V informatizácii máme poslednú šancu

Ešte pred necelými dvoma týždňami vyjadril Branislav Opaterný v rozhovore pre SME presvedčenie, že vo vládnej koalícii je „široko podporovaná idea, že aj na Slovensku by mal existovať centrálny štátny orgán, ktorý by zastrešil informatiku“. Od minulého ..


Branislav Opaterný (1963) vyštudoval experimentálnu jadrovú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Koncom 80. rokov krátko pôsobil na katedre jadrovej fyziky a ako programátor. Od roku 1991 pracoval ako konzultant v oblasti ekonomických informačných systémov v pražskej pobočke Andersen Consulting, v Norimbergu pre firmu Comsoft a od roku 1994 vo vlastnej firme Coral. Na post štátneho tajomníka ho nominovala Aliancia nového občana. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Ešte pred necelými dvoma týždňami vyjadril Branislav Opaterný v rozhovore pre SME presvedčenie, že vo vládnej koalícii je „široko podporovaná idea, že aj na Slovensku by mal existovať centrálny štátny orgán, ktorý by zastrešil informatiku“. Od minulého piatku je jasné, že idea nebola až tak široko podporovaná, aby sa stala realitou – koaličná rada rozhodla, že Slovensko nebude mať ani ministerstvo informatizácie, ani splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti. Európska únia pritom pred necelým mesiacom vyjadrila znepokojenie nad tým, že naša krajina ako jedna z mála v Európe stále nemá orgán, ktorý by s ňou mohol v týchto otázkach komunikovať na patričnej úrovni a najmä by koordinoval informatizáciu v jednotlivých rezortoch.

Kompetencie v oblasti informatizácie sa budúci rok len presunú z rezortu školstva na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kľúčovým „informatizátorom“ preto zrejme najbližšie štyri roky bude jeho štátny tajomník BRANISLAV OPATERNÝ.

Vláda si opäť dala informatizáciu spoločnosti ako prioritu do programového vyhlásenia – chápe však naozaj, prečo je potrebná?

„Vláda si uvedomuje, že tieto štyri roky budú pre Slovensko zrejme posledným obdobím, keď ešte môže naskočiť na rozbiehajúci sa vlak informatizácie. Informatizácia prináša v prvom rade ekonomický efekt – zvyšuje rast hrubého domáceho produktu, vytvára nové pracovné príležitosti. Zároveň zvyšuje mobilitu pracovnej sily. Na Slovensku je určite nezanedbateľná časť ľudí, možno tri, možno desať percent, ktorí sú schopní pracovať doma – ak bude krajina dostatočne informačne pokrytá. Ak sa Slováci budú vedieť pohybovať medzi informačnými technológiami, rýchlo a efektívne vyhľadávať informácie a spracovávať ich, budú mať vyššiu cenu aj v zahraničí.“

Nezdá sa však, že by vláda zohľadnila túto prioritu v štátnom rozpočte na budúci rok.

„Tu sa to skutočne zatiaľ neprejavilo. Žiaľ, museli sme plátať iné diery – boli poskytnuté dotácie na železnice, vieme, v akej situácii je zdravotníctvo.“

Nebude to skôr otázka priorít ako financií? Napríklad v Estónsku majú rozpadávajúce sa vysokoškolské internáty, ale všetky sú vybavené vysokorýchlostným pripojením na internet – tiež mohli plátať, čo ich najviac páli, ale rozhodli sa radšej myslieť strategicky a investovať do zvyšovania informačnej gramotnosti.

„Určite je to aj otázka priorít. Nie všetko by však mal riešiť štát. Ten by mal raz tvoriť len legislatívny rámec a ‘nezavadzať‘ v aktivitách, ktoré budú vykonávať firmy či mimovládne organizácie. Okrem toho rezortu školstva nikto nemôže nadiktovať, aké priority si určí. Univerzity sa môžu samy rozhodnúť, že internáty prípojkami na internet vybavia.“

Akými konkrétnymi krokmi chce k informatizácii prispieť vláda?

„Zameriame sa na tri oblasti. Po prvé na vybudovanie infraštruktúry – komunikačných sietí i koncových bodov, ktoré umožnia prístup k internetu občanom. Ďalej pôjde o vzdelávanie ľudí, ktorí budú technológie využívať, teda podporu počítačovej gramotnosti. Tretím pilierom musí byť motivovanie ľudí, aby vôbec chceli s technológiami pracovať – teda rozvoj obsahu, ktorý pre nich bude užitočný.“

Začnime s obsahom – čo prinesú aktivity v tejto oblasti občanovi?

