SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

ALT:Na Sibíri sa objavujú záhadné diery

Polostrov Jamal sa stal laboratóriom, kde vedci začínajú študovať diery, ktoré po sebe zanechávajú výbuchy metánu.

Do sibírskych kráterov sa napokon vybrali aj vedci. Pravdepodobne v súvislosti s metánom.Do sibírskych kráterov sa napokon vybrali aj vedci. Pravdepodobne v súvislosti s metánom. (Zdroj: SITA/AP)

TEXT: Michal Ač

Minulý rok v lete objavili na polostrove Jamal takmer stometrový kráter. Jamal, ktorý leží na severozápade Sibíri, odnepamäti pokrývali permafrost a tundra.

„Čierna diera na konci sveta“, ako ju pokrstili médiá, bola preto obrovskou záhadou. Ako páchateľ prichádzal do úvahy meteorit, prípadne explózia bridlicového plynu alebo metánu, dokonca aj zablúdená strela. Občas sa dokonca špekulovalo o možnosti kanadského žartíka; veď keď si niekto dá prácu s kruhmi v obilí alebo s ufo, prečo by nevykopal v perma?froste kráter.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci najskôr mlčali. Keď však v oblasti objavili ďalšie dva krátery, začali sa prikláňať k názoru, že vznikli výbuchom metánu.

Ako to vlastne vybuchne?

Odborníci napokon objasnili aj mechanizmus výbuchu. Podieľa sa na ňom postupné topenie večne zmrznutej pôdy – aj keď tento termín patrí skôr do úvodzoviek - a pôsobenie geologických zlomov, v ktorých sa hromadí metán: tento skleníkový plyn zmiešaný so vzduchom sa stáva výbušným, keď jeho koncentrácia dosiahne hodnotu od piatich do šestnástich percent. Najvýbušnejšia je zmes 9,5 percenta metánu a vzduchu.

Podzemná explózia a vymrštenie pôdy potom môže vytvoriť obrovský kráter. Počas svojej prvej expedície koncom minulého roku preto ruskí vedci v prvom objavenom kráteri skutočne zaznamenali zvýšenú koncentráciu metánu. Prieskum bol preto veľmi nebezpečný – kedykoľvek mohla nastať ďalšia explózia.

Skryť Vypnúť reklamu

To však bol iba začiatok. Počas expedícií do terénu a pri prieskume satelitných snímok odborníci objavili minimálne ďalších dvadsať menších kráterov, ktoré pôvodný veľký kráter obklopujú. Dnes hovoria o tom, že na celom Jamale je kráterov oveľa viac.

Ako huby po daždi

Moskovský geológ Vasilij Bogojavlenskij z Ruskej akadémie vied hovorí o naliehavej potrebe podrobnejšie preskúmať tento záhadný fenomén. Má obavy najmä o celkovú bezpečnosť a stabilitu oblasti. Výbuchy metánu totiž môžu ohroziť náleziská ropy a zemného plynu, poškodiť vrtné súpravy alebo ropovod - Jamal je najväčším ruským náleziskom zemného plynu s odhadovanou kapacitou 55 triliónov metrov kubických.

Bogojavlenskij v rozhovore pre Siberian Times prirovnal krátery k hubám. „Ak nájdete jednu, určite neďaleko budú ďalšie,“ dodal.

Skryť Vypnúť reklamu

Krátery sa naozaj rozrastajú ako huby po daždi. Dokazuje to porovnanie starších satelitných záznamov, kde sa takéto veľké diery v zemi, dnes často zaplavené vodou, nevyskytovali. Niekedy sa dokonca niekoľko menších zavodnených kráterov spojilo, čím vzniklo veľké jazero s priemerom päťdesiat až sto metrov.

Keď sa mení zem

Postupné vznikanie kráterov dokazuje aktívne premeny zeme a narastajúce unikanie metánu do atmosféry. Na jednom z leteckých záberov nad jazerom možno pozorovať biely dym. To rovnako signalizuje prítomnosť metánu a jeho uvoľňovanie z dna jazera. Zatiaľ však nie je jasné, či najprv vzniká kráter a potom ho zaleje voda, alebo jazero vzniká aj iným procesom.

Uvoľňovanie metánu z podobných jazier je známe už desaťročia, nové jazerá však pomôžu objasniť vznik kráterov a ďalšie procesy, ku ktorým tu dochádza. Preto ruskí vedci plánujú nové expedície a tiež inštaláciu seizmických staníc. Zachytili by otrasy zeme, pravdepodobne spojené so vznikom kráterov. Zatiaľ majú k dispozícii iba niekoľko slovných opisov otrasov pôdy v podaní miestnych obyvateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Časovaná bomba

Metán je v posledných rokoch oprávnene objektom zvýšenej pozornosti vedcov. Koncom 20. storočia sa síce rast jeho globálnej koncentrácie v atmosfére stabilizoval, no v posledných rokoch opäť stúpa rýchlejšie.

Tím vedcov pod vedením Natalie Šakovovej publikoval už dávnejšie sériu štúdií, v ktorých upozornil na reálne riziko uvoľnenia až päťdesiat gigaton metánu v pomerne krátkom čase.

Terénny prieskum vzdialených oblastí Východosibírskeho arktického šelfu (plytkých okrajových oblastí mora) naznačoval, že kritické oblasti, kde uniká metán z oceánov, sa zväčšujú: miestami bubliny dosahujú v priemere až stovky metrov.

Ekonomické dôsledky metánovej časovanej bomby ťažko presne vyrátať, vedci však hovoria o škodách v rozsahu desiatok biliónov dolárov. Určite by to znamenalo aj ďalšie urýchlenie nárastu globálnych teplôt.

Skryť Vypnúť reklamu

Klimatológ Jason Box nedávno prirovnal metán k dychu draka. Chcel tým poukázať na celkovo nie príliš príjemný vplyv tohto skleníkového plynu, ktorý je oveľa silnejším „otepľovačom“ ako jeho známejší partner oxid uhličitý.

Jedna molekula metánu má v priebehu sto rokov rovnaký otepľujúci účinok ako 24 molekúl oxidu uhličitého; v priebehu dvadsiatich rokov má však až 70-násobne silnejší vplyv.

Preto aj keď je dnes koncentrácia metánu v atmosfére významne nižšia ako v prípade oxidu uhličitého, jeho nárast výrazne ovplyvní ďalšie ohrievanie atmosféry. Keby uvoľňovanie metánu do atmosféry prebiehalo podľa najhoršieho scenára, svet by sa mohol ocitnúť na prahu nekontrolovateľného globálneho otepľovania oveľa skôr.

Globálna teplota by sa nakoniec síce opäť stabilizovala, ale na oveľa vyššej úrovni ako dnes.

Skryť Vypnúť reklamu

Riziko topenia

Takýto scenár nie je iba výmyslom vedeckej fantastiky. Dokazujú to paleoklimatologické analýzy, na ktorých základe vieme, že k náhlemu uvoľneniu veľkého množstva metánu v minulosti došlo, hoci presné zdroje a rozsah nie sú známe.

O takomto extrémnom, avšak možnom vývoji píše aj bývalý astrofyzik a klimatológ NASA James Hansen v knižke Búrky mojich vnúčat.

Zdrojov metánu, o ktorých vieme už teraz, je veľa. Medzi hlavné patria rozsiahle šelfové pobrežia v okolí arktického polárneho kruhu. Voda je tu dostatočne studená na to, aby zdroje takzvaných metánhydrátov zostávali uväznené v obrovských množstvách na dne oceánov.

Ďalšou obrovskou zásobárňou metánu je zamrznutá pôda na Sibíri, ale aj na Aljaške alebo v Kanade. Niekoľko metrov hrubá vrstva bohatá na organický uhlík obsahuje potenciálne viac oxidu uhličitého, ako ho je dnes v atmosfére.

Skryť Vypnúť reklamu

Stačí už len globálne oteplenie o niekoľko ďalších desatín stupňa Celzia, a rozsiahle topenie permafrostu je tu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Boj o moc, ambície a pomsta. Kauza STU

Čo sa to dialo na Slovenskej technickej univerzite.

Podcast Dobré Ráno.
Komentár Petra Schutza

Najsilnejšie protipandemické opatrenie je osobný lockdown

Zabudli povedať najdôležitejšiu informáciu.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 686
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 375
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 260
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 077
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 798
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 799
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 390
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 154
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 527
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 507