ALT:Na Sibíri sa objavujú záhadné diery

Polostrov Jamal sa stal laboratóriom, kde vedci začínajú študovať diery, ktoré po sebe zanechávajú výbuchy metánu.

Do sibírskych kráterov sa napokon vybrali aj vedci. Pravdepodobne v súvislosti s metánom.(Zdroj: SITA/AP)

TEXT: Michal Ač

Minulý rok v lete objavili na polostrove Jamal takmer stometrový kráter. Jamal, ktorý leží na severozápade Sibíri, odnepamäti pokrývali permafrost a tundra.

„Čierna diera na konci sveta“, ako ju pokrstili médiá, bola preto obrovskou záhadou. Ako páchateľ prichádzal do úvahy meteorit, prípadne explózia bridlicového plynu alebo metánu, dokonca aj zablúdená strela. Občas sa dokonca špekulovalo o možnosti kanadského žartíka; veď keď si niekto dá prácu s kruhmi v obilí alebo s ufo, prečo by nevykopal v perma?froste kráter.

Vedci najskôr mlčali. Keď však v oblasti objavili ďalšie dva krátery, začali sa prikláňať k názoru, že vznikli výbuchom metánu.

Ako to vlastne vybuchne?

Odborníci napokon objasnili aj mechanizmus výbuchu. Podieľa sa na ňom postupné topenie večne zmrznutej pôdy – aj keď tento termín patrí skôr do úvodzoviek - a pôsobenie geologických zlomov, v ktorých sa hromadí metán: tento skleníkový plyn zmiešaný so vzduchom sa stáva výbušným, keď jeho koncentrácia dosiahne hodnotu od piatich do šestnástich percent. Najvýbušnejšia je zmes 9,5 percenta metánu a vzduchu.

Podzemná explózia a vymrštenie pôdy potom môže vytvoriť obrovský kráter. Počas svojej prvej expedície koncom minulého roku preto ruskí vedci v prvom objavenom kráteri skutočne zaznamenali zvýšenú koncentráciu metánu. Prieskum bol preto veľmi nebezpečný – kedykoľvek mohla nastať ďalšia explózia.

To však bol iba začiatok. Počas expedícií do terénu a pri prieskume satelitných snímok odborníci objavili minimálne ďalších dvadsať menších kráterov, ktoré pôvodný veľký kráter obklopujú. Dnes hovoria o tom, že na celom Jamale je kráterov oveľa viac.

Ako huby po daždi

Moskovský geológ Vasilij Bogojavlenskij z Ruskej akadémie vied hovorí o naliehavej potrebe podrobnejšie preskúmať tento záhadný fenomén. Má obavy najmä o celkovú bezpečnosť a stabilitu oblasti. Výbuchy metánu totiž môžu ohroziť náleziská ropy a zemného plynu, poškodiť vrtné súpravy alebo ropovod - Jamal je najväčším ruským náleziskom zemného plynu s odhadovanou kapacitou 55 triliónov metrov kubických.

Bogojavlenskij v rozhovore pre Siberian Times prirovnal krátery k hubám. „Ak nájdete jednu, určite neďaleko budú ďalšie,“ dodal.

Krátery sa naozaj rozrastajú ako huby po daždi. Dokazuje to porovnanie starších satelitných záznamov, kde sa takéto veľké diery v zemi, dnes často zaplavené vodou, nevyskytovali. Niekedy sa dokonca niekoľko menších zavodnených kráterov spojilo, čím vzniklo veľké jazero s priemerom päťdesiat až sto metrov.

Keď sa mení zem

Postupné vznikanie kráterov dokazuje aktívne premeny zeme a narastajúce unikanie metánu do atmosféry. Na jednom z leteckých záberov nad jazerom možno pozorovať biely dym. To rovnako signalizuje prítomnosť metánu a jeho uvoľňovanie z dna jazera. Zatiaľ však nie je jasné, či najprv vzniká kráter a potom ho zaleje voda, alebo jazero vzniká aj iným procesom.

Uvoľňovanie metánu z podobných jazier je známe už desaťročia, nové jazerá však pomôžu objasniť vznik kráterov a ďalšie procesy, ku ktorým tu dochádza. Preto ruskí vedci plánujú nové expedície a tiež inštaláciu seizmických staníc. Zachytili by otrasy zeme, pravdepodobne spojené so vznikom kráterov. Zatiaľ majú k dispozícii iba niekoľko slovných opisov otrasov pôdy v podaní miestnych obyvateľov.

Časovaná bomba

Metán je v posledných rokoch oprávnene objektom zvýšenej pozornosti vedcov. Koncom 20. storočia sa síce rast jeho globálnej koncentrácie v atmosfére stabilizoval, no v posledných rokoch opäť stúpa rýchlejšie.

Tím vedcov pod vedením Natalie Šakovovej publikoval už dávnejšie sériu štúdií, v ktorých upozornil na reálne riziko uvoľnenia až päťdesiat gigaton metánu v pomerne krátkom čase.

Terénny prieskum vzdialených oblastí Východosibírskeho arktického šelfu (plytkých okrajových oblastí mora) naznačoval, že kritické oblasti, kde uniká metán z oceánov, sa zväčšujú: miestami bubliny dosahujú v priemere až stovky metrov.

Ekonomické dôsledky metánovej časovanej bomby ťažko presne vyrátať, vedci však hovoria o škodách v rozsahu desiatok biliónov dolárov. Určite by to znamenalo aj ďalšie urýchlenie nárastu globálnych teplôt.

Klimatológ Jason Box nedávno prirovnal metán k dychu draka. Chcel tým poukázať na celkovo nie príliš príjemný vplyv tohto skleníkového plynu, ktorý je oveľa silnejším „otepľovačom“ ako jeho známejší partner oxid uhličitý.

Jedna molekula metánu má v priebehu sto rokov rovnaký otepľujúci účinok ako 24 molekúl oxidu uhličitého; v priebehu dvadsiatich rokov má však až 70-násobne silnejší vplyv.

Preto aj keď je dnes koncentrácia metánu v atmosfére významne nižšia ako v prípade oxidu uhličitého, jeho nárast výrazne ovplyvní ďalšie ohrievanie atmosféry. Keby uvoľňovanie metánu do atmosféry prebiehalo podľa najhoršieho scenára, svet by sa mohol ocitnúť na prahu nekontrolovateľného globálneho otepľovania oveľa skôr.

Globálna teplota by sa nakoniec síce opäť stabilizovala, ale na oveľa vyššej úrovni ako dnes.

Riziko topenia

Takýto scenár nie je iba výmyslom vedeckej fantastiky. Dokazujú to paleoklimatologické analýzy, na ktorých základe vieme, že k náhlemu uvoľneniu veľkého množstva metánu v minulosti došlo, hoci presné zdroje a rozsah nie sú známe.

O takomto extrémnom, avšak možnom vývoji píše aj bývalý astrofyzik a klimatológ NASA James Hansen v knižke Búrky mojich vnúčat.

Zdrojov metánu, o ktorých vieme už teraz, je veľa. Medzi hlavné patria rozsiahle šelfové pobrežia v okolí arktického polárneho kruhu. Voda je tu dostatočne studená na to, aby zdroje takzvaných metánhydrátov zostávali uväznené v obrovských množstvách na dne oceánov.

Ďalšou obrovskou zásobárňou metánu je zamrznutá pôda na Sibíri, ale aj na Aljaške alebo v Kanade. Niekoľko metrov hrubá vrstva bohatá na organický uhlík obsahuje potenciálne viac oxidu uhličitého, ako ho je dnes v atmosfére.

Stačí už len globálne oteplenie o niekoľko ďalších desatín stupňa Celzia, a rozsiahle topenie permafrostu je tu.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Laššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa za Smer Jana Laššáková tvrdí, že Maďarič na sneme strany hovoril čiastočne aj z jej srdca.

Neprehliadnite tiež

Na pravopisné chyby upozorňujú častejšie nepríjemní ľudia

Vplyv veku a vzdelania v štúdii neobjavili.

Juno preskúmala Veľkú červenú škvrnu Jupitera. Zmenšuje sa

Vedci v NASA pracujú na trojrozmernom modeli najznámejšej búrky v slnečnej sústave.

Slováci najviac v roku 2017 vyhľadávali segedín, ako voliť, či Petra Sagana

Spoločnosť Google zverejnila zoznam najviac vyhľadávaných trendov v ich vyhľadávači.

Vedci objavili kosti obrovského tučniaka, bol veľký ako človek

Veľké tučniaky zmizli kvôli morskej konkurencii.

Klávesové skratky pre Excel vám ušetria čas. Naučte sa ich

Prinášame prehľad najpoužívanejších skratiek pre tabuľkový program.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  2. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  3. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  4. Rekonštrukcia v zime? Prečo nie?
  5. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  10. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 3 892
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 3 849
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 701
  4. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 493
  5. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 2 821
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 2 645
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 450
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 822
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 1 804
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 414