El Niňo

Väčšina ľudí počula o klimatickom fenoméne El Niňo len ako o akomsi druhu abnormality počasia. Tento fenomén sa značne líši v závislosti od geografickej polohy. Pre ľudí žijúcich v Indonézii, Austrálii alebo v juhovýchodnej Afrike môže El Niňo znamenať ..


Florida po vyčíňaní El Niňa



Väčšina ľudí počula o klimatickom fenoméne El Niňo len ako o akomsi druhu abnormality počasia. Tento fenomén sa značne líši v závislosti od geografickej polohy. Pre ľudí žijúcich v Indonézii, Austrálii alebo v juhovýchodnej Afrike môže El Niňo znamenať drsné suchá a smrtiace lesné požiare. Ekvádorčania, Peruánci a Kalifornčania si tento pojem spájajú s bičujúcimi búrkami, ktoré zapríčiňujú katastrofálne povodne. El Niňo si už vyžiadalo početné obete po celom svete, tisíce ľudí zostali bez domova a škody sa pohybujú v miliardách dolárov. Na druhej strane, obyvatelia severovýchodného pobrežia USA majú možnosť platiť menšie poplatky za zimné vykurovanie, pretože práve toto ročné obdobie je v tamojšej oblasti až príliš mierne. Aj hurikány sem vpadnú iba zriedka a „bez kriku“. Meno El Niňo (španielsky dieťa – výraz pre Ježiška) vzniklo na sklonku 19. storočia. Vymysleli ho kresťanskí rybári pôsobiaci pri peruánskom pobreží. Hovorili o sezónnej invázii teplého morského prúdu zo severu, ktorý nahrádzal na sever odtekajúci studený prúd. Zvyklo sa to diať okolo Vianoc. Dnes sa tento jav nespája len s lokálnym sezónnym prúdením, ale s fenoménom známym ako elniňovská južná oscilácia (El Nino-Southern Oscillation; ENSO). Je to nepretržitá, avšak nepravidelná zmena oceánskych a atmosférických podmienok, ktoré ovplyvňujú klímu na Zemi. El Niňu sa pripisujú už spomínané vplyvy počasia spájané s anomálne vysokými teplotami horných vrstiev mora vo východnom a v strednom Pacifiku, ktoré, samozrejme, ovplyvňuje aj vzduch nad ním. Opakom El Niňa, ktorý spôsobuje ochladenie povrchových vôd mora v tejto oblasti, je La Niňa (dievčatko).

Globálny klimatizačný systém

Atmosféra a oceán spolu pôsobia ako globálny klimatizačný systém. Vzduch nad pevninou sa ohrieva a stúpa nahor, chladnejšia vzdušná masa nad oceánom prúdi k pobrežiu, teplý vzduch sa presúva nad more. To isté platí aj o oceáne. Počas roka slnečné lúče dopadajú vertikálnejšie v tropických zónach. Následkom toho absorbuje tropická voda oveľa viac tepla ako vody kdekoľvek inde. Vzduch v blízkosti hladiny sa otepľuje a presúva sa k pólom. Chladnejší a hustejší vzduch zo subtrópov a pólov sa naopak pohybuje k rovníku. Tento neustály presun ovplyvnený rotáciou planéty zo západu na východ je príčinou vzniku vzdušných prúdov a vetrov, ktoré dujú smerom na západ. Takéto vetry spolu so zemskou rotáciou spôsobujú mohutné oceánske prúdy ako napríklad Golfský prúd v severnom Atlantiku, Humboldtov prúd v južnom Pacifiku a Severný a Južný rovníkový prúd. V tropických oceánoch západne dujúce vetry zbierajú vodnú paru a unášajú ju preč z jednej časti sveta do inej.

Prvé kúsky skladačky fenoménu El Niňo pochádzajú zo štúdií atmosféry na počiatku dvadsiateho storočia. Britský matematik Sir Gilbert Walker, šéf meteorologických observatórií v Indii, sa zaoberal problémom výpadkov pravidelných monzúnových dažďov v danej oblasti. Uvedomil si, že existuje určitý vzťah medzi atmosférickým tlakom v juhovýchodnom Pacifiku (východne od Tahiti) a Indickým oceánom (západne od austrálskeho Darwinu). Pozoroval, že keď je tlak veľmi vysoký na východe a nízky na západe, monzúnové dažde v Indii sú silné, no keď bol rozdiel tlakov malý, dažde chýbali a prišli suchá. Walkerov výskum tiež ukázal, že počas anomálneho správania počasia suchá nesužujú len Austráliu, Indonéziu a Indiu, ale aj časti Afriky, pričom v tom istom čase sú v Kanade veľmi mierne zimy.

Počas normálnych atmosférických podmienok je vzduch nad chladnými vodami východného Pacifiku príliš hustý, aby mohol vystúpiť dostatočne vysoko a skondenzovať, preto niektoré časti Peru a Ekvádoru ostávajú suché. Tento hustý chladný vzduch tvorí oblasť vysokého tlaku vzduchu. Keďže na západe, nad teplejšími vodami je tlak nižší, vzdušná masa sa pohybuje na západ, čím posilňuje stabilné na západ dujúce vetry. Tieto vetry nazbierajú vlhkosť z oceánu a nesú ju západným smerom. Tam už dostatočne horúci vlhký vzduch vystúpi nahor, skondenzuje a utvorí silné monzúnové dažde, ktoré zvlažujú bujné ázijské džungle, ako aj nedočkavých roľníkov Indonézie a iných regiónov.

Rozhnevaný Ježiško

Nór Jacob Bjerknes spozoroval, že počas El Niňa, keď sú vody v okolí Peru teplejšie ako normálne a povrchový tlak vzduchu je nižší, sa rozdiel tlakov medzi východom a západom zmenší. Západne dujúce vetry zoslabnú a teplý vlhký vzduch vystúpi a skondenzuje už v strednom Pacifiku. Preto sa búrkové mračná vypršia na pol ceste na západ a výdatné zrážky zasiahnu aj Severnú a Južnú Ameriku. Juhovýchodná Ázia i Austrália však ostanú suché. Bjerknesovu teóriu, že dopady El Niňa sa neobmedzujú len na pobrežie Peru a Ekvádoru, potvrdil Klaus Wyrtki a jeho kolegovia z havajskej univerzity. Vzhľadom na oneskorenú reakciu východného Pacifiku na zmeny vetra si Wyrtki všimol možnosť predpovedať klimatické udalosti vopred. No napriek pozorovaniam šiestich El Niňov medzi rokmi 1950 a 1976 neboli vedci schopní predpokladať útok El Niňa v rokoch 1982 a 1983. Austrália trpela najväčšími suchami v storočí. Spaľovali ju rozsiahle požiare. Poľnohospodárske a dobytkárske straty sa vyšplhali na miliardy dolárov. Obdobie sucha sužovalo aj subtropickú Afriku. Krajiny, ktoré bežne vyvážajú potraviny, ako napríklad Juhoafrická republika a Zimbabwe, žiadali o medzinárodnú pomoc. V častiach Ekvádoru a severného Peru spadlo za šesť mesiacov neuveriteľných 250 centimetrov zrážok. Rieky sa rozvodňovali, povodne pohlcovali krajinu. Celosvetová bilancia bola 2100 mŕtvych, stovky tisíc evakuovaných a ešte viac ľudí bez domova. Jediné pozitívum bolo, že celý vývoj tohto ničivého El Niňa zaznamenali novovyvinuté meteorologické oceánske bóje.

TAO počasia

Konečne sa ľady pohli a vedci sa začali problémom El Niňo zaoberať hlbšie. V roku 1985 vznikol program TOGA (Tropical Ocean-Global Atmosphere) – desaťročná štúdia tropických oceánov a globálnej atmosféry. Dnes potomok programu TOGA, ktorý dostal názov TAO (Tropical Atmosphere-Ocean), snímkuje Pacifik systémom sedemdesiatich bójí. Vďaka meteorologickým bójam, satelitom a výskumným lodiam už existuje dostatok údajov o oceánskych prúdoch, morskej hladine a teplotách od povrchu až do hĺbky 500 metrov. Tieto dáta by však boli zbytočné bez použitia počítačov, pomocou ktorých boli vedci schopní vytvoriť modely vývoja a správania El Niňa. Efektívnosť týchto počítačových simulácií potvrdil El Niňo, ktorý prišiel v roku 1986. Predpovedali ho štatistické aj jednoduché dynamické modely. K najmodernejším pozorovacím systémom patrí satelit SeaWiSF, ktorý mapuje výskyt rias v Pacifiku. Vedci tvrdia, že s ním dokážu určiť koniec El Niňa a začiatok La Nine o mesiac skôr ako ktokoľvek iný.

JURAJ KOPAČKA

(autor je študent na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Neprehliadnite tiež

MATEMATICKÉ HÁDANKY

Matematická hádanka: Dokážete prepojiť štyri mestá čo najlacnejšími cestami?

Kde urobili inžinieri z Laterálie chybu?

Mobily už nebudeme odomykať odtlačkom, ale pohľadom do očí

Snímače dúhoviek sa v tomto roku majú stať biometrickým štandardom mobilov.

Alzheimer môže vzniknúť už počas tehotenstva

Nedostatok vitamínu A spôsobuje problémy pri vývoji mozgu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  4. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  6. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 12 440
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 229
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 326
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 822
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 798
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 577
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 631
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 553
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 333
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 139

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop