Zmena klímy a modifikované potraviny. Aké fakty o nich hovorí veda

Konšpiračné myslenie zvyčajne odporuje vede. Tak je to aj v prípade genetiky a zmeny klímy.

Boj pri klimatickému konsenzu aj GMO potravinám má rovnaké znaky. Napriek tomu, že fakty a veda majú jednoznačný názor.

TEXT: Matúš Ritomský, FOTO: sita/ap

Geneticky modifikované potraviny a klimatické zmeny. Sú to dve kontroverzné témy, ktoré polarizujú postoje verejnosti a zároveň vytvárajú priepasť medzi laikmi a vedeckou komunitou.

V oboch prípadoch existuje jednoznačný vedecký konsenzus. A v oboch prípadoch tento vedecký konsenzus laická verejnosť nechápe alebo ho nie je ochotná uznať.

V prvom aj druhom prípade zohrávajú v odmietaní vedy kľúčovú úlohu konšpiračné teórie.

Vedecký konsenzus

Väčšina vedcov a popredných vedeckých inštitúcií na zemi sa zhodne na dvoch veciach: konzumovanie a pestovanie geneticky modifikovaných potravín je bezpečné a klimatické zmeny, ktorých sme v súčasnosti svedkami, v rozhodujúcej miere zapríčiňuje človek, napríklad spaľovaním fosílnych palív.

„Každá rešpektovaná organizácia, ktorá vyhodnocovala dostupné dôkazy, dospela k rovnakému záveru. Konzumovanie potravín s obsahom geneticky manipulovaných plodín neprináša o nič väčšie riziko ako konzumovanie rovnakých plodín modifikovaných konvenčnými poľnohospodárskymi metódami,“ uviedla vo svojom stanovisku najväčšia svetová vedecká organizácia American Association for the Advancement of Science.

Rovnaký názor majú aj ďalšie desiatky najznámejších vedeckých inštitúcií na celom svete vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Európskej komisie.

V otázke, či klimatické zmeny zapríčiňuje svojou činnosťou v rozhodujúcej miere človek, vyzerá vedecký konsenzus veľmi podobne.

„Podľa opakovaných analýz peer-reviewed vedeckých prác sa viac ako deväťdesiatsedem percent klimatológov zhoduje v tom, že globálne otepľovanie vo významnej miere zapríčiňujú ľudské aktivity. Tento postoj podporila väčšina popredných svetových vedeckých inštitúcií,“ tvrdí americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Priepasť medzi verejnosťou a vedcami

Napriek jednoznačnému vedeckému konsenzu verejnosť v oboch témach prejavuje k záverom odborníkov nedôveru.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3PBE na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3PBE na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

Neprehliadnite tiež

Vedci po prvý raz objavili mikroplasty v ľudskej stolici

Ani jeden účastník výskumu nebol vegetarián, všetci jedli jedlo balené v plastoch a pili z plastových fliaš.

Podcast Zoom

Zoom: Mama a mama. Otca už myši nepotrebovali

Nový výskum experimentoval s potomkami párov rovnakého pohlavia.