Budeme si vyberať kúsky DNA našich budúcich detí? A vyhneme sa tak niektorým ochoreniam? ⋌ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA/AP
TEXT: Michal Ač
Vedci vedia opraviť zriedkavú genetickú chybu, ktorá sa odráža na práci najdôležitejších orgánov ľudského tela: mozgu, svalov či srdca. Trpí ňou približne jedna žena z piatich tisíc, mnohé sa o nej dozvedia až po narodení dieťaťa, keď mu prestanú dobre slúžiť bunkové elektrárne - mitochondrie.
Táto metóda, opierajúca sa o revolučné výsledky modernej genetiky, teraz dostala šancu. Môže sa v krátkej budúcnosti vybrať z laboratórií na – zatiaľ britské - kliniky.
Prvý krok
Prvý, najdôležitejší krok urobili členovia v Dolnej snemovni Spojeného kráľovstva. Začiatkom februára schválili klinické použitie génovej terapie, umožňujúcej ženám s postihnutými mitochondriami porodiť zdravé dieťa. V októbri budú síce ešte hlasovať lordi, no predpokladá sa, že toto rozhodnutie podporia.
V Británii sa o tejto téme verejne hovorilo už od roku 2000. Vyvrcholenie rozsiahlej, často dramatickej diskusie prebehlo minulý rok a zástancovia inovatívnej metódy svoje argumenty obhájili.
Veľká Británia tak potvrdila povesť krajiny, ktorá dlhodobo vedie v genetickom výskume. Stačí pripomenúť, že práve tu sa narodila v roku 1978 Louise Brownová, prvé „dieťa zo skúmavky“, alebo v roku 1996 slávna ovca Dolly, prvý klonovaný cicavec z dospelej telovej bunky.
Fantastická správa
„Pre ľudí s poškodenými mitochondriami je to fantastická správa,“ citoval britský Nature na svojom webe neurológa Douga Turnbulla z Newcastleskej univerzity.
Turnbull sa stará o podobných pacientov už desiatky rokov. Povedal, že väčšinou sú veľmi slabí a potrebujú dýchacie prístroje, prípadne skončia na invalidnom kresle.
