Ochrana a prístup k výskumu musia byť v rovnováhe

Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a ...


Harold E. Varmus, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu (1989)



Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a teda zisku z ich šírenia a využívania, by tu nebol impulz pre často obrovské investície, ktoré si žiada výskum a vývoj nových liečiv a prelomových objavov.

Debatu rozvírilo zmapovanie genómu

Nedávne snahy zamerané na zmapovanie ľudského genómu však rozvírili debatu o tom, či tento systém pomáha realizovať príležitosti ponúkané modernou molekulárnou genetikou. Sú dôvody obávať sa, že vedu a jej vlastnosť prinášať úžitok v oblasti zdravia všetkým bez rozdielu ohrozuje tendencia usilovať sa o príliš skorú patentovú ochranu biologických materiálov.

Otázky, ktoré sú v hre, predchádzajú hľadaniu ľudského genómu. V roku 1980 spolu s rozvojom nových metód v molekulárnej biológii a genetike, ktoré sa stali prísľubom skrátenia medzery medzi základným výskumom a zárobkovými vynálezmi, vydal americký Kongres tzv. Bayh-Doleov zákon, ktorý umožňoval patentovú ochranu objavov financovaných vládnymi agentúrami USA. Čoskoro patenty získali aj rôzne výskumné pomôcky – napríklad technológie zavádzania DNA do buniek, geneticky upravené pokusné zvieratá alebo sekvencie klonovaných DNA.

Regulovať výmenu myšlienok

Prostredie, ktoré tento zákon (ktorý sa stal precedensom pre ďalšie krajiny) vytvoril, prinieslo veľký úžitok, napríklad dynamický rozvoj biotechnologického priemyslu, ktorý produkoval nové a účinné metódy diagnózy a liečby chorôb. Spolu s tým však ovplyvnil výskum tak, že ochromil využitie nových nálezov a vedeckých zistení. V akademických inštitúciách začali vznikať referáty duševného vlastníctva, ktoré mali regulovať výmenu myšlienok a biologického materiálu, ktoré vedci predtým voľne používali. Niektoré firmy dnes externým vedcom sprístupňujú chránený materiál a metódy za veľmi stresujúcich a nevýhodných podmienok.

Nedávne pokusy o patentovanie klonovaných génov, génových variantov, častí génov, DNA kópií nositeľských RNA a geneticky kódovaných proteínov sú v mnohom skutočne kuriózne prípady. Väčšina predchádzajúcich génových patentov nebola zvlášť kontroverzná: gény, ktoré získali patent, sa jasne vzťahovali k príčine alebo spôsobu liečby choroby a informácie, ktoré pod patent spadali, boli okamžite použiteľné pre diagnostické testy alebo terapiu.

Čoraz slabšie základy

S rozvojom klonovania a sekvencovania ľudskej DNA sa patenty začali vydávať na oveľa slabších základoch. Americký úrad pre patenty a ochranné známky žiadal len to, aby DNA slúžila ako „molekulárna sonda“ – ktorú možno pripísať väčšine ľudských DNA.

Niektoré z týchto novších génových patentov narušili tradičnú rovnováhu medzi právom na exkluzivitu, ktorú patenty poskytujú vynálezcom, a verejným odkrývaním nových, užitočných a nezjavných objavov a vynálezov, ktoré by inak zostali utajené. Ony však odmeňujú predbežnú a úplne samozrejmú prácu určovania sekvencie DNA, čím znižujú vyhliadky na finančnú návratnosť, ktorú treba na stimulovanie výskumu.

Príliš skoro

Tento výskum navyše sťažuje situácia, keď sa ochrana duševného vlastníctva chápe príliš široko. Niektoré patenty dnes dávajú právo na iné funkčne súvisiace gény, a to iba preto, že ich sekvencia sa podobá sekvencii génu predloženého na patentovanie; iné patenty sa vzťahujú na funkcie génov, o ktorých sa v čase podania patentovej žiadosti len špekulovalo. To dáva nositeľovi patentu nárok na aplikácie objavené výskumom iných. Patentovanie nekompletných génov a génových variácií znamená, že niekoľko strán môže mať nárok na rovnaký gén, čo komplikuje licencovanie technológií.

Prísnejšie kritériá na patentovanie génov

Americký patentový úrad uvažuje o prísnejších kritériách pre patentovanie génov: chce klásť väčší dôraz na to, či sú nové vynálezy naozaj užitočné. Latku však zrejme bude treba zvýšiť ešte viac. Podľa nového návrhu sa bude ešte stále dať vydať patent na gén alebo časť génu na základe povrchných a potenciálne zavádzajúcich informácií, ktoré závisia iba od podobnosti medzi novým génom a inými, skôr popísanými génmi.

Tieto praktiky podkopávajú ciele patentovej politiky. Nadhodnocovaním vynálezov, a teda podporovaním nemiestne reštriktívnych licenčných politík totiž bránia vo využívaní chránených informácií a materiálov, namiesto toho, aby ich podporovali. Prečo by potenciálny držiteľ licencie chcel investovať do vývoja komerčných produktov, keď ustanovenie o tzv. „miere vplyvu“ oprávňuje držiteľov vágnych a nejasných patentov k podielu zo zisku?

Čestná výmena informácií

K istej náprave napriek tomu už dochádza. Národný zdravotný ústav schválil rad odporúčaní na podporu čestnej výmeny biologických informácií a mnohé inštitúcie sa pridávajú k Dohode o jednotnom prevode biologických materiálov, ktorá tento proces pre vedcov značne zjednodušuje. Podobne aj príjemcovia patentov alebo exkluzívnych licencií príležitostne a zadarmo pre nezárobkový sektor sprístupňujú významné materiály a metódy, ako sú pokusné zvieratá a technológie úpravy génov v bunkách.

Aj súkromný sektor sem-tam uzná klady verejného odkrytia a otvoreného využívania patentovateľných informácií.

Ak má veda svojím výskumom poskytovať praktický úžitok, musí sa nájsť správna rovnováha medzi ochranou a prístupom k informáciám a materiálu, nevyhnutným pre základný výskum. Jednou z ciest k tejto rovnováhe je dávať vedeckému spoločenstvu aj verejnosti viac informácií o faktoroch, ktoré ovplyvňujú diskusiu a následky prílišného odklonu jedným či druhým smerom.

HAROLD E. VARMUS,

Copyright: Project Syndicate, júl 2001

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 472
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 854
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 490
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 142
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 016
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 954
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 773
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 541
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 303
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 892