Autori: Tomáš Prokopčák, Ondrej Podstupka
Pristáli Američania na Mesiaci? Foto - AP/NASA
Človek Mesiac nielen dobyl, ale aj označkoval
Bol to možno najvýznamnejší krok ľudstva. Okamih, keď sa ľudská noha dotkla prachu na inom vesmírnom telese.
Je večer dvadsiateho júla 1969. Pol miliardy ľudí naživo sleduje, ako Neil Armstrong vystupuje z pristávacieho modulu na povrchu Mesiaca. Kamery s takmer nebadateľným oneskorením prenášajú obraz aj jeho pamätnú vetu.
„Je to malý krok pre človeka a veľký skok pre ľudstvo,” hovorí Armstrong a ako prvý človek kladie nohu na povrch vesmírneho telesa iného než Zem. Živý prenos z pristátia na Mesiaci je vyvrcholením projektu Apollo 11 - desaťročia priamej snahy tisícok ľudí, ktorí sa podieľali na výskume a stavbe vesmírnych lodí či iného vybavenia.
Signál z Mesiaca zachytili aj v Sovietskom zväze a Číne. Po prvom pristátí sa na Mesiac dostalo ďalších päť misií Apollo s ľudskou posádkou, posledná v roku 1972.
O polstoročie neskôr početná skupina ľudí stále verí, že Armstrongov historický krok bol nakrútený v televíznom štúdiu na Zemi a misie na Mesiac sa odohrali neskôr alebo možno vôbec. Medzi najčastejšie argumenty patria domnelé nezrovnalosti vo fotografiách.
Všetky bez výnimky sa však dajú vysvetliť, ak poznáme podrobnosti vesmírnych misií. Prítomnosť ľudí na Mesiaci podporuje množstvo priamych aj nepriamych dôkazov.
Obrovský projekt
Hlavným, i keď nepriamym argumentom za pravosť ľudskej misie na Mesiac je obrovský rozsah celého úsilia.
Misia Apollo bola jedným z najväčších vedecko-technických projektov dvadsiateho storočia. Podľa profesora aeronautiky Jamesa Longuského sa na ňom podieľalo približne 40-tisíc ľudí. Okrem stoviek vedcov a inžinierov by sa na konšpirácii museli zúčastňovať aj desiatky politikov naprieč politickým spektrom, audítorov, úradníkov či účtovníkov. Museli by sa na nej zúčastňovať aj pracovníci súkromných firiem, ktoré pôsobili ako dodávatelia.
Samotný projekt pokračoval počas vlád troch amerických prezidentov z radov republikánov aj demokratov. V čase najväčšieho rozmachu doň smerovali viac ako štyri percentá federálneho rozpočtu USA. A za pol storočia nikto z účastníkov projektu neukázal obhájiteľný dôkaz v prospech konšpiračnej teórie.
Výsledky misie oficiálne nikdy nespochybnil ani vtedy nepriateľský Sovietsky zväz, ktorý by mal o dokázanie podvodu najväčší záujem.