Ochrana a prístup k výskumu musia byť v rovnováhe

Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a ...


Harold E. Varmus, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu (1989)



Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a teda zisku z ich šírenia a využívania, by tu nebol impulz pre často obrovské investície, ktoré si žiada výskum a vývoj nových liečiv a prelomových objavov.

Debatu rozvírilo zmapovanie genómu

Nedávne snahy zamerané na zmapovanie ľudského genómu však rozvírili debatu o tom, či tento systém pomáha realizovať príležitosti ponúkané modernou molekulárnou genetikou. Sú dôvody obávať sa, že vedu a jej vlastnosť prinášať úžitok v oblasti zdravia všetkým bez rozdielu ohrozuje tendencia usilovať sa o príliš skorú patentovú ochranu biologických materiálov.

Otázky, ktoré sú v hre, predchádzajú hľadaniu ľudského genómu. V roku 1980 spolu s rozvojom nových metód v molekulárnej biológii a genetike, ktoré sa stali prísľubom skrátenia medzery medzi základným výskumom a zárobkovými vynálezmi, vydal americký Kongres tzv. Bayh-Doleov zákon, ktorý umožňoval patentovú ochranu objavov financovaných vládnymi agentúrami USA. Čoskoro patenty získali aj rôzne výskumné pomôcky – napríklad technológie zavádzania DNA do buniek, geneticky upravené pokusné zvieratá alebo sekvencie klonovaných DNA.

Regulovať výmenu myšlienok

Prostredie, ktoré tento zákon (ktorý sa stal precedensom pre ďalšie krajiny) vytvoril, prinieslo veľký úžitok, napríklad dynamický rozvoj biotechnologického priemyslu, ktorý produkoval nové a účinné metódy diagnózy a liečby chorôb. Spolu s tým však ovplyvnil výskum tak, že ochromil využitie nových nálezov a vedeckých zistení. V akademických inštitúciách začali vznikať referáty duševného vlastníctva, ktoré mali regulovať výmenu myšlienok a biologického materiálu, ktoré vedci predtým voľne používali. Niektoré firmy dnes externým vedcom sprístupňujú chránený materiál a metódy za veľmi stresujúcich a nevýhodných podmienok.

Nedávne pokusy o patentovanie klonovaných génov, génových variantov, častí génov, DNA kópií nositeľských RNA a geneticky kódovaných proteínov sú v mnohom skutočne kuriózne prípady. Väčšina predchádzajúcich génových patentov nebola zvlášť kontroverzná: gény, ktoré získali patent, sa jasne vzťahovali k príčine alebo spôsobu liečby choroby a informácie, ktoré pod patent spadali, boli okamžite použiteľné pre diagnostické testy alebo terapiu.

Čoraz slabšie základy

S rozvojom klonovania a sekvencovania ľudskej DNA sa patenty začali vydávať na oveľa slabších základoch. Americký úrad pre patenty a ochranné známky žiadal len to, aby DNA slúžila ako „molekulárna sonda“ – ktorú možno pripísať väčšine ľudských DNA.

Niektoré z týchto novších génových patentov narušili tradičnú rovnováhu medzi právom na exkluzivitu, ktorú patenty poskytujú vynálezcom, a verejným odkrývaním nových, užitočných a nezjavných objavov a vynálezov, ktoré by inak zostali utajené. Ony však odmeňujú predbežnú a úplne samozrejmú prácu určovania sekvencie DNA, čím znižujú vyhliadky na finančnú návratnosť, ktorú treba na stimulovanie výskumu.

Príliš skoro

Tento výskum navyše sťažuje situácia, keď sa ochrana duševného vlastníctva chápe príliš široko. Niektoré patenty dnes dávajú právo na iné funkčne súvisiace gény, a to iba preto, že ich sekvencia sa podobá sekvencii génu predloženého na patentovanie; iné patenty sa vzťahujú na funkcie génov, o ktorých sa v čase podania patentovej žiadosti len špekulovalo. To dáva nositeľovi patentu nárok na aplikácie objavené výskumom iných. Patentovanie nekompletných génov a génových variácií znamená, že niekoľko strán môže mať nárok na rovnaký gén, čo komplikuje licencovanie technológií.

Prísnejšie kritériá na patentovanie génov

Americký patentový úrad uvažuje o prísnejších kritériách pre patentovanie génov: chce klásť väčší dôraz na to, či sú nové vynálezy naozaj užitočné. Latku však zrejme bude treba zvýšiť ešte viac. Podľa nového návrhu sa bude ešte stále dať vydať patent na gén alebo časť génu na základe povrchných a potenciálne zavádzajúcich informácií, ktoré závisia iba od podobnosti medzi novým génom a inými, skôr popísanými génmi.

Tieto praktiky podkopávajú ciele patentovej politiky. Nadhodnocovaním vynálezov, a teda podporovaním nemiestne reštriktívnych licenčných politík totiž bránia vo využívaní chránených informácií a materiálov, namiesto toho, aby ich podporovali. Prečo by potenciálny držiteľ licencie chcel investovať do vývoja komerčných produktov, keď ustanovenie o tzv. „miere vplyvu“ oprávňuje držiteľov vágnych a nejasných patentov k podielu zo zisku?

Čestná výmena informácií

K istej náprave napriek tomu už dochádza. Národný zdravotný ústav schválil rad odporúčaní na podporu čestnej výmeny biologických informácií a mnohé inštitúcie sa pridávajú k Dohode o jednotnom prevode biologických materiálov, ktorá tento proces pre vedcov značne zjednodušuje. Podobne aj príjemcovia patentov alebo exkluzívnych licencií príležitostne a zadarmo pre nezárobkový sektor sprístupňujú významné materiály a metódy, ako sú pokusné zvieratá a technológie úpravy génov v bunkách.

Aj súkromný sektor sem-tam uzná klady verejného odkrytia a otvoreného využívania patentovateľných informácií.

Ak má veda svojím výskumom poskytovať praktický úžitok, musí sa nájsť správna rovnováha medzi ochranou a prístupom k informáciám a materiálu, nevyhnutným pre základný výskum. Jednou z ciest k tejto rovnováhe je dávať vedeckému spoločenstvu aj verejnosti viac informácií o faktoroch, ktoré ovplyvňujú diskusiu a následky prílišného odklonu jedným či druhým smerom.

HAROLD E. VARMUS,

Copyright: Project Syndicate, júl 2001

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Microsoft a Facebook prepojili kontinenty najrýchlejším káblom

Nová trasa zrýchli spojenie a rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.

Austrália bude mať svoju vlastnú vesmírnu agentúru

Koncept vesmírnej agentúry predstavia v marci 2018.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. ZVOLEN: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  2. Detské zúbky sú veda
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  8. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 11 466
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 5 888
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 927
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 423
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 663
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 287
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 101
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 938
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 868
  10. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 630