SME

Suchá a úbytok vody? Ako bude vyzerať Slovensko

Aj nášho územia sa dotknú klimatické zmeny, ktoré prinesú sucho a možný úbytok vody.

Vody je na Slovensku zatiaľ dosť, nadmerné využívanie a klimatické zmeny môžu spôsobiť jej úbytok.Vody je na Slovensku zatiaľ dosť, nadmerné využívanie a klimatické zmeny môžu spôsobiť jej úbytok. (Zdroj: TASR/SME)

BRATISLAVA. Slovensko môže mať v budúcnosti problém s nedostatkom vody. Ani nám sa totiž nevyhnú klimatické zmeny a rastúca priemerná teplota vzduchu. Zhodujú sa na tom klimatickí aj hydrologickí odborníci.

„Zmenu zapríčinila nielen ľudská činnosť, napríklad vypúšťanie skleníkových plynov, ale podľa môjho názoru ju spôsobuje aj prirodzená dlhodobá variabilita klímy,“ hovorí hydrogeologička z Univerzity Komenského Miriam Fendeková.

Prečítajte si tiež:

Extrémnym prejavom klimatických zmien je sucho, ktoré sa Slovenska týka už dnes. „Jeho frekvencia a závažnosť sa postupne zvyšujú,“ hovorí hydrogeologička. Zmenám klímy sa bude musieť prispôsobiť aj spoločnosť, čo sa odrazí na zvýšení spotreby vody.

Zásoby začínajú klesať

Fakty
Voda na Slovensku
  • rezervy sú zatiaľ dostatočné,
  • historicky je na našom území dokumentovaný potenciál podzemných vôd na úrovni 47- ­tisíc litrov za sekundu,
  • z toho na území Žitného ostrova je viac než 20­tisíc litrov za sekundu,
  • spotreba vody za rok 2014 je 10 200 litrov za sekundu,
  • z toho odber na pitie 7 700 litrov za sekundu.

Príkladom budúceho vývoja sú posledné mesiace.

„Priemerné júnové prietoky sa pohybujú v rozpätí 25 až 45 percent dlhodobých júnových hodnôt,“ hovorí Peter Škoda z odboru kvantity povrchových vôd SHMÚ. Avšak nie je ani tak dôležitý pokles prietoku ako skôr jeho trvanie.

Júl a august sú na zrážky chudobné a dobrý nebol ani začiatok roka. Sneh, ktorého bolo v zime menej ako obvykle, sa začal topiť už vo februári a na prirodzené zadržiavanie vlahy neboli priaznivé podmienky.

„Jednoducho povedané, začiatkom roka bolo vody relatívne dosť, ale nebolo jej dosť v správnom čase,“ vysvetľuje Škoda.

Momentálna situácia sa môže zlepšiť až po dlhodobejších, rozsiahlejších a intenzívnejších zrážkach. „Pri krátkodobých búrkových prehánkach dochádza iba k miestnemu prechodnému zvýšeniu prietoku a následne poklesu,“ zdôrazňuje Zuzana Danáčová z odboru kvantity povrchových vôd SHMÚ.

Nepomáhajú ani krátke regionálne dažde, tie pôsobia iba krátkodobo.

Súčasné dlhodobé sucho sa prejavuje už aj na podzemných vodách. „Má za následok existenciu poklesových trendov hladín podzemných vôd a výdatností prameňov na celom území Slovenska,“ hovorí predseda Slovenského výboru pre Medzinárodný hydrologický program UNESCO Pavol Miklánek.

Hladiny podzemných vôd sú výrazne nižšie ako dlhodobý priemer a pozvoľne sa približujú k absolútnym minimám.

Väčšina je na západe

Napriek súčasnému poklesu vodných hladín má Slovensko tradične dostatočné zásoby podzemnej vody, v porovnaní s okolitými štátmi sú dokonca nadpriemerné.

Viac než polovica je však na západe krajiny, zásoby sú hlavne na Žitnom ostrove.

Prečítajte si tiež:

„Zásoby potrebám Slovenska postačujú, je tu však jedno ale – zdroje vody nie sú rozložené rovnomerne,“ približuje hydrogeologička Fendeková. Nedostatok ohrozuje napríklad severozápad a severovýchod Slovenska.

Nepriaznivé zloženie pôdy a slabé podmienky na hromadenie spodnej vody tam čiastočne vynahradzujú výdatné zrážky.

Voda, ktorá odteká po povrchu, sa dá ďalej využívať najmä vďaka vodným a vodárenským nádržiam, čo je prípad Bukovca, Domaše, Novej Bystrice či Stariny.

Problémové sú oblasti na južnom a juhovýchodnom Slovensku, kde k nepriaznivému geologickému podkladu pripájajú aj nižšie úhrny zrážok a vyššie teploty. „Tu môžu nastávať skutočne nepriaznivé situácie,“ hovorí hydrogeologička.

Ekonomika je v bezpečí

Eugen Kullman zo Slovenského hydrometeorologického ústavu tiež pripúšťa, že Slovensko môže čeliť problémom so zásobami vody. Museli by sme však spotrebovať viac vody, ako sa jej každý rok zrážkami doplní.

„Porovnávať iba celkový obeh vody asi 37 miliárd kubických metrov a potreby vody pre ekonomiku vo výške menej ako 0,6 miliardy kubických metrov vody je zavádzajúce,“ oponuje predseda Slovenského výboru pre Medzinárodný hydrologický program UNESCO Pavol Miklánek.

Podstatná časť vody je totiž nutná pre fungovanie krajiny a najmä životný cyklus vegetácie a ekosystémov.

Tie sa prispôsobili na súčasnú úroveň vodných zdrojov a pokles vody by ich ohrozil. Ovplyvniť sa podľa neho dá využívanie vody v ekonomike.

„Predpokladá to podporu a rozvoj vodného hospodárstva a najmä vytvorenie možností na krátkodobú i viacročnú reguláciu vodných zdrojov.

Táto otázka súvisí napríklad aj s budovaním nových vodných nádrží, čo je otázka veľmi citlivá a bude treba nájsť pre jej riešenie konsenzus,“ myslí si.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3TK4 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu