SME
Utorok, 17. september, 2019 | Meniny má Olympia
AKTUALIZOVANÉ 20:28

Prvý ľudský stroj pristál na kométe, má problém

Európsky pristávací modul Philae pristál po desaťročí vo vesmíre na kométe.

(Zdroj: Vizualizácia - ESA)

BRATISLAVA. Vesmírna sonda Rosetta, ktorá približne pol miliardy kilometrov od Zeme prenasleduje kométu Čurjumov-Gerasimenko, v stredu po piatej hodine poobede nášho času potvrdila, že jej modul Philae pristál na kométe.

Už predtým, krátko popoludní sa podarilo nadviazať kontakt s modulom, ktorý poslal prvé údaje: okrem iného aj fotografie materskej sondy. Vyvrcholil tak najambicióznejší vesmírny projekt Európy za posledné desaťročia.

Len pár minút po dosadnutí sa však začali objavovať zmienky o novom probléme - kotviace harpúnky, ktoré mali Philae prichytiť ku kométe, sa zrejme nevystrelili. Problémy potvrdila aj ESA.

Vedci a inžinieri teraz zvažujú, či sa pokúsia kotviace zariadenie znovu vystreliť.

Viac informácií by mali priniesť na štvrtkovej tlačovej konferencii o 14.00.

Sú prví

Stokilový lander dosiahol povrch kométy po siedmich hodinách letu. Pristávací modul, na ktorého výrobe sa podieľali aj slovenskí vedci, sa tak stal prvým ľudským strojom, ktorý sa dotkol kométy.

Vďaka zariadeniu, ktoré spoluvytvárali vedci z ústavu SAV v Košiciach, modul komunikuje s materskou sondou a posiela na Zem prvé údaje.

„Dokázali sme to prví, tento úspech nám ostane navždy,“ povedal šéf ESA Jean Jacques Dordain.

Pred vypustením modulu Rosetta v noci z utorka na stredu musela zvládnuť štyri kritické kontrolné kroky. Ak by ktorýkoľvek z nich zlyhal, operátori v Nemecku by manéver prerušili. Zariadenia všetky kontroly zvládli.

Prvé kroky

Rosetta počas kľúčového manévra zmenila trajektóriu a vypustila modul. Krátko popoludní nadviazal kontakt s Rosettou a poslal na Zem prvé dáta.

Po pol štvrtej popoludní sa podarilo potvrdiť, že modul zostupuje po dopredu naplánovanej trajektórii.

Bola medzi nimi aj fotografia Rosetty bezprostredne po odpojení. Prvá fotka je nespracovaná a mierne rozostrená, keďže Philae po odpojení rýchlo rotuje.

civa_farewell_r5274.jpg

Philae mal ťažkosti

Sonda v utorok večer potvrdila svoju pozíciu a v noci prevzala zo Zeme posledné navigačné údaje. Ohlásil sa aj modul Philae, ktorý však nahlásil problémy s jedným z pristávacích systémov. V stredu o pol štvrtej ráno však dostal z Nemecka konečné povolenie na štart.

Jeden zo systémov pristávacieho modulu, ktoré mali Philae uchytiť na povrchu kométy, nepracuje tak ako mal. Lander sa tak bude musieť spoľahnúť len na harpúny, ktoré do kométy vystrelí po dosadnutí na povrch.

Krátko po pol ôsmej v stredu ráno zmenila Rosetta trajektóriu a začala sa rýchlo približovať ku kométe. Tri minúty po desiatej dopoludnia vypustila modul. V riadiacom centre sa ozval veľký potlesk. Sonda opäť upravila svoj kurz tak, aby dokázala sledovať pristávanie modulu.

Philae už prostredníctvom Rosetty nadviazal kontakt riadiacim centrom na Zemi. Prvé dáta a fotografie modulu dorazia na Zem už počas sedemhodinového letu ku kométe. Okrem iného pošle aj fotografiu Rosetty. Tie by sa mohli objaviť približne o druhej popoludní.

Veľa premenných

Celý manéver je mimoriadne náročný a rizikový. Na rozdiel od plánovania misie na Mesiac či iné planéty, bola kométa takmer úplne nepreskúmaným telesom.

Rosetta preto musela byť pripravená v poslednej chvíli zmeniť pristávacie manévre pre modul, do ktorých vedci započítali aj gravitačné nerovnosti plynúce z nepravidelného tvaru kométy. Aj najmenšia chyba vo výpočtoch by poslala pristávací modul na nesprávne miesto.