„V prvom kroku by sme mohli relatívne rýchlo a s malými nákladmi umiestniť na internet napríklad všetky úradné formuláre, s ktorými občan pracuje. Lebo dnes mu sprístupňujeme uznesenia vlády a návrhy zákonov, ale tie bežného človeka veľmi nezaujímajú. Potrebuje praktické veci – napríklad zistiť, čo potrebuje na získanie stavebného povolenia alebo živnosti.
V ďalšom kroku by mal dostať možnosť interaktívne komunikovať s úradom verejnej správy. Ak napríklad budete žiadať o pas, chceme, aby ste mohli formulár vyplniť doma, elektronicky ho odoslať a domov by vám prišlo len oznámenie, kedy si ho máte prísť vyzdvihnúť.“

Čo sa bude dať vybudovať už budúci rok, keď štátny rozpočet nepočíta so žiadnymi väčšími investíciami?

„Predstavte si napríklad, čo musíte podstúpiť, ak si chcete v niektorých mestách prihlásiť auto do evidencie – pravdepodobne sa pôjdete postaviť do radu o piatej ráno a strávite tam celý deň. Alternatívou by bolo, aby ste si sadli k počítaču, zadali žiadosť o prihlásenie auta a systém by vám ponúkol niekoľko voľných termínov – časeniek. A v čase, ktorý by ste si vybrali, by vás už na úrade čakali. To sa naozaj dá urobiť pomerne jednoducho, rýchlo a za málo peňazí. Ešte tým nedosiahneme skutočnú elektronickú komunikáciu s úradom, ale pre ľudí, ktorí stoja v radoch od piatej, by už to bol veľký pokrok.“

Aká je predstava o rozvoji infraštruktúry, ktorá by umožnila ľuďom sa na internet vôbec pripojiť?

„Zaujímavú inšpiráciu ponúka Česká republika, kde chcú vytvoriť sieť koncových bodov z poštových úradov.
Pošta je totiž prakticky v každej dedine a občan by tam mohol zájsť a vyhľadať si na internete potrebnú informáciu. Ak sám prácu s internetom ešte neovláda, bol by mu za poplatok k dispozícii úradník. Takúto koncepciu aj u nás presadzuje Slovenská pošta. Niektorí ľudia z ministerstva školstva zasa presadzujú myšlienku, aby takéto služby poskytovali školy. Podľa mňa by mohli takéto dva systémy celkom dobre fungovať aj vedľa seba, minimálne preto, že škola je doobeda obsadená žiakmi a poobede voľná, kým pošta naopak skôr zatvára, no doobeda je vždy k dispozícii občanom.“

Vláda tento rok zastavila projekt Govnet – ako bude ďalej postupovať pri budovaní štátnej komunikačnej infraštruktúry?

„Na Slovensku máme množstvo telekomunikačných sietí: svoju sieť má rezort vnútra, ministerstvo obrany, sieť majú železnice, Slovenské telekomunikácie, Energotel… Naším cieľom je prepojiť ich tak, aby vznikla jedna pokrývajúca celé Slovensko, ktorú by mohla využívať verejná správa na komunikáciu navzájom i s občanmi. Žiaľ, v rozpočte je na to vyčlenených len veľmi málo prostriedkov, a preto sa budeme budúci rok snažiť najmä o tvorbu projektov, cez ktoré by sme mohli čerpať prostriedky z Európskej únie. Chceme tiež dôkladne zmapovať situáciu – dnes totiž nikto nevie presne povedať, čo sa v rezortoch deje, aké majú kapacity, aké projekty rozbehli alebo pripravujú.“

Aký bude mať zmysel prenos kompetencií v oblasti informatizácie z ministerstva školstva pod ministerstvo telekomunikácií?

„Každý rezort mal doteraz tendenciu vyberať si z informatizácie len to, čo sa ho týkalo, a zanedbávať ostatné oblasti. Napríklad na ministerstve školstva mali, prirodzene, tendenciu vidieť ako dôležitý prvok Infovek, prípadne projekt eSlovakia a celkovo informatizáciu škôl. Predtým bola informatizácia v kompetencii Štatistického úradu, ktorý v nej zasa videl skôr vyhodnocovanie dát.“

Nebude po presune na vaše ministerstvo pre zmenu trpieť napríklad informatizácia školstva?

