosti vody, ale aj v poľnohospodárskej krajine, v polopúšti (na okraji púšte) či v chladnej tundre. Preto ho možno nájsť takmer v celej Európe, dokonca i na Islande. Žije aj v Ázii a na severe Afriky.

Na Slovensku je tiež mimoriadne hojný. Podľa záznamov tu každoročne hniezdi najmenej päťdesiattisíc párov trasochvostov. Optimistickejšie odhady hovoria o dvojnásobnom počte hniezdnych párov.

Zato zimu u nás prečkáva iba niekoľko desiatok trasochvostov, aj tie zrejme pochádzajú zo severných častí Európy. Tieto sťahovavé vtáky so začiatkom jesene migrujú, iba južné populácie sa nikam nesťahujú.

Ako jeden z najbežnejších vtáčích druhov je trasochvost biely rozšírený takmer na celom území Slovenska, od nížin po horské oblasti. V jednom prípade sa dokonca našlo hniezdo trasochvostov aj na Chopku, druhom najvyššom vrchu Nízkych Tatier. Tieto operence teda dokázali zahniezdiť vo výške 2 024 metrov nad morom.

Trasochvost biely. (zdroj: PIXABAY)

Čím sa líšia?

Veľkosťou sa ponáša na vrabca, má však štíhlejšie telo a oveľa dlhší tenký chvostík, ktorým takmer neustále pohybuje. Na čiernobielej fotografii by sa vynímal rovnako ako v realite. Perie má totiž len v tónoch čiernej, bielej a sivej farby. Kým chrbát je šedivý, bruško pokrývajú biele pierka. Popri čiernej kresbe na temene hlavy sa vyníma biela tvár trasochvosta. Z nej svietia čierne guľaté očká. Samička má na rozdiel od samca temeno hlávky sfarbené dosiva.

Trasochvost je obratný lovec, kŕmi sa výhradne živočíšnou potravou. Pochutí si na muchách, komároch i malých motýľoch. Chrobač nežerie iba v dospelom štádiu, do zobáka s radosťou vezme aj larvu či kuklu.

Loví spravidla pri potokoch či v močaristom prostredí, pretože tu nájde pohromade celé roje komárov. Pri love často cupká po povrchu alebo hmyz lapá v letku tesne nad zemou.

Kto stavia hniezdo?

Trasochvosty sa zo zimovísk v Stredomorí či tropickej Afrike vracajú do našich zemepisných šírok v marci.

Keď uplynú dva či tri týždne od obsadenia vyvoleného hniezdiska, začne samička stavať domček zo slamy, machu a trávy. Niekedy ho zvykne vylepšovať nájdenými motúzmi a kúskami handier.

Hniezdo buduje v skalách, pod mostami, v dutinách budov alebo na hromade dreva. Po oplodnení doň znáša päť či šesť belavých vajec s hnedými škvrnami.

Mláďatká sa liahnu už po dvanástich dňoch, ďalšie dva týždne sa o ne potom odhodlane starajú obaja rodičia. Mladé vtáčatá začnú veľmi rýchlo samy krútiť chvostíkom. Dospelé trasochvosty dokážu zahniezdiť až trikrát ročne.