Arx Fatalis - RPG zo starej školy

Rok 2002 je pre časť hráčskej obce pravdepodobne rokom osláv a malých zázrakov. Vyšli v ňom totiž už dvaja veľmi silní a schopní predstavitelia žánru, ktorému väčšina spoločnosti už kládla vence na hrob. Reč výnimočne nie je o adventúrach ale o hardcore R

ole Playing Games. Keď si herní starešinovia prehrabnú dlhé strieborné brady, prižmúria staré múdre oči a ponoria sa hlboko do svojich spomienok skrytých za kopcami vrások, vybaví sa im slovo, ktoré bolo synonymom pre RPG. Dungeon. Kedysi sa pod týmito príbuznými slovami rozumela poctivá dlhotrvajúca zábava: nekonečné púte po rozsiahlych svetoch a zatuchnutých kobkách, prepracovaný príbeh a premyslené rozhovory s fantastickými postavami, rovnováha medzi logickým myslením a bojmi. Nejednému veteránovi, ktorý si spomínané časy pamätá, sa tlačí slza do oka pri spomienke na fenomény ako Dungeon Master, Eye of Beholder, Lands of Lore, Betrayal at Krondor, Stonekeep, Wizardry alebo Ultima Underworld. Zjednodušovanie herných princípov, zakčňovanie a konzolizácia hier (nech Zelda alebo Final Fantasy odpustia) však viedla k nemilosrdnej degradácii myslenia v RPG a posledná generácia hráčov pod týmto termínom skôr rozumie akčnú “márovačku“ na štýl Diabla. Rok 2002 však znamená oživenie starých významov a návrat ku koreňom. Dámy a páni v dôchodkovom veku, povstaňte. Po vynikajúcom Morrowinde je tu Arx Fatalis! Podarí sa mu postaviť hrdo k jeho boku do panteónu herných klasík?

“Hovoria mi Am Shegar - Ten, ktorý nemá meno. Mojím prekliatím je tma namiesto minulosti. Nemám žiadnu spomienku na to, kto skutočne som, odkiaľ pochádzam a ako som sa ocitol v špinavom goblinskom väzení. Viem len, že svet, ktorého zem cítim pod nohami, je smutné miesto. Jeho úpadok začal pred mnohými rokmi, keď sa z oblohy zniesol žiariaci meteorit. Slnko zrazu začalo klesať a krajiny sa začala zmocňovať tma a chlad. Národy na celom svete vycítili dych smrti. Ľudia, goblini, trollovia, tajomné sestry Edurnea a dokonca i potkaní ľudia zabudli na odveké vojny a spojili sa v úteku pod zem, do trpasličích štôlní - jediného miesta blízkeho životodárnemu teplu v zemskom jadre. Tie rozšírili na celé mestá, ktoré si navzájom pomáhali, kým slnko nezmizlo z oblohy úplne. Mier sa však nepodarilo udržať a staré spory sa po chvíli opäť otvorili. Jediným spojením medzi mestami oddelenými nepriateľskými národmi je teraz len Cestovateľská Gilda, skupina neohrozených cestovateľov a obchodníkov. Možno by mi mohla pomôcť s pátraním po mojej minulosti...“

Na zhodnotenie príbehovej stránky hry musím prezradiť trošku z diania, ktoré Am Shegara v prvých pár hodinách jeho púte postihne (nejde o radikálne odhalenia, takže môžete čítať odsek ďalej). Hrdina je nakoniec odkázaný odhaľovať svoju minulosť na vlastnú päsť. Nakoniec však neostane len pri tom a mimovoľne sa zapletie do odhaľovania niekoľkých tajomných prípadov rituálnych vrážd a únosov, za ktorými stojí kult temného boha Akbaa. Približne v polovici hry zisťuje Am Shegar svoju identitu a za svoje poslanie si predsavzaje odstrániť hrozbu vlády tohto temného boha na zemi...

Príbeh, jeden zo stavebných kameňov Arx Fatalisu, trošku pokrivkáva. Na jednej strane nadchne premysleným svetom a jeho fungovaním, na druhej strane sklame zo začiatku pomalým posúvaním vpred, nie vieryhodnou motiváciou hlavnej postavy a zvrtnutím sa do klišéovitej roviny “superman zachraňuje vesmír“. Výhrady k motivácii hlavnej postavy mám hlavne z toho dôvodu, že v úvode hry Am Shegara žiada hŕba stvorení o hŕbu vecí, ktoré sú pomerne banálne, resp. nemajú nič s pátraním po jeho minulosti, on ich však odovzdane prijíma s variáciou vety “Som síce otrávený ale spravím vám láskavosť a pomôžem, lebo dúfam, že pri tom zistím niečo o tom, kto som“. Prvá tretina hry je z tohto dôvodu miestami trochu nudná. Situácia sa však našťastie radikálne obráti k lepšiemu, keď Am Shegar začne odokrývať dianie okolo kultu boha Akbaa a dozvie sa pri tom o svojom poslaní. Znamená to síce vkĺznutie príbehu do ojazdených koľají fantasy klišé, ale hra sa na nich pohybuje hladko ako ryba vo vode. Dialógy, vysvetlenia a zaujímavé úlohy začínajú pribúdať a príbeh graduje k zdanlivému koncu. V udalostiach ale nastáva nečakaný zvrat a hráč s potešením zisťuje, že je približne len v polovici hry. Bravo, autori! Škoda len toho rozpačitého úvodu.

Stvárnenie sveta, v ktorom sa dej odohráva, je balzamom na dušu konzervatívnych dungeonistov, zmätených z otvorených priestorov a hernej rozsiahlosti Morrowindu. Arx Fatalis sa vracia k odkazu najstarších predkov žánru: hráč sa pohybuje prevažne v zatuchnutých podzemných kobkách, chodbách, jaskyniach, avšak tiesnivého bezútešného pocitu (v príjemnom slova zmysle - tak má postapokalyptický svet pôsobiť :) sa hráč nezbaví ani v otvorenejších uličkách podzemného mesta Arx. Systém podzemných chodieb, v ktorom sa hra odohráva, je skutočne premyslený a na rozdiel od väčšiny hier tohto žánru svet pôsobí logicky, prepojene a kompaktne. Jeho jednotlivé časti obývajú pestré živočíšne druhy, od spomínaných prisťahovalcov zo zemského povrchu až po pôvodných obyvateľov hĺbok: Am Shegar na svojej púti stretne napríklad červy, krysy, pavúky, ale i nevyhnutnú súčasť fantasy príbehov – draka. Za jediný nedostatok herného sveta, ktorý mu trochu uberá na prirodzenosti a “živosti“, je počet postáv a ich reakcie. Tvorcovia z Arkane Studios si mohli vziať príklad z Anachronoxu (vynikajúce a trochu nedocenené RPG, ktoré vrelo odporúčam každému) a dosadiť do herného sveta viac postáv chodiacich za bežnými činnosťami, rozprávajúcimi sa medzi sebou, skrátka ľudské “pozadie“, ktoré by svet oživilo. Tiež by k hodnovernosti sveta pomohla väčšia variabilita viet, ktoré s vami postavy prehodia. Očakával som napríklad, že po únose dievčatka Shany bude o tejto hroznej udalosti rozprávať celé mestečko Arx, rovnako ako keď ju hrdina zachráni (...alebo možno aj nie - vďaka vetveniam v deji sa to nemusí podariť). Jedinou bytosťou, ktorú však Shany zaujíma je jej matka. Na druhej strane, úlohy v pokročilejšej fáze hry na tento nedostatok dávajú zabudnúť.

O príbehu a svete sme si už povedali, priblížme si teraz od začiatku niečo o samotnom hernom systéme, na ktorom Arx Fatalis stojí. Maniacky detailné nastavovanie vlastností hlavnej postavy ako v Morrowinde sa nekoná. Hráč má na začiatku na výber z pomerne malého množstva tvárí, z ktorých môže jednu Am Shegarovi priradiť. Následne ho čaká určenie Am Shegarovej špecializácie (bojovníckej či magickej) rozdelením niekoľkých bodov medzi Am Shegarove štyri hlavné vlastnosti – sila, zručnosť, duchovná spôsobilosť, povaha. Úroveň každej z týchto vlastností ovplyvňuje sériu drobnejších atribútov hlavnej postavy ako napríklad intuíciu, manipuláciu so zbraňami na blízku alebo diaľku, zakrádanie, mágiu a podobne, takže body treba rozdeľovať s rozumom. Po ukončení definovania hrdinu prichádza hra sama. Už od začiatku hráča nadchne možnosť a miestami i nutnosť interakcie s prostredím. Podobné veci síce mala už Ultima Underworld, Arx Fatalis však prichádza s rozšírením tohto konceptu. Mäso zo zabitých zvierat sa dá obrať a opiecť na vlastnoručne založenom ohni, liečivé tinktúry sa dajú vyrábať rozdrvením rastlín v mažiari a zmiešaním s vodou v prázdnych nádobách. Drzejších hráčov poteší možnosť okrádať herné postavy alebo kutrať sa im v peňažných zásobách pod vankúšmi – skrátka okolitý svet nie je len púhou dekoráciou.

Špeciálnou kapitolou hry sú boje a mágia. Súboje sú pomerne jednoduché, čím trochu sklamali. Držaním ľavého tlačidla myši hráč určuje silu útoku a po jeho pustení Am Shegar použije zbraň. Ak sú nepriatelia rozdelení do zásahových zón, nie je to na nich veľmi badať, a preto sú duely s nepriateľmi (zvlášť tými menej inteligentnými) na počiatku menej zábavným aspektom hry. I keď ich zábavnosť neskôr vďaka prefíkaným oponentom stúpne, musím s ľútosťou skonštatovať, že potenciál hry by bol pri možnosti vykonávať odlišné údery alebo kombá v tejto oblasti väčší. Mágia však nedostatky boja plne kompenzuje. Am Shegar počas hry nachádza alebo kupuje runy, ktorých kombinácie vytvárajú kúzla. Ich celkový počet v hre je úctyhodná pol stovka. Pomocou klikania na tieto runy si hráč môže prečarovať kúzla na neskoršie pripravenie, čaro Arx Fatalisu však spočíva vo vykonávaní mágie priamo počas hry. Tu sa už nepoužívajú runy, ale kombinácia klávesy Ctrl, čo je príkaz na použitie mágie, a pohyb myši. Podobne ako v Black & White hráč kúzli tak, že myšou načrtne znak runy do vzduchu a po nakreslení potrebnej série rún sa kúzlo vykoná. Keďže čarovanie si vyžaduje určitý čas, zvlášť pri bojoch zvyšuje napätie z hry. Jedinečným príkladom kombinovania mágie a boja bol súboj s jedným z prisluhovačov boha Akbaa. Moje bezhlavé rúbanie do mnícha som bol nútený prerušiť, keď mi dotyčný zapálil zem pod nohami a nemal som kam uniknúť. Musel som prerušiť boj a vyčarovať kúzlo na zahasenie ohňa, ktorý ma vtedy ohrozoval najviac. Popri tom mi len ostávalo modliť sa, aby moju bezbrannosť pri čarovaní nevyužil Akbaaov poskok a nezobral mi zvyšok môjho chatrného zdravia...

Arx Fatalis je veľmi atmosférickou a hrateľnou záležitosťou, na vychutnanie ktorej je potrebný patričný hardware. Na autormi definovanej minimálnej konfigurácii (P500, 128 RAM,GeForce1) sa síce hra pohybuje znesiteľne, avšak nahrávanie úrovní trvá neuveriteľne dlho – niekedy prekoná i 5 minút. Pôvodne mi tento fakt prekážal, no neskôr som sa chvíľke odpočinku a možnosti varenia si kávy popri hraní tešil ;-))). O túto radosť budú ukrátení majitelia rýchlejších počítačov (P1GHz, 256 RAM, GeForce3), kde loading trvá neporovnateľne rýchlejšie – od 10 do 20 SEKÚND. Autori našťastie sľúbili vyriešiť tento nepomer patchom, ktorý by už mal byť na svete, takže vlastníci pomalšieho železa nemusia zúfať.

Pred vyrieknutím záverečného ortieľa si ešte zrekapitulujme a bližšie zanalyzujme jednotlivé aspekty hry:

Grafika: 7 / 10
Vizuálne spracovanie hry patrí nadpriemeru a hardcorových fanúšikov dungeonov iste poteší po záplave third-person RPG pohľad na svet priamo cez oči hrdinu. Obavy zo stereotypu hroziaceho kvôli limitovanosti príbehu na podzemné priestory sa, našťastie, nenaplnili. Stavba levelov je premyslená a prepracovaná, svet je konzistentný a pôsobí hodnoverne. Herné prostredie je pestré a bohaté na detaily. Pomerne hranaté herné postavy sú kompenzované kvalitnými textúrami a starostlivo odlíšenou architektúrou v závislosti od kultúry, ktorá ju vybudovala. Pokým goblini stavili na komplex chladných chodieb a trollom či potkaniemu národu stačia ako obydlia jaskyne, ľudské a trpasličie mestá postavené v stredovekom duchu pôsobia oproti nim neporovnateľne civilizovanejšie. Zvláštnym bonbónikom je dynamické osvetlenie prostredia, vďaka ktorému si Am Shegar môže svietiť na cestu fakľami alebo magickou aktivitou :).

