BRATISLAVA. Na prelome nového dňa zvyknú hodiny ukazovať 23:59:59 a potom 00:00:00. Posledný júnový deň však bude o sekundu dlhší a pred polnocou londýnskeho času sa na hodinách objaví čas 23:59:60.
Kedysi sa jeden deň určoval od času kedy bolo na poludnie Slnko najvyššie na oblohe do rovnakého času na ďalší deň. Odvtedy však ľudstvo vynašlo významne presnejšiu metódu merania času ako rotácia Zeme - atómové hodiny.
Rotácia Zeme sa ale dlhodobo sa spomaľuje. Od roku 1972 sa preto z času na čas pridáva do svetových počítačov prestupná sekunda, aby sa tradičné meranie zhodovalo s atómovým.
Softvér sa nedá naprogramovať
Zem sa navyše otáča nepravideľne a aj prestupné sekundy sú preto v nepravideľných intervaloch. "Oznamujú sa iba šesť mesiacov dopredu, čo znamená, že počítače a softvéry sa nedajú na ňu programovať a musí sa zadávať manuálne," vysvetľuje pre BBC Peter Whibberley z britského Národného fyzikálneho laboratória.
Naposledy sa prestupná sekunda pridávala v roku 2012 a zapríčinila kolaps portálov ako Reddit, Foursquare či LinkedIn. Google tento rok vymyslel podľa portálu The Verge techniku, pri ktorej sekundu rozdelí na viacero milisekúnd, ktoré postupne pridáva počas dňa.
Používať ju budú aj burzy v Japonsku, Austrálií a Singapúre. V New Yorku zavrú burzy niekoľko minút pred 20:00, kedy u nich nastane prestupná sekunda. Vyhnú sa tak zlyhaniu systému, kde aj malé odchylky môžu zapríčiniť miliónové straty.
Posledná v histórii
Dvadsiatasiedma prestupná sekunda bude možno posledná. Medzinárodný telekomunikačný zväz bude podľa denníka The Guardian debatovať o nevyhnutnosti tohto opatrenia vo svete, kde sú komunikačné systémy závislé od čo najspoľahlivejšieho merania času.
Ak by sa táto občasná oprava zrušila, do osemsto rokov bude Slnko najvyššie na oblohe o jednej popoludní.
