V informatizácii máme poslednú šancu

Ešte pred necelými dvoma týždňami vyjadril Branislav Opaterný v rozhovore pre SME presvedčenie, že vo vládnej koalícii je „široko podporovaná idea, že aj na Slovensku by mal existovať centrálny štátny orgán, ktorý by zastrešil informatiku“. Od minulého ..


Branislav Opaterný (1963) vyštudoval experimentálnu jadrovú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Koncom 80. rokov krátko pôsobil na katedre jadrovej fyziky a ako programátor. Od roku 1991 pracoval ako konzultant v oblasti ekonomických informačných systémov v pražskej pobočke Andersen Consulting, v Norimbergu pre firmu Comsoft a od roku 1994 vo vlastnej firme Coral. Na post štátneho tajomníka ho nominovala Aliancia nového občana. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Ešte pred necelými dvoma týždňami vyjadril Branislav Opaterný v rozhovore pre SME presvedčenie, že vo vládnej koalícii je „široko podporovaná idea, že aj na Slovensku by mal existovať centrálny štátny orgán, ktorý by zastrešil informatiku“. Od minulého piatku je jasné, že idea nebola až tak široko podporovaná, aby sa stala realitou – koaličná rada rozhodla, že Slovensko nebude mať ani ministerstvo informatizácie, ani splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti. Európska únia pritom pred necelým mesiacom vyjadrila znepokojenie nad tým, že naša krajina ako jedna z mála v Európe stále nemá orgán, ktorý by s ňou mohol v týchto otázkach komunikovať na patričnej úrovni a najmä by koordinoval informatizáciu v jednotlivých rezortoch.

Kompetencie v oblasti informatizácie sa budúci rok len presunú z rezortu školstva na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kľúčovým „informatizátorom“ preto zrejme najbližšie štyri roky bude jeho štátny tajomník BRANISLAV OPATERNÝ.

Vláda si opäť dala informatizáciu spoločnosti ako prioritu do programového vyhlásenia – chápe však naozaj, prečo je potrebná?

„Vláda si uvedomuje, že tieto štyri roky budú pre Slovensko zrejme posledným obdobím, keď ešte môže naskočiť na rozbiehajúci sa vlak informatizácie. Informatizácia prináša v prvom rade ekonomický efekt – zvyšuje rast hrubého domáceho produktu, vytvára nové pracovné príležitosti. Zároveň zvyšuje mobilitu pracovnej sily. Na Slovensku je určite nezanedbateľná časť ľudí, možno tri, možno desať percent, ktorí sú schopní pracovať doma – ak bude krajina dostatočne informačne pokrytá. Ak sa Slováci budú vedieť pohybovať medzi informačnými technológiami, rýchlo a efektívne vyhľadávať informácie a spracovávať ich, budú mať vyššiu cenu aj v zahraničí.“

Nezdá sa však, že by vláda zohľadnila túto prioritu v štátnom rozpočte na budúci rok.

„Tu sa to skutočne zatiaľ neprejavilo. Žiaľ, museli sme plátať iné diery – boli poskytnuté dotácie na železnice, vieme, v akej situácii je zdravotníctvo.“

Nebude to skôr otázka priorít ako financií? Napríklad v Estónsku majú rozpadávajúce sa vysokoškolské internáty, ale všetky sú vybavené vysokorýchlostným pripojením na internet – tiež mohli plátať, čo ich najviac páli, ale rozhodli sa radšej myslieť strategicky a investovať do zvyšovania informačnej gramotnosti.

„Určite je to aj otázka priorít. Nie všetko by však mal riešiť štát. Ten by mal raz tvoriť len legislatívny rámec a ‘nezavadzať‘ v aktivitách, ktoré budú vykonávať firmy či mimovládne organizácie. Okrem toho rezortu školstva nikto nemôže nadiktovať, aké priority si určí. Univerzity sa môžu samy rozhodnúť, že internáty prípojkami na internet vybavia.“

Akými konkrétnymi krokmi chce k informatizácii prispieť vláda?

„Zameriame sa na tri oblasti. Po prvé na vybudovanie infraštruktúry – komunikačných sietí i koncových bodov, ktoré umožnia prístup k internetu občanom. Ďalej pôjde o vzdelávanie ľudí, ktorí budú technológie využívať, teda podporu počítačovej gramotnosti. Tretím pilierom musí byť motivovanie ľudí, aby vôbec chceli s technológiami pracovať – teda rozvoj obsahu, ktorý pre nich bude užitočný.“

Začnime s obsahom – čo prinesú aktivity v tejto oblasti občanovi?