Interface: 6 / 10
Arx Fatalis vyniká predovšetkým vynikajúcim a originálnym systémom mágie, ktorý patrí k najzábavnejším aspektom hry. Zvyšok ovládania na tom už tak ružovo nie je. Kým inventár a interakcia s prostredím je vyriešená pomerne intuitívne a nerobí po krátkom tréningu žiadne problémy, užívateľské prostredie hry občas obsahuje niekoľko zbytočných chybičiek a nepohodlností, ktoré pôsobia mrzutosti. Napríklad bežným štandardom v hrách pri narábaní so štatistikami alebo in-game mapami je, že klávesa Escape tieto ponuky zatvára a znamená návrat do hry. Nie tak v Arx Fatalis - na vypnutie spomínaných položiek musíte stlačiť tú istú klávesu, ktorou ste ich aktivovali, pretože Esc vyvoláva hlavné menu. Trochu nelogické je tiež použitie klávesových skratiek na vopred pripravené kúzla. Pred súbojom si môžete pre rýchlejšie a efektívnejšie čarovanie jednotlivé kúzla pripraviť (žiaľ maximálne len tri) a priradiť ich klávesám. Kosa na kameň však naráža pri ich použití: keď vyvoláte prvé kúzlo, ostatné klávesové pozície sa posunú – druhé kúzlo prejde na klávesu prvého a tretie na klávesu druhého, čo je zbytočne mätúce. Ideálne by bolo vyvolanie kúziel v ľubovoľnom poradí stlačením príslušnej klávesy.

Zvukové efekty: 6 / 10
Zvukové efekty sú nevtieravé a vhodne vystihujú dianie na obrazovke. Vlastníci novších zvukových kariet spoločnosti Creative sa potešia možnosti zapnutia EAX, s ktorým znejú ozveny v podzemných jaskyniach primerane reálne a hráč si lepšie uvedomí klaustrofobickosť sveta, kam slnko nikdy nezasvieti. Potešia drobné detaily, ako napríklad odlišná zmena zvuku chôdze keď hlavná postava vystrieda kožené brnenie za kovové. Nahovorenie postáv je väčšinou kvalitné. Za Stonekeepom - zvukovou špičkou v mojom rebríčku dungeonov - síce Arx Fatalis zaostáva, avšak napríklad škrekľavé prejavy ľahko retardovaných goblinov vám vyčarujú úsmev na tvári rýchlejšie ako Kosmodisk a nepochybne sa zapíšu do vašich sŕdc. Už menej nadchne občasné vypadávanie zvuku pri dialógoch, dúfam však že autori sa o túto chybičku postarajú v najbližších patchoch.

Hudba: 4 / 10
Hudobné spracovanie je asi najväčšou slabinou inak zvládnutej hry. Jedným slovom by sa dalo najlepšie definovať ako “nenápadité“. Am Shegarova púť po podzemnom svete je sprevádzaná dlhými a pomerne nudnými ambientnými pasážami a akože tajuplnými zvukmi. Melodickejšie skladby sa vyskytujú len zriedkavo a väčšinou pozostávajú z opakujúcej sa, zhruba 10 sekundovej, sekvencie (hudobník na kráľovskom dvore a pod.). Hráči rozmaznaní staršími RPG-čkami, kde sa atmosferické skladby počas hrania striedali s epickou hudbou v kľúčových momentoch príbehu, si žiaľ musia nechať zájsť chuť na podobné finesy. Ach, kdeže si, Icewind Dale!

