V novembri 2000 spustilo čínske ministerstvo vnútra projekt Zlatý štít, ktorý má umožniť rozsiahle sledovanie aktivít všetkých používateľov internetu a filtrovanie obsahu, ktorý si môžu občania na internete prezerať. „Pri jeho realizácii Čína závisí od technologických znalostí a investícií, ktoré jej poskytujú zahraničné firmy,“ píše sa v správe Amnesty. Medzi firmami, ktoré potrebné technológie dodali, sú Websense, Sun Microsystems, Cisco Systems, Nortel Networks a Microsoft.
Amnesty International upozorňuje, že podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa má do ochrany ľudských práv zapojiť „každý jednotlivec a každá zložka spoločnosti“. Organizácia sa preto domnieva, že nadnárodné firmy podnikajúce v Číne by mali tiež niesť zodpovednosť a prispievať k ochrane základných ľudských práv.
Obvinené spoločnosti sa bránia tým, že nemôžu kontrolovať, akým spôsobom sa využívajú technológie, ktoré vyvíjajú. Podľa hovorkyne Cisco Systems „o špecifických spôsoboch využitia našich produktov rozhodujú zákazníci, nie Cisco“. Aj Microsoft vo svojom vyhlásení upozornil, že nemôže kontrolovať, ako ľudia jeho produkty využívajú.
Podľa Amnesty International bolo už 33 ľudí v Číne uväznených pre nedovolené aktivity na internete. Dvaja z nich vo väzení zomreli na následky mučenia. Od januára 2001 hrozí v Číne za „vyzradenie štátnych tajomstiev do zahraničia“ – takto môže byť kvalifikované aj vytvorenie webovej stránky kritizujúcej nedodržiavanie ľudských práv v krajine – trest smrti.
Internet dnes v Číne používa takmer 50 miliónov ľudí a približne o štyri roky bude zrejme tunajší internetový trh najväčší na svete, keď predstihne aj Spojené štáty.
Nesú dodávatelia technológií zodpovednosť za to, ako sú využívané? Diskutujte na www.sme.sk/pocitace
