Ako sa sonda New Horizons približovala k Plutu, prichádzali čoraz detailnejšie zábery.
Sonda New Horizons sa zviezla na najrýchlejšej rakete a Jupiterovej gravitácii, aby mohla navštíviť niekdajšiu deviatu planétu.
TEXT: Dominik Holič, Jakub Filo, FOTO: NASA/JPL
Keď v utorok pred druhou poobede preletí sonda New Horizons nad Plutom, bude to historický okamih. Potrvá dvadsaťštyri hodín, ale aj o sto rokov neskôr sa o ňom budú učiť žiaci v školách.
Misia je prvá, ktorá navštívi niekdajšiu deviatu planétu a tretiu zónu slnečnej sústavy – ľadové svety Kuiperovho pásu. Sonda však má po deväťročnej ceste dlhej päť miliárd kilometrov iba jeden pokus nazbierať požadované dáta.
New Horizons už zaznamenala viacero dôležitých míľnikov: od najrýchlejšieho štartu po prvé zábery Plutových mesiacov. Všetko sa však začalo pri večeri v roku 1989.
Usporiadanie planét
V jednej baltimorskej reštaurácii sa vtedy v máji stretli dvanásti mladí planetárni vedci. Podľa portálu Astronomy ich spájala zvedavosť o nové objavy tmavých regiónov na Plutovom povrchu aj ľútosť z toho, že okolo neho neletela ani jedna misia sond Voyager.
Pod názvom Pluto Underground vymyslela skupina taktiku, ako na takúto misiu získať povolenie a peniaze. Pri lobovaní za projekt hral dôležitú úlohu jej neoficiálny líder Alan Stern, ktorý je dnes vedúcim výskumného tímu New Horizons.
Musel konať rýchlo, pretože od roku 1989 sa Pluto vzďaľuje od Slnka a vedci sa báli, že najneskôr do roku 2020 by preto zanikla jeho atmosféra. Možnosť na podobnú misiu by sa pri premrhaní tejto šance naskytla až po roku 2200.