SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Ochrana a prístup k výskumu musia byť v rovnováhe

Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a ...


Harold E. Varmus, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu (1989)



Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a teda zisku z ich šírenia a využívania, by tu nebol impulz pre často obrovské investície, ktoré si žiada výskum a vývoj nových liečiv a prelomových objavov.

Debatu rozvírilo zmapovanie genómu

Skryť Vypnúť reklamu

Nedávne snahy zamerané na zmapovanie ľudského genómu však rozvírili debatu o tom, či tento systém pomáha realizovať príležitosti ponúkané modernou molekulárnou genetikou. Sú dôvody obávať sa, že vedu a jej vlastnosť prinášať úžitok v oblasti zdravia všetkým bez rozdielu ohrozuje tendencia usilovať sa o príliš skorú patentovú ochranu biologických materiálov.

Otázky, ktoré sú v hre, predchádzajú hľadaniu ľudského genómu. V roku 1980 spolu s rozvojom nových metód v molekulárnej biológii a genetike, ktoré sa stali prísľubom skrátenia medzery medzi základným výskumom a zárobkovými vynálezmi, vydal americký Kongres tzv. Bayh-Doleov zákon, ktorý umožňoval patentovú ochranu objavov financovaných vládnymi agentúrami USA. Čoskoro patenty získali aj rôzne výskumné pomôcky – napríklad technológie zavádzania DNA do buniek, geneticky upravené pokusné zvieratá alebo sekvencie klonovaných DNA.

Skryť Vypnúť reklamu

Regulovať výmenu myšlienok

Prostredie, ktoré tento zákon (ktorý sa stal precedensom pre ďalšie krajiny) vytvoril, prinieslo veľký úžitok, napríklad dynamický rozvoj biotechnologického priemyslu, ktorý produkoval nové a účinné metódy diagnózy a liečby chorôb. Spolu s tým však ovplyvnil výskum tak, že ochromil využitie nových nálezov a vedeckých zistení. V akademických inštitúciách začali vznikať referáty duševného vlastníctva, ktoré mali regulovať výmenu myšlienok a biologického materiálu, ktoré vedci predtým voľne používali. Niektoré firmy dnes externým vedcom sprístupňujú chránený materiál a metódy za veľmi stresujúcich a nevýhodných podmienok.

Nedávne pokusy o patentovanie klonovaných génov, génových variantov, častí génov, DNA kópií nositeľských RNA a geneticky kódovaných proteínov sú v mnohom skutočne kuriózne prípady. Väčšina predchádzajúcich génových patentov nebola zvlášť kontroverzná: gény, ktoré získali patent, sa jasne vzťahovali k príčine alebo spôsobu liečby choroby a informácie, ktoré pod patent spadali, boli okamžite použiteľné pre diagnostické testy alebo terapiu.

Skryť Vypnúť reklamu

Čoraz slabšie základy

S rozvojom klonovania a sekvencovania ľudskej DNA sa patenty začali vydávať na oveľa slabších základoch. Americký úrad pre patenty a ochranné známky žiadal len to, aby DNA slúžila ako „molekulárna sonda“ – ktorú možno pripísať väčšine ľudských DNA.

Niektoré z týchto novších génových patentov narušili tradičnú rovnováhu medzi právom na exkluzivitu, ktorú patenty poskytujú vynálezcom, a verejným odkrývaním nových, užitočných a nezjavných objavov a vynálezov, ktoré by inak zostali utajené. Ony však odmeňujú predbežnú a úplne samozrejmú prácu určovania sekvencie DNA, čím znižujú vyhliadky na finančnú návratnosť, ktorú treba na stimulovanie výskumu.

Príliš skoro

Tento výskum navyše sťažuje situácia, keď sa ochrana duševného vlastníctva chápe príliš široko. Niektoré patenty dnes dávajú právo na iné funkčne súvisiace gény, a to iba preto, že ich sekvencia sa podobá sekvencii génu predloženého na patentovanie; iné patenty sa vzťahujú na funkcie génov, o ktorých sa v čase podania patentovej žiadosti len špekulovalo. To dáva nositeľovi patentu nárok na aplikácie objavené výskumom iných. Patentovanie nekompletných génov a génových variácií znamená, že niekoľko strán môže mať nárok na rovnaký gén, čo komplikuje licencovanie technológií.

Skryť Vypnúť reklamu

Prísnejšie kritériá na patentovanie génov

Americký patentový úrad uvažuje o prísnejších kritériách pre patentovanie génov: chce klásť väčší dôraz na to, či sú nové vynálezy naozaj užitočné. Latku však zrejme bude treba zvýšiť ešte viac. Podľa nového návrhu sa bude ešte stále dať vydať patent na gén alebo časť génu na základe povrchných a potenciálne zavádzajúcich informácií, ktoré závisia iba od podobnosti medzi novým génom a inými, skôr popísanými génmi.

Tieto praktiky podkopávajú ciele patentovej politiky. Nadhodnocovaním vynálezov, a teda podporovaním nemiestne reštriktívnych licenčných politík totiž bránia vo využívaní chránených informácií a materiálov, namiesto toho, aby ich podporovali. Prečo by potenciálny držiteľ licencie chcel investovať do vývoja komerčných produktov, keď ustanovenie o tzv. „miere vplyvu“ oprávňuje držiteľov vágnych a nejasných patentov k podielu zo zisku?

Skryť Vypnúť reklamu

Čestná výmena informácií

K istej náprave napriek tomu už dochádza. Národný zdravotný ústav schválil rad odporúčaní na podporu čestnej výmeny biologických informácií a mnohé inštitúcie sa pridávajú k Dohode o jednotnom prevode biologických materiálov, ktorá tento proces pre vedcov značne zjednodušuje. Podobne aj príjemcovia patentov alebo exkluzívnych licencií príležitostne a zadarmo pre nezárobkový sektor sprístupňujú významné materiály a metódy, ako sú pokusné zvieratá a technológie úpravy génov v bunkách.

Aj súkromný sektor sem-tam uzná klady verejného odkrytia a otvoreného využívania patentovateľných informácií.

Ak má veda svojím výskumom poskytovať praktický úžitok, musí sa nájsť správna rovnováha medzi ochranou a prístupom k informáciám a materiálu, nevyhnutným pre základný výskum. Jednou z ciest k tejto rovnováhe je dávať vedeckému spoločenstvu aj verejnosti viac informácií o faktoroch, ktoré ovplyvňujú diskusiu a následky prílišného odklonu jedným či druhým smerom.

Skryť Vypnúť reklamu

HAROLD E. VARMUS,

Copyright: Project Syndicate, júl 2001

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.
Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 30 918
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 339
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 365
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 9 572
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 303
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 846
  7. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 645
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 437
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 171
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 941