Vyobrazenie kométy v 3D na základe fotografií sondy Rosetta. FOTO - ESA

Najdlhší lov harpúnou

Sonda Rosetta bola na love kométy Čurjumov-Gerasimenko desať rokov. Svoj cieľ dostihla približne na polceste medzi obežnou dráhou Marsu a Jupitera v inak prázdnom vesmírnom priestore.

Keď sa ku kométe priblížila, ukázalo sa, že má nečakane nepravidelný tvar. Vzdialene pripomína gumenú kačičku do vane.

Mohul Philae pristál na jej hlave. Približne štvorcový kilometer veľká pristávacia plocha mala podľa vedcov najlepší pomer rizika a možného prínosu.

Veľké riziko

Celá misia stála podľa Európskej vesmírnej agentúry približne 1,4 miliardy eur. Vedci by ju považovali za úspešnú aj v prípade, že by sa rizikový pristávací manéver nepodaril.

Rosetta už poslala domov fotografie aj doteraz netušené údaje o chemickom zložení kométy, ktoré budú vedci analyzovať roky.

Prenos naživo vysiela ESA aj NASA. Sonda aj modul majú aj vlastné účty na sociálnych sieťach. „Som úplne pripravený!“ napísal v nedeľu Philae na Twitter.

Ako a kedy prebehnú pristávacie manévre

Časy označujú moment, keď signál zo sondy dorazí na Zem.

  • 11. november 20.30 – Posledné potvrdenie, že Rosetta a Philae sú na správnej obežnej dráhe.
  • 12. november 1.00 – Overenie zdravia sondy, príprava a odosielanie posledných navigačných pokynov na Zemi.
  • 12. november 2.35 – Overenie dobrého stavu pristávacieho modulu Philae.
  • 12. november 7.03 až 8.03 – Rosetta spraví posledný manéver pred začiatkom vypúšťania sondy a priblíži sa ku kométe na vzdialenosť 22,5 kilometra.
  • 12. november 7.35 až 8.35 – Definitívne rozhodnutie o vypustení pristávacieho modulu. Ak Rosetta nedosiahne presnú pozíciu, toto je posledný bod, keď operátori môžu pristávací manéver ešte zastaviť.
  • 12. november 9.03 až 10.03 – Potvrdenie, že Rosetta vypustila pristávací modul.
  • 12. november 10.53 až 11.53 – Philae začína posielať domov prvé údaje z cesty. Vedci tak vedia, že modul dokáže komunikovať s materskou sondou, ktorá signál preposiela na Zem.
  • 12. november cca 16.40 až 17.20 – Potvrdenie, že modul úspešne pristál na kométe. Nasledovalo by uchytenie modulu. Philae do piatich minút začína posielať domov prvé panoramatické obrázky a dáta, ktoré zaznamenal počas svojho zostupu ku kométe.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu
  2. Zázemie vo finančnom sektore je dôležité. Aj pre bývalého vojaka
  3. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  4. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  5. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  7. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  8. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  9. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  10. Predaj firmy jednoducho a bezpečne
  1. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  2. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  3. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  4. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  5. Atos sa stal členom IDSA
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  7. Tepelné čerpadlo - v lete schladí, v zime ohreje
  8. Košický magistrát chce spravovať verejný cintorín a krematórium
  9. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  10. Koliba Expo pripravuje pripravuje novú ponuku špecialít
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 622
  2. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 8 318
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 7 790
  4. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 7 333
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 544
  6. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 970
  7. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 4 621
  8. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 4 455
  9. Ako fungujú platby mobilom? Bezpečnosť majú na prvom mieste 4 307
  10. Najlepší slovenský výčapník má 22 rokov. Čapovať ho učila žena 4 282

Hlavné správy zo Sme.sk

Šachy pri mrakodrape Eurovea. Za komplexom sa objavil fond Poštovej banky

V pozadí očakávaného projektu sa udiali podstatné zmeny.

Vizualizácia projektu Eurovea II.
Denisa Augustínová.
Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
CYNICKÁ OBLUDA

Ďakujeme ti, Boris Kollár!

Vláda Smeru už mohla byť minulosťou, ale úžasná politická intuícia Borisa Kollára ju zachránila.

Neprehliadnite tiež

Planéta sa otepľuje rýchlejšie, než sa čakalo

Už teraz svet čelí silným prejavom počasia.

Ilustračné foto.
Diamant v hodnote dvoch miliónov amerických dolárov, ktorý potreli novou najčiernejšou čiernou.
Ben Feringa získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2016. Podelil sa o ňu s chemikmi Jean-Pierrom Sauvageom a Sirom J. Fraserom Stoddartom.

Mŕtvoly ľudí sa hýbu aj po smrti

Rozklad ľudských tiel skúmajú v špeciálnych pracoviskách.

Ilustračné foto.