Londýn 9. decembra (TASR) - Na prvý pohľad sa zdá, že človek a myš nemôžu mať nič spoločné, ale v genetickej oblasti je to presne naopak. Tieto dva cicavce majú totiž spoločných až 99 percent génov. Potvrdilo to medzinárodné Konzorcium sekvencovania genómu myši (MGSC), ktoré zverejnilo v časopise Nature skoro celú dedičnú informáciu myši domácej (Mus musculus).
Genóm myši sa skladá asi z 2,5 miliardy stavebných prvkov. Ľudský genóm ich má síce o pol miliardy viac, ale obidva tvory majú približne rovnaký počet génov: asi 30.000. Len asi 300 génov je špecifických pre myš alebo človeka, zvyšok sa nájde v mierne zmenenej podobe u obidvoch živých bytostí.
Porovnaním genómov objavili vedci pracujúci na projekte MGSC v genóme myši 9000 doteraz neznámych génov. Úspešní boli aj u človeka, kde identifikovali 1200 nových génov. "S myšou máme spoločných 99 percent génov. Dokonca máme gény, z ktorých nám môže narásť chvost," povedala Jane Rogersová z londýnskeho Wellcome Trust Sanger Institute, v ktorom sekvencovali pätinu myšieho genómu.
Pre svoju veľkú genetickú podobnosť má genóm myši veľký význam pre biomedicínsky výskum, uviedol Detlev Ganten, riaditeľ berlínskeho Centra Maxa Delbrücka. Teraz, keď máme prístup ku génom, môžeme ich vypnúť, aktivovať alebo brzdiť, veľa sa naučíme o ich fungovaní.
Pred vedcami tak stojí ďalšia náročná úloha - určiť funkcie tisícov identifikovaných génov. Plniť ju začalo prvé zariadenie svojho druhu na svete - Nemecká myšia klinika pri Výskumnom centre pre životné prostredie a zdravie v Neuherbergu. Nachádzajú sa tu tie isté zariadenia ako v klinike pre ľudí, iba sú prispôsobené inému "pacientovi" - myši.
Každý rok tu môžu podľa riaditeľa Martina de Angelisa otestovať asi 3000 myší. Po sérii testov v sterilných laboratóriách vedci vedia, či mutácia ovplyvnila správanie, či sa správne vyvinuli kosti alebo oči alebo je postihnutý nervový systém zvieraťa. Po 20 týždňoch nasledujú vyšetrenia chorobných zmien vnútorných orgánov.
Aj iné nemecké inštitúty pracujú v oblasti zvanej funkčná genomika. Napríklad vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre experimentálnu endokrinológiu v Hannoveri zostavili s kolegami z Talianska a Švajčiarska mapu aktivity génov chromozómu 21 v závislosti od druhu bunky. Cieľom tohto výskumu je zistiť, prečo majú niektoré génové mutácie silný vplyv na určité tkanivo, iné naopak skoro žiadny.
Genetickí inžinieri z univerzity v Ženeve sa na rozdiel od svojich kolegov venujú tým oblastiam genómu, ktoré neobsahujú žiadne gény, ale ich nositeľmi sú myš i človek. Význam tejto "odpadovej DNA" teraz stúpol, pretože vedci lokalizovali u oboch tvorov 2262 úsekov DNA bez génov, ktoré sa v priebehu evolúcie takmer nezmenili. Tento objav dokazuje, že porovnanie genómov človeka a myši nie je iba rutinou, ale aj v budúcnosti sa môže postarať o prekvapenia.
Internet: http://www.ensembl.org/Mus_musculus