ÚVAHA

Informačné technológie – konečne rozumne riadená spoločnosť?

21. storočie je storočím informačných technológií. Bez osobného počítača, prístupu k mailu či najnovším informáciám o vývoji amerických búrz alebo situácii v Perzskom zálive si vie dnes velká časť populácie svoj pracovný a súkromný život ťažko predstaviť.



Súkromný sektor je dnes plne pod vládou informácií. Vďaka hromadnému spracovaniu dát a automatizácii výrobné spoločnosti produkujú obrovské kvantá výrobkov v nebývalej kvalite, distribučné spoločnosti ich masívne presúvajú k spotrebiteľom a spotrebitelia si užívajú širokého sortimentu s relatívne nízkymi cenami dosiahnutými hromadnou výrobou. Výrobcovia vďaka presným údajom o predajoch vedia upravovať skladbu svojho sortimentu a efektívne reagovať na požiadavky trhu.

Motor ekonomického rastu nového storočia si tradične pomalšie osvojuje verejný sektor. Potenciál informačných technológii pri riadení a spravovaní spoločnosti je však o to väčší. Na Slovensku to dokazujú prvé lastovičky v podobe rôznych projektov – Štátnej pokladnici, ktorá vnesie poriadok do verejných výdavkov a štátu ročne ušetrí miliardu korún, či ďalších projektov ktoré pomáhajú transparentnosti ekonomického života – obchodný register prístupný na internete, najnovší notársky informačný systém a systém urýchľujúci prácu súdov.

Potenciál informačných technológií je však ďaleko širší. Informačné technológie umožňujú spracovávať a uchovávať kvantá informácií. Človeka pri pohľade na ich silu napadá otázka, či by sa nedali využiť na obmedzenie širšieho spektra neduhov, ktoré tradične trápia spoločnosť. Nedalo by sa s pomocou týchto technológií zbaviť takých negatívnych javov ako kriminalita – počnúc korupciou, cez majetkovú kriminalitu až po problémy s drogami?

Spoločným menovateľom vymenovaných spoločenských problémov sú špinavé peniaze. Pri takýchto aktivitách sa využíva takmer výlučne hotovosť, pretože bankový prevod zanecháva stopu činu a okrem toho vo väčšine krajín platí zákon o potrebe preukázania pôvodu väčších obnosov peňazí, ktoré sa na účet vkladajú. Hotovosť je teda prostriedok, ktorý takéto činy výrazne ulahčuje.
Nebezpečnosť nekontrolovatelnej výmeny hodnôt si Slovenská republika okúsila krátko po privatizácii prostredníctvom tzv. cenných papierov na doručiteľa. Existencia cenných papierov na doručitela v praxi znamenala, že keď ste prišli do podniku a z kufríka ste vybalili 51 percent akcií, boli ste jeho majiteľom. Takáto ľahká prevoditeľnosť majetku umožňovala pochybné kšeftovanie s akciami podnikov a situácia pripomínala divoký západ, kde stačilo vystrieľať pár Indiánov na to, aby ste sa stali majiteľom pozemku.

Čo by sa stalo, ak by sa zrušili hotovostné peniaze a celý platobný styk sa realizoval prostredníctvom gigantického finančného a platobného systému zahŕňajúceho všetkých členov spoločnosti ? V systéme by mal každý občan spoločnosti svoj účet a všetky platby by vykonával pomocou platobnej karty k nemu. Navyše by systém obsahoval aj evidenciu majetku, aby sa zabránilo majetkovej kriminalite. Kúpa auta by sa napr. odohrávala tak, že by sa v systéme zapísalo pribudnutie majetku na účte nového majiteľa a ubudnutie peňazí. Na účte predávajúceho samozrejme naopak. Bolo by to niečo na spôsob podvojného účtovníctva. Systém by zachytával všetky finančné toky, spolu s údajmi o protihodnote. Každá výmena hodnôt by v ňom bola zachytená a dala sa kedykoľvek spätne súdmi skontrolovať. Akýkoľvek druh ekonomickej kriminality by sa zavedením takéhoto systému stal odsledovateľný a rovnal by sa samoudavačstvu.

Takýto nástroj by bol takisto obrovským pomocníkom pri riadení štátu. Ekonómovia štátneho hospodárstva majú takmer vždy problémy s oneskorením zavádzaných opatrení. Systém by poskytoval možnosť v reálnom čase odsledovať trendy v ekonomike a včas do jej chodu zasahovať. Vďaka odsledovanosti finančných tokov by zmizli škandály typu WorldCom či Enron, ktoré sú významnými hrozbami stability dnešných, hlavne vyspelých ekonomík. Odzvonilo by finančným a menovým krízam, ktoré vznikajú iba vďaka nereálnym odhadom a nepochopeniu ekonomických procesov vládami. Argentínska menová katastrofa jasne dokumentuje nesystematický a náhodilý spôsob akým sú riadené celé národy - navyše vďaka globalizácii a prepojeniu sveta s dopadmi na celé ľudstvo. Daňové úniky by sa takisto stali minulosťou. Menej daňových únikov = viacej vybraných peňazí = menšie dane. Z histórie je známe, že štáty s jednotne a harmonicky riadenou trhovou ekonomikou vykazujú vyššie miery rastu ako krajiny s liberálnou demokraciou, v ktorej vplyv viacerých lobbystických skupín zabraňuje efektívnemu rozhodovaniu a riadeniu. Najlepším dôkazom tohto tvrdenia je hospodársky rast Japonska v období dynastie Meidži, či novodobá konjunktúra Ázijskych tigrov. Totálna transparentnosť by bol nástroj, pomocou ktorého by sa dali dôkladne vysvetliť všetky procesy v spoločnosti. Riadenie štátu by prestalo byť otázkou ľavicového či pravicového pohľadu ale jednoznačného výsledku. Konečne by zavládol dokonale transparentný princíp umožňujúci filtrovať nekalé úmysly politikov od postupov vedúcich k blahu spoločnosti ako celku.

Ostránenie kriminality, prísne výsledkom orientované riadenie a transparentnosť ekonomických procesov by priniesli štátu efektivitu a hospodársky rast o akom môžu dnešné ekonomiky len snívať.

Zavedenie takéhoto systému by však umožňovalo využívať jeho potenciál napr. na sledovanie vlastných nepohodlných občanov. Z dokonale riadeného štátu by sa stala veľmi ľahko dokonalá diktatúra. Vláda by vedela o každom cukríku, ktorý si každý jeden človek kúpil. Ako teda zabrániť tomu, aby sa takýto systém dal zneužiť ? Ak by mala vláda právo takýmto efektívnym spôsobom kontrolovať svojich občanov, či nerobia neplechu, prečo by nemohli kontrolovať i občania svoju vládu? Iste veď to sa deje už aj dnes. Problém kontrolných mechanizmov vládnutia je však rovnaký ako pri krádežiach áut. Čím dokonalejší systém sa vymyslí, tým dokonalejšie sa stanú techniky jeho porúšania. Ani vyspelé demokracie nie sú ochránené pred korupciou vládnych činiteľov – viď vynútené odstúpenie nemeckého kancelára či najnovšia aféra izraelského priemiéra Sharona. Jediným možným spôsobom zabránenia zneužitia systému, je jeho totálne otvorenie širokej verejnosti. Prečo by napríklad verejnosť nemala vedieť koľko peňazí, odkiaľ a ako ich zarobil súčasný špičkový politický predstaviteľ? A keď sme už pri tom, tak prečo vlastne nesprístupniť tieto informácie o každom? Ak som svoje peniaze zarobil poctivo, tak som na ne hrdý a každý si ma môže skontrolovať. A ak som ich poctivo nezarobil, tak sa to bude dať dokázať a pôjdem do väzenia. Jednoduché a efektívne zároveň.

Táto myšlienka však skrýva isté úskalia. Úplná otvorenosť vzťahov by iste narazila na odpor a zábrany obrovskej skupiny ľudí. V zásade by sa zmenili aj princípy hospodárskeho života a ekonomiky. Videnie si navzájom do hrncov by niektorým oblastiam hospodárskeho života nemuselo prospievať. Ďalšie problémy by sa dotýkali napríklad bezpečnosti – takto spravovaná krajina by bola ako na dlani potencionálnym útočníkom.

Ja osobne si myslím, že výhody ktoré by zo systému plynuli sú vzhľadom na potenciál zjednoteného a rozumne riadeného ľudstva oproti nevýhodám obrovské.

Problémom dnešného sveta nie je to, že by ľudia nevedeli niečo vyrobiť alebo vymyslieť. Jediný skutočný problém sú ľudia sami. Spoločenský systém ktorý toleruje nekalé aktivity na úkor spoločného dobra je hlavným problémom ľudstva. Predstava, že sme sa možno len náhodou nenarodili v krajine tretieho sveta, kde by sme mali problémy s denodenným nasýtením je v 21. storočí desivá a ľudskú hrdosť urážajúca. Napokon, ani skok zo stého poschodia mrakodrapu pred ohňom, pretože nejaký blázon si to napálil s lietadlom do budovy nie je zrovna to, po čom väčšina z nás túži. Tieto problémy sa nedejú kdesi inde. Sú vyvrcholením nášho denodenného úsilia vybabrať s ostatnými.

Informačné technológie sú nástrojom, ktorý nám môže pomôcť náš spoločný problém riešiť. Nebolo by napokon po 10 000 rokoch od neolitickej revolúcie načase, aby na glóbe vďaka jej vynálezom – ľudskej spolupráci, deľbe práce a špecializácii zavládol konečne raj?

Ing. Peter Boško
Autor je zakladateľom združenia Rozumnej Otvorenej Spoločnosti, zaoberá sa potenciálnymi dopadmi zavedenia systému na spoločnosť.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 454
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 688
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 269
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 997
  5. Kam do tepla v januári? 1 756
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 388
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 326
  8. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 310
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 912
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 898

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Neprehliadnite tiež

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

TECH_FM

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

NASA testuje jadrový reaktor pre astronautov na Marse

Prvotné testy kompaktného reaktora v americkej Nevade boli úspešné.

Legendárna hra Age of Empires sa vráti v modernom prevedení vo februári

Hru museli v mnohých smeroch prepracovať, aby fungovala na moderných počítačoch.