Inteligencia & náročnosť: 8 / 10
Arx Fatalis očakáva určité znalosti herných mechanizmov v dungeonoch, nemožno ho preto označiť za vhodný pre hráčov, ktorí sa s týmto žánrom ešte nestretli. I skúsení hráči budú prekvapení dôrazom autorov na interakciu s okolitým svetom (napr. kutranie sa pod vankúšmi na posteliach herných postáv). Na druhej strane tvorcovia starostlivo vybalancovali náročnosť hry, takže všetky potrebné aktivity sa hráč postupne naučí a zvykne si na ne. Samostatnou kapitolou pri posudzovaní náročnosti sú súboje. Z prvotnej eufórie hráč po chvíli vytriezvie, pretože zvlášť prví oponenti veľkou inteligenciou neovplývajú a boje s nimi nie sú veľmi vzrušujúce. Našťastie, situácia sa výrazne mení k lepšiemu počas postupu v hre. Po prvom stretnutí potkanieho národa či kňazov kultu temného boha Akbaa rýchlo stratíte nadobudnuté pohŕdanie nepriateľskou inteligenciou a postupne sa naučíte, že každý živočíšny druh v Arx Fatalis uprednostňuje iný štýl boja, ktorému sa treba v záujme svojej ďalšej existencie prispôsobiť. Nepriatelia nie sú ľahostajní ku správaniu sa svojich kolegov – pri náznaku problémov sa stávajú nervóznymi a opatrnými. Keď zistia, že si sami s Am Shegarom neporadia, snažia sa s krikom hľadať posily a prilákanie pozornosti väčšieho množstva nepriateľov zvlášť pri obmedzenom zdraví nie vždy poteší. Len tí najsebavedomejší hráči bez pudu sebazáchovy so samovražednými sklonmi sa budú pokúšať provokovať napríklad skupinu trollov :). Za jedinú škvrnu na štíte AI považujem len to, že sa hliadky nepozastavujú nad telami svojich priateľov a reagujú len keď vás zbadajú. Darmo – Hitman 2 nás v tomto ohľade rozmaznal.

Hrateľnosť: 8 / 10
Ako chlapci z Arkane Studios správne usúdili, doteraz spomínané aspekty sú len pozlátkou, ktorá je síce dôležitá, avšak hlavná je hrateľnosť. Tá aj patrí medzi najsilnejšie devízy hry – Arx Fatalis je správnou kombináciou logických hádaniek, bojov a mágie. Niekoľko vetvení v príbehu hry je jednoznačne príjemným spestrením, podobne ako aj možnosť riešiť väčšinu úlohy ľubovoľnom poradí. Najvyššie hodnotenie ušlo hre len kvôli občasným zákysom v hre, spôsobené nie celkom dostatočným vysvetlením vecí očakávaných od hráča. Na každý syndróm je však liek a hráči hraničiaci s frustráciou iste nebudú mať problém nájsť si na internete návod.

Záverečný verdikt: 8 / 10
Arx Fatalis je rozporuplný titul. Kvalita jeho jednotlivých stránok je kolísavá a opätovné hranie po prejdení hry nie je vzhľadom na príbeh najsilnejšou devízou hry. Viacero hráčov tiež možno odradí nutnosť trošku dlhšie trvajúceho zžitia sa s ovládaním. Nenechajte sa však odradiť mojím hnidopiššstvom a nostalgickým porovnávaním so starými titulmi. Ak sa pozriete na výsledné hodnotenie, možno budete prekvapení, aké je vzhľadom na doterajšiu kritiku vysoké. Arx Fatalis totiž za kúpu stojí – dal by sa najlepšie prirovnať ku kokosovému orechu. Kto prekoná tvrdú škrupinu (rozpačitý úvod) bude veľmi príjemne prekvapený sladkým vnútrom (poctivou a hlavne dlho trvajúcou zábavou zo starej školy - podľa tvrdenia autorov sa jedná o úctyhodných 60 hodín). A práve zábava a hrateľnosť sú niečo, čo sa v dnešnom prúde superakčných ultrarealistických megakrvavých hyperefektných a giganákladných 3D hier hľadá skutočne ťažko...

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

Neprehliadnite tiež

Lieči sklerózu multiplex: Pacienti sa niekedy uchyľujú až k nebezpečným alternatívam

Liečba na mieru sa postupne stáva medicínskym trendom, tvrdí pre SME slovenský lekár a neurovedec Tomáš Kalinčík.

Google pomôže veľkým webom moderovať diskusie

Moderátori nebudú musieť čítať tisíce príspevkov. Na problémové texty ich upozorní počítačový automat.

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Malé knedličky, veľké dojmy
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  5. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  9. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  10. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 644
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 641
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 589
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 601
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 136
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 810
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 866
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 261
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 969
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 2 582

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop