BRATISLAVA. Keď David Nesvorny vytváral svoj počítačový model, chcel preskúmať, ako sa pred miliardami rokov formovala naša slnečná sústava. V roku 2011 takýmto spôsobom zistil, že súčasné rozostavenie planét vedie k existencii jednej ďalšej: bol by to piaty obor slnečnej sústavy a dnes o jeho existencii nič nevieme.
Pred štyrmi rokmi to bola iba astronomická hypotéza vyplývajúca zo simulácie a nejestvovali žiadne dôkazy o existencii neznámeho joviálneho telesa.
Podľa novej štúdie v septembrovom čísle odborného magazínu The Astronomical Journal však mohli vedci naraziť na náznak po takejto planéte. Kľúčom je Kuiperov pás, vzdialená oblasť za planétou Neptún.
Iná planéta a presun
V tomto regióne sa nachádza zhluk zhruba tisícky ľadových objektov, ktorý sa správa zvláštne. Okolo našej hviezdy obieha nielen v inej rovine ako zvyšné planéty, no aj ako ďalšie telesá v regióne.
Nesvorny preto kuiperovský zhluk zahrnul do svojho modelu a po otestovaní približne stovky odlišných scenárov prišiel so zaujímavým tvrdením: dráhy zhluku i súčasná poloha Neptúnu naznačujú, že tieto objekty sa niekedy pred štyrmi miliardami rokov presunuli ďalej od našej hviezdy.
Dôvodom mohla byť piata obria planéta slnečnej sústavy, ktorú divoké presuny telies v mladučkom systéme vystrelili preč z našej sústavy.
„Kuiperov pás je dôkazom," vysvetľuje Nesvorny pre magazín Science. „Vidíte tam tie štruktúry a snažíte sa zistiť, aká evolúcia s nimi súhlasí."
Ďalšie dôkazy?
Za dnešnú orbitu Neptúnu nemôžu zvyšné tri joviálne planéty. V minulosti sa s Jupiterom, Saturnom a Uránom navzájom neovplyvňovali - prinajmenšom nie tak, ako vedci v prípade presunov Neptúnu po slnečnej sústave predpokladajú.
Otázkou teraz je, či jednoznačný dôkaz o existencii ďalšej planéty nášho systému objavíme.
Anomálne obežné dráhy viacerých telies za Neptúnom totiž naznačujú, že takýto objekt môže kdesi vo vesmírnych diaľkach jestvovať dodnes.