„V prvom kroku by sme mohli relatívne rýchlo a s malými nákladmi umiestniť na internet napríklad všetky úradné formuláre, s ktorými občan pracuje. Lebo dnes mu sprístupňujeme uznesenia vlády a návrhy zákonov, ale tie bežného človeka veľmi nezaujímajú. Potrebuje praktické veci – napríklad zistiť, čo potrebuje na získanie stavebného povolenia alebo živnosti.
V ďalšom kroku by mal dostať možnosť interaktívne komunikovať s úradom verejnej správy. Ak napríklad budete žiadať o pas, chceme, aby ste mohli formulár vyplniť doma, elektronicky ho odoslať a domov by vám prišlo len oznámenie, kedy si ho máte prísť vyzdvihnúť.“

Čo sa bude dať vybudovať už budúci rok, keď štátny rozpočet nepočíta so žiadnymi väčšími investíciami?

„Predstavte si napríklad, čo musíte podstúpiť, ak si chcete v niektorých mestách prihlásiť auto do evidencie – pravdepodobne sa pôjdete postaviť do radu o piatej ráno a strávite tam celý deň. Alternatívou by bolo, aby ste si sadli k počítaču, zadali žiadosť o prihlásenie auta a systém by vám ponúkol niekoľko voľných termínov – časeniek. A v čase, ktorý by ste si vybrali, by vás už na úrade čakali. To sa naozaj dá urobiť pomerne jednoducho, rýchlo a za málo peňazí. Ešte tým nedosiahneme skutočnú elektronickú komunikáciu s úradom, ale pre ľudí, ktorí stoja v radoch od piatej, by už to bol veľký pokrok.“

Aká je predstava o rozvoji infraštruktúry, ktorá by umožnila ľuďom sa na internet vôbec pripojiť?

„Zaujímavú inšpiráciu ponúka Česká republika, kde chcú vytvoriť sieť koncových bodov z poštových úradov.
Pošta je totiž prakticky v každej dedine a občan by tam mohol zájsť a vyhľadať si na internete potrebnú informáciu. Ak sám prácu s internetom ešte neovláda, bol by mu za poplatok k dispozícii úradník. Takúto koncepciu aj u nás presadzuje Slovenská pošta. Niektorí ľudia z ministerstva školstva zasa presadzujú myšlienku, aby takéto služby poskytovali školy. Podľa mňa by mohli takéto dva systémy celkom dobre fungovať aj vedľa seba, minimálne preto, že škola je doobeda obsadená žiakmi a poobede voľná, kým pošta naopak skôr zatvára, no doobeda je vždy k dispozícii občanom.“

Vláda tento rok zastavila projekt Govnet – ako bude ďalej postupovať pri budovaní štátnej komunikačnej infraštruktúry?

„Na Slovensku máme množstvo telekomunikačných sietí: svoju sieť má rezort vnútra, ministerstvo obrany, sieť majú železnice, Slovenské telekomunikácie, Energotel… Naším cieľom je prepojiť ich tak, aby vznikla jedna pokrývajúca celé Slovensko, ktorú by mohla využívať verejná správa na komunikáciu navzájom i s občanmi. Žiaľ, v rozpočte je na to vyčlenených len veľmi málo prostriedkov, a preto sa budeme budúci rok snažiť najmä o tvorbu projektov, cez ktoré by sme mohli čerpať prostriedky z Európskej únie. Chceme tiež dôkladne zmapovať situáciu – dnes totiž nikto nevie presne povedať, čo sa v rezortoch deje, aké majú kapacity, aké projekty rozbehli alebo pripravujú.“

Aký bude mať zmysel prenos kompetencií v oblasti informatizácie z ministerstva školstva pod ministerstvo telekomunikácií?

„Každý rezort mal doteraz tendenciu vyberať si z informatizácie len to, čo sa ho týkalo, a zanedbávať ostatné oblasti. Napríklad na ministerstve školstva mali, prirodzene, tendenciu vidieť ako dôležitý prvok Infovek, prípadne projekt eSlovakia a celkovo informatizáciu škôl. Predtým bola informatizácia v kompetencii Štatistického úradu, ktorý v nej zasa videl skôr vyhodnocovanie dát.“

Nebude po presune na vaše ministerstvo pre zmenu trpieť napríklad informatizácia školstva?

„Nie, lebo preberáme iba technickú stránku – sám Infovek v rezorte školstva zostáva. My budeme určovať len to, ktoré siete majú používať, aby to bolo pre štát najvýhodnejšie, či technické štandardy. Bohužiaľ, dnes sa každý rezort hrá na svojom piesočku, vyvíja si svoje vlastné aplikácie a len s nevôľou prijíma, ak mu do ‘jeho‘ systému chce iný rezort zasahovať. Práve tento problém by sa ľahšie riešil, keby vznikol nadrezortný orgán, ktorý by za informatizáciu zodpovedal. Nie je totiž udržateľné, aby sa na ministerstve dopravy vytvárali iné štandardy napríklad pre publikovanie na webových stránkach, ako na ministerstve hospodárstva.“

Prejaví sa nejako prenos kompetencií na vaše ministerstvo aj v oblasti telekomunikácií? Veľká časť verejnosti je presvedčená, že hlavnou brzdou rozvoja internetu je cenová politika Slovenských telekomunikácií a vaše ministerstvo je ich významným spoluvlastníkom.

„Je trochu nešťastné, že ministerstvo tvorí legislatívu v oblasti telekomunikácií a zároveň je aj zástupcom štátu v Slovenských telekomunikáciách. Názor vlády, že 49-percentný podiel v nich treba predať, je známy. Je však predčasné hovoriť o tom, kedy a akou formou sa predaj uskutoční.“

Nemohol by zasiahnuť v prospech používateľov internetu Telekomunikačný úrad?

„Vláda nechce zasahovať do činnosti nezávislého Telekomunikačného úradu a nemá na to ani žiadne prostriedky. A úlohou Telekomunikačného úradu nie je pomáhať informatizácii, má len kontrolovať, či sa dodržiavajú stanovené pravidlá.“

Vláda sa teda nijako nepokúsi ovplyvniť správanie ST tak, aby boli vytvorené lepšie podmienky na informatizáciu Slovenska?

„To nehovorím. Je logické, že Slovenská republika ako minoritný vlastník Slovenských telekomunikácií má záujem na zisku tejto firmy, ale zároveň si uvedomujeme, že máme aj iné ciele. Ak je pre nás prioritou masové rozšírenie internetu, mali by sme sa v rámci ST snažiť o také kroky, ktoré by neviedli k optimalizácii zisku tejto firmy, ale práve k zvyšovaniu penetrácie internetu. Ide však o veľmi zdĺhavé a ťažké rokovania s druhým vlastníkom, Deutsche Telekomom.“

O čo sa pri nich usilujete?

„V prvom rade o to, aby váha nášho hlasu bola adekvátna tým 49 percentám, ktoré štát v ST vlastní.“

Teraz nie je adekvátna?

„Myslím si, že nie.“

Rokujete s ST aj o krokoch, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu dostupnosti internetu?

„Internet je len veľmi malá časť balíka, o ktorom hovoríme. Napokon, treba priznať, že ST vyvíjajú niektoré aktivity v tomto smere, príkladom je projekt eSlovakia. V súčasnosti rokujeme najmä o zmene organizačnej štruktúry podniku a právomociach jednotlivých akcionárov a tiež o napĺňaní položiek privatizačnej zmluvy. Problém je napríklad s nižšou úrovňou penetrácie pevných liniek, ako bolo v privatizačnej zmluve požadované. Príčinou je skutočnosť, že trh sa vyvíjal inak, ako sa predpokladalo.“

Čo záväzok zdigitalizovať celú sieť do konca budúceho roka?

„Snažíme sa zistiť, ako si ST predstavujú ďalší postup, ak tento záväzok nesplnia. Zatiaľ sme od nich nedostali odpoveď.“

Existuje možnosť, že záväzok bude jednoducho vypustený zo zmluvy?

„Priestor na rozumnú dohodu existuje vždy. Ak sa ukáže, že nie je žiadna šanca záväzok naplniť, sme prístupní rokovaniam, ale ST budú musieť poskytnúť nejaké ‚náhradné plnenie‘.“

Aké by mohlo byť náhradné plnenie za nesplnenie záväzku, kvôli ktorému mnoho obyvateľov Slovenska vôbec nemá možnosť zriadiť si kvalitné pripojenie na internet? Nie je to v priamom rozpore so snahami vlády?

„Isteže je. Ale ak to nestihnú, tak sa nedá nič robiť a nepomôže nám dupať nohami.“

Aký ústupok by za to mohlo ministerstvo od ST žiadať?

„Napríklad aby urýchlili pripájanie škôl na internet alebo znížili ceny internetu pre školy. Alebo aby ponúkli súkromným osobám možnosť pripojenia v nočných hodinách za paušálny poplatok. Jednoducho niečo, čo nám pomôže priblížiť sa k nášmu cieľu – urýchliť budovanie informačnej spoločnosti – iným spôsobom.“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 778
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 388
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 332
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 989
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 982
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 818
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 643
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 490
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462
  10. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 461

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop