Ochrana a prístup k výskumu musia byť v rovnováhe

Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a ...


Harold E. Varmus, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu (1989)



Pravidlá ochrany duševného vlastníctva, ktoré chráni myšlienky a materiál vyprodukovaný štátom i súkromne financovanými výskumami, stáli pri zrode mnohých lekárskych i vedeckých inovácií. Bez možnosti registrácie patentov na nové vynálezy a objavy, a teda zisku z ich šírenia a využívania, by tu nebol impulz pre často obrovské investície, ktoré si žiada výskum a vývoj nových liečiv a prelomových objavov.

Debatu rozvírilo zmapovanie genómu

Nedávne snahy zamerané na zmapovanie ľudského genómu však rozvírili debatu o tom, či tento systém pomáha realizovať príležitosti ponúkané modernou molekulárnou genetikou. Sú dôvody obávať sa, že vedu a jej vlastnosť prinášať úžitok v oblasti zdravia všetkým bez rozdielu ohrozuje tendencia usilovať sa o príliš skorú patentovú ochranu biologických materiálov.

Otázky, ktoré sú v hre, predchádzajú hľadaniu ľudského genómu. V roku 1980 spolu s rozvojom nových metód v molekulárnej biológii a genetike, ktoré sa stali prísľubom skrátenia medzery medzi základným výskumom a zárobkovými vynálezmi, vydal americký Kongres tzv. Bayh-Doleov zákon, ktorý umožňoval patentovú ochranu objavov financovaných vládnymi agentúrami USA. Čoskoro patenty získali aj rôzne výskumné pomôcky – napríklad technológie zavádzania DNA do buniek, geneticky upravené pokusné zvieratá alebo sekvencie klonovaných DNA.

Regulovať výmenu myšlienok

Prostredie, ktoré tento zákon (ktorý sa stal precedensom pre ďalšie krajiny) vytvoril, prinieslo veľký úžitok, napríklad dynamický rozvoj biotechnologického priemyslu, ktorý produkoval nové a účinné metódy diagnózy a liečby chorôb. Spolu s tým však ovplyvnil výskum tak, že ochromil využitie nových nálezov a vedeckých zistení. V akademických inštitúciách začali vznikať referáty duševného vlastníctva, ktoré mali regulovať výmenu myšlienok a biologického materiálu, ktoré vedci predtým voľne používali. Niektoré firmy dnes externým vedcom sprístupňujú chránený materiál a metódy za veľmi stresujúcich a nevýhodných podmienok.

Nedávne pokusy o patentovanie klonovaných génov, génových variantov, častí génov, DNA kópií nositeľských RNA a geneticky kódovaných proteínov sú v mnohom skutočne kuriózne prípady. Väčšina predchádzajúcich génových patentov nebola zvlášť kontroverzná: gény, ktoré získali patent, sa jasne vzťahovali k príčine alebo spôsobu liečby choroby a informácie, ktoré pod patent spadali, boli okamžite použiteľné pre diagnostické testy alebo terapiu.

Čoraz slabšie základy

S rozvojom klonovania a sekvencovania ľudskej DNA sa patenty začali vydávať na oveľa slabších základoch. Americký úrad pre patenty a ochranné známky žiadal len to, aby DNA slúžila ako „molekulárna sonda“ – ktorú možno pripísať väčšine ľudských DNA.

Niektoré z týchto novších génových patentov narušili tradičnú rovnováhu medzi právom na exkluzivitu, ktorú patenty poskytujú vynálezcom, a verejným odkrývaním nových, užitočných a nezjavných objavov a vynálezov, ktoré by inak zostali utajené. Ony však odmeňujú predbežnú a úplne samozrejmú prácu určovania sekvencie DNA, čím znižujú vyhliadky na finančnú návratnosť, ktorú treba na stimulovanie výskumu.

Príliš skoro

Tento výskum navyše sťažuje situácia, keď sa ochrana duševného vlastníctva chápe príliš široko. Niektoré patenty dnes dávajú právo na iné funkčne súvisiace gény, a to iba preto, že ich sekvencia sa podobá sekvencii génu predloženého na patentovanie; iné patenty sa vzťahujú na funkcie génov, o ktorých sa v čase podania patentovej žiadosti len špekulovalo. To dáva nositeľovi patentu nárok na aplikácie objavené výskumom iných. Patentovanie nekompletných génov a génových variácií znamená, že niekoľko strán môže mať nárok na rovnaký gén, čo komplikuje licencovanie technológií.

Prísnejšie kritériá na patentovanie génov

Americký patentový úrad uvažuje o prísnejších kritériách pre patentovanie génov: chce klásť väčší dôraz na to, či sú nové vynálezy naozaj užitočné. Latku však zrejme bude treba zvýšiť ešte viac. Podľa nového návrhu sa bude ešte stále dať vydať patent na gén alebo časť génu na základe povrchných a potenciálne zavádzajúcich informácií, ktoré závisia iba od podobnosti medzi novým génom a inými, skôr popísanými génmi.

Tieto praktiky podkopávajú ciele patentovej politiky. Nadhodnocovaním vynálezov, a teda podporovaním nemiestne reštriktívnych licenčných politík totiž bránia vo využívaní chránených informácií a materiálov, namiesto toho, aby ich podporovali. Prečo by potenciálny držiteľ licencie chcel investovať do vývoja komerčných produktov, keď ustanovenie o tzv. „miere vplyvu“ oprávňuje držiteľov vágnych a nejasných patentov k podielu zo zisku?

Čestná výmena informácií

K istej náprave napriek tomu už dochádza. Národný zdravotný ústav schválil rad odporúčaní na podporu čestnej výmeny biologických informácií a mnohé inštitúcie sa pridávajú k Dohode o jednotnom prevode biologických materiálov, ktorá tento proces pre vedcov značne zjednodušuje. Podobne aj príjemcovia patentov alebo exkluzívnych licencií príležitostne a zadarmo pre nezárobkový sektor sprístupňujú významné materiály a metódy, ako sú pokusné zvieratá a technológie úpravy génov v bunkách.

Aj súkromný sektor sem-tam uzná klady verejného odkrytia a otvoreného využívania patentovateľných informácií.

Ak má veda svojím výskumom poskytovať praktický úžitok, musí sa nájsť správna rovnováha medzi ochranou a prístupom k informáciám a materiálu, nevyhnutným pre základný výskum. Jednou z ciest k tejto rovnováhe je dávať vedeckému spoločenstvu aj verejnosti viac informácií o faktoroch, ktoré ovplyvňujú diskusiu a následky prílišného odklonu jedným či druhým smerom.

HAROLD E. VARMUS,

Copyright: Project Syndicate, júl 2001

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

PODCAST ZOOM

Zoom: Globálne otepľovanie ukázali cyklistické preteky

Čo nám cyklistika hovorí o zmene klímy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 31 740
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 21 464
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 21 279
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 895
  5. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 7 971
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 6 802
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 536
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 660
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 815
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 174