„Nie, lebo preberáme iba technickú stránku – sám Infovek v rezorte školstva zostáva. My budeme určovať len to, ktoré siete majú používať, aby to bolo pre štát najvýhodnejšie, či technické štandardy. Bohužiaľ, dnes sa každý rezort hrá na svojom piesočku, vyvíja si svoje vlastné aplikácie a len s nevôľou prijíma, ak mu do ‘jeho‘ systému chce iný rezort zasahovať. Práve tento problém by sa ľahšie riešil, keby vznikol nadrezortný orgán, ktorý by za informatizáciu zodpovedal. Nie je totiž udržateľné, aby sa na ministerstve dopravy vytvárali iné štandardy napríklad pre publikovanie na webových stránkach, ako na ministerstve hospodárstva.“

Prejaví sa nejako prenos kompetencií na vaše ministerstvo aj v oblasti telekomunikácií? Veľká časť verejnosti je presvedčená, že hlavnou brzdou rozvoja internetu je cenová politika Slovenských telekomunikácií a vaše ministerstvo je ich významným spoluvlastníkom.

„Je trochu nešťastné, že ministerstvo tvorí legislatívu v oblasti telekomunikácií a zároveň je aj zástupcom štátu v Slovenských telekomunikáciách. Názor vlády, že 49-percentný podiel v nich treba predať, je známy. Je však predčasné hovoriť o tom, kedy a akou formou sa predaj uskutoční.“

Nemohol by zasiahnuť v prospech používateľov internetu Telekomunikačný úrad?

„Vláda nechce zasahovať do činnosti nezávislého Telekomunikačného úradu a nemá na to ani žiadne prostriedky. A úlohou Telekomunikačného úradu nie je pomáhať informatizácii, má len kontrolovať, či sa dodržiavajú stanovené pravidlá.“

Vláda sa teda nijako nepokúsi ovplyvniť správanie ST tak, aby boli vytvorené lepšie podmienky na informatizáciu Slovenska?

„To nehovorím. Je logické, že Slovenská republika ako minoritný vlastník Slovenských telekomunikácií má záujem na zisku tejto firmy, ale zároveň si uvedomujeme, že máme aj iné ciele. Ak je pre nás prioritou masové rozšírenie internetu, mali by sme sa v rámci ST snažiť o také kroky, ktoré by neviedli k optimalizácii zisku tejto firmy, ale práve k zvyšovaniu penetrácie internetu. Ide však o veľmi zdĺhavé a ťažké rokovania s druhým vlastníkom, Deutsche Telekomom.“

O čo sa pri nich usilujete?

„V prvom rade o to, aby váha nášho hlasu bola adekvátna tým 49 percentám, ktoré štát v ST vlastní.“

Teraz nie je adekvátna?

„Myslím si, že nie.“

Rokujete s ST aj o krokoch, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu dostupnosti internetu?

„Internet je len veľmi malá časť balíka, o ktorom hovoríme. Napokon, treba priznať, že ST vyvíjajú niektoré aktivity v tomto smere, príkladom je projekt eSlovakia. V súčasnosti rokujeme najmä o zmene organizačnej štruktúry podniku a právomociach jednotlivých akcionárov a tiež o napĺňaní položiek privatizačnej zmluvy. Problém je napríklad s nižšou úrovňou penetrácie pevných liniek, ako bolo v privatizačnej zmluve požadované. Príčinou je skutočnosť, že trh sa vyvíjal inak, ako sa predpokladalo.“

Čo záväzok zdigitalizovať celú sieť do konca budúceho roka?

„Snažíme sa zistiť, ako si ST predstavujú ďalší postup, ak tento záväzok nesplnia. Zatiaľ sme od nich nedostali odpoveď.“

Existuje možnosť, že záväzok bude jednoducho vypustený zo zmluvy?

„Priestor na rozumnú dohodu existuje vždy. Ak sa ukáže, že nie je žiadna šanca záväzok naplniť, sme prístupní rokovaniam, ale ST budú musieť poskytnúť nejaké ‚náhradné plnenie‘.“

Aké by mohlo byť náhradné plnenie za nesplnenie záväzku, kvôli ktorému mnoho obyvateľov Slovenska vôbec nemá možnosť zriadiť si kvalitné pripojenie na internet? Nie je to v priamom rozpore so snahami vlády?

„Isteže je. Ale ak to nestihnú, tak sa nedá nič robiť a nepomôže nám dupať nohami.“

Aký ústupok by za to mohlo ministerstvo od ST žiadať?

„Napríklad aby urýchlili pripájanie škôl na internet alebo znížili ceny internetu pre školy. Alebo aby ponúkli súkromným osobám možnosť pripojenia v nočných hodinách za paušálny poplatok. Jednoducho niečo, čo nám pomôže priblížiť sa k nášmu cieľu – urýchliť budovanie informačnej spoločnosti – iným spôsobom.“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 487
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 703
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 013
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 882
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 678
  6. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 491
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 359
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 996
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 938
  10. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 3 755

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

KOMENTÁRE

Milosťou pre Kajínka Zeman spochybnil právny štát

Český prezident má stále dosť sily škodiť českej demokracii.

Neprehliadnite tiež

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.