104
Stoštyri je jedno z najzaujímavejších trojciferných čísel. Pri stovke by sme síce mohli rozprávať o desiatkovej sústave, ale to sme už urobili v jednej z predchádzajúcich častí nášho seriálu o číslach. Číslo 104 je však vzrušujúcejšie. Prečo?
Kľúčom sú takzvané komplexné systémy. Predstavte si mravca, ktorý sa pohybuje po mriežkovanej ploche. Tento experiment sa volá Langtonov mravec a je prípadom dvojrozmerného Turingovho stroja s veľmi jednoduchými pravidlami: mravec prechádza štvorcami (nahor, nadol, vpravo a dole) a mení ich zafarbenie z bieleho na tmavý či naopak. Navyše platí, že na bielom štvorci sa mravec otočí doprava, zafarbí ho na tmavo a posunie sa o políčko vpred. Na tmavom štvorci sa otočí o deväťdesiat stupňov vľavo, zafarbí ho na bielo a posunie sa o políčko vpred.
Čo sa stane? Spočiatku to vyzerá ako čistý chaos s náhodným pohybom mravca. Lenže po nejakom čase (záleží od vstupného zafarbenia štvorcov) nastane čudná vec: mravec začne vytvárať akúsi „diaľnicu“ – tak to matematici volajú – a začne sa opakovať cyklus presne 104 krokov. A stane sa tak napokon vždy, pri rôznom vstupnom zafarbení mriežky.
Takýto cyklus 104 krokov sa dosiaľ objavil pri všetkých experimentoch, ale dodnes nevieme dokázať, či takéto pravidlo platí vždy. Nevieme teda, či sa tak stane vždy, či tento cyklus 104 krokov je konečný – a vlastne ani to, prečo sa tak deje.
148 a upírske čísla
V matematika naozaj jestvuje čosi, čo by sme mohli nazvať upírskymi číslami (vampire number). Platí, že pre štvorciferné čísla jestvuje sedem upírskych čísel, pre šesťciferné je ich práve 148, pre osemciferné 3228 a tak ďalej.
Čo to teda to upírske číslo je?
Sú to čísla, ktorých jednotlivé cifry možno popreskupovať a vytvoriť z nich dve menšie čísla (je tam niekoľko výnimiek, viac napríklad na Wikipedii) tak, že súčin týchto menších čísel bude znovu pôvodné číslo.
Pri čísle 1260, napríklad, platí, že aj súčin 21 a 60 vytvára 1260. Alebo pri 102 510 platí, že aj súčin 201 a 510 je 102 510.
Dvanásť, dvadsať, šesťdesiat. Tri čísla a čo o nich (asi) nevieteČítajte
365 a čosi
Ako dlho trvá rok?
Keďže raz za štyri roky mávame prestupný rok s extra dňom vo februári, asi tušíme, že rok trvá 365 dní aj štvrť dňa. Pravdupovediac, nehovoríme to len my, hovorievali to už starovekí Egypťania a, samozrejme, antickí Rimania, ktorých juliánsky kalendár (po Juliovi Caesarovi, ktorý ho v roku 46 pred našim letopočtom zaviedol) sa používal v niektorých častiach sveta ešte relatívne nedávno.
V skutočnosti ten údaj presný nie je: rok má 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,9747 sekúnd, čo je 365,242198778 dní.
666
Písať o číslach medzi stovkou a tisíckou a nespomenúť takzvané číslo šelmy sa nedá. Aj z pohľadu matematiky však 666 je čímsi zaujímavé: toto číslo je súčtom druhých mocnín prvých siedmich prvočísel alebo súčtom prvých 36 čísel (1+2+...+36).
Poznáme ho však predovšetkým z Biblie, kde sa v Zjavení sv. Jána objavuje ako označenie Antikrista. Dnes sa preto toto číslo zvykne používať na označenie diabla či pri jeho vzývaní. To ale s matematikou príliš spoločného nemá.
Oveľa zaujímavejšie je však zistenie, že uhlík kľúčový na život (izotop C-12) obsahuje práve šesť protónov, šesť neutrónov a šesť elektrónov.
A, áno, v Číne je 666 šťastným číslom.