BRATISLAVA. Vesmírna sonda Rosetta, ktorá približne pol miliardy kilometrov od Zeme prenasleduje kométu Čurjumov-Gerasimenko, v stredu po piatej hodine poobede nášho času potvrdila, že jej modul Philae pristál na kométe.
Už predtým, krátko popoludní sa podarilo nadviazať kontakt s modulom, ktorý poslal prvé údaje: okrem iného aj fotografie materskej sondy. Vyvrcholil tak najambicióznejší vesmírny projekt Európy za posledné desaťročia.
Len pár minút po dosadnutí sa však začali objavovať zmienky o novom probléme - kotviace harpúnky, ktoré mali Philae prichytiť ku kométe, sa zrejme nevystrelili. Problémy potvrdila aj ESA.
Vedci a inžinieri teraz zvažujú, či sa pokúsia kotviace zariadenie znovu vystreliť.
Viac informácií by mali priniesť na štvrtkovej tlačovej konferencii o 14.00.
More analysis of @Philae2014 telemetry indicates harpoons did not fire as 1st thought. Lander in gr8 shape. Team looking at refire options
— ESA Operations (@esaoperations) November 12, 2014
Sú prví
Stokilový lander dosiahol povrch kométy po siedmich hodinách letu. Pristávací modul, na ktorého výrobe sa podieľali aj slovenskí vedci, sa tak stal prvým ľudským strojom, ktorý sa dotkol kométy.
Vďaka zariadeniu, ktoré spoluvytvárali vedci z ústavu SAV v Košiciach, modul komunikuje s materskou sondou a posiela na Zem prvé údaje.
Přistání! Moje nová adresa: 67P! #CometLanding
— Philae Lander (@Philae2014) November 12, 2014
„Dokázali sme to prví, tento úspech nám ostane navždy,“ povedal šéf ESA Jean Jacques Dordain.
Pred vypustením modulu Rosetta v noci z utorka na stredu musela zvládnuť štyri kritické kontrolné kroky. Ak by ktorýkoľvek z nich zlyhal, operátori v Nemecku by manéver prerušili. Zariadenia všetky kontroly zvládli.
Prvé kroky
Rosetta počas kľúčového manévra zmenila trajektóriu a vypustila modul. Krátko popoludní nadviazal kontakt s Rosettou a poslal na Zem prvé dáta.
Po pol štvrtej popoludní sa podarilo potvrdiť, že modul zostupuje po dopredu naplánovanej trajektórii.
Bola medzi nimi aj fotografia Rosetty bezprostredne po odpojení. Prvá fotka je nespracovaná a mierne rozostrená, keďže Philae po odpojení rýchlo rotuje.
I see you too @philae2014! Here you are in my OSIRIS camera - legs out! #CometLanding pic.twitter.com/hmnfe2AkN2
— ESA Rosetta Mission (@ESA_Rosetta) November 12, 2014
Philae mal ťažkosti
Sonda v utorok večer potvrdila svoju pozíciu a v noci prevzala zo Zeme posledné navigačné údaje. Ohlásil sa aj modul Philae, ktorý však nahlásil problémy s jedným z pristávacích systémov. V stredu o pol štvrtej ráno však dostal z Nemecka konečné povolenie na štart.
Jeden zo systémov pristávacieho modulu, ktoré mali Philae uchytiť na povrchu kométy, nepracuje tak ako mal. Lander sa tak bude musieť spoľahnúť len na harpúny, ktoré do kométy vystrelí po dosadnutí na povrch.
Krátko po pol ôsmej v stredu ráno zmenila Rosetta trajektóriu a začala sa rýchlo približovať ku kométe. Tri minúty po desiatej dopoludnia vypustila modul. V riadiacom centre sa ozval veľký potlesk. Sonda opäť upravila svoj kurz tak, aby dokázala sledovať pristávanie modulu.
Philae už prostredníctvom Rosetty nadviazal kontakt riadiacim centrom na Zemi. Prvé dáta a fotografie modulu dorazia na Zem už počas sedemhodinového letu ku kométe. Okrem iného pošle aj fotografiu Rosetty. Tie by sa mohli objaviť približne o druhej popoludní.
Veľa premenných
Celý manéver je mimoriadne náročný a rizikový. Na rozdiel od plánovania misie na Mesiac či iné planéty, bola kométa takmer úplne nepreskúmaným telesom.
Rosetta preto musela byť pripravená v poslednej chvíli zmeniť pristávacie manévre pre modul, do ktorých vedci započítali aj gravitačné nerovnosti plynúce z nepravidelného tvaru kométy. Aj najmenšia chyba vo výpočtoch by poslala pristávací modul na nesprávne miesto.
Vyobrazenie kométy v 3D na základe fotografií sondy Rosetta. FOTO - ESA
Najdlhší lov harpúnou
Sonda Rosetta bola na love kométy Čurjumov-Gerasimenko desať rokov. Svoj cieľ dostihla približne na polceste medzi obežnou dráhou Marsu a Jupitera v inak prázdnom vesmírnom priestore.
Keď sa ku kométe priblížila, ukázalo sa, že má nečakane nepravidelný tvar. Vzdialene pripomína gumenú kačičku do vane.
Mohul Philae pristál na jej hlave. Približne štvorcový kilometer veľká pristávacia plocha mala podľa vedcov najlepší pomer rizika a možného prínosu.
I’m so ready! MT @ESA_Rosetta: Imagining the final stages of descent to the landing site: http://t.co/hPcWYrrzj0 #CometLanding #67P
— Philae Lander (@Philae2014) November 9, 2014
Veľké riziko
Celá misia stála podľa Európskej vesmírnej agentúry približne 1,4 miliardy eur. Vedci by ju považovali za úspešnú aj v prípade, že by sa rizikový pristávací manéver nepodaril.
Rosetta už poslala domov fotografie aj doteraz netušené údaje o chemickom zložení kométy, ktoré budú vedci analyzovať roky.
Prenos naživo vysiela ESA aj NASA. Sonda aj modul majú aj vlastné účty na sociálnych sieťach. „Som úplne pripravený!“ napísal v nedeľu Philae na Twitter.
Ako a kedy prebehnú pristávacie manévre
Časy označujú moment, keď signál zo sondy dorazí na Zem.
- 11. november 20.30 – Posledné potvrdenie, že Rosetta a Philae sú na správnej obežnej dráhe.
- 12. november 1.00 – Overenie zdravia sondy, príprava a odosielanie posledných navigačných pokynov na Zemi.
- 12. november 2.35 – Overenie dobrého stavu pristávacieho modulu Philae.
- 12. november 7.03 až 8.03 – Rosetta spraví posledný manéver pred začiatkom vypúšťania sondy a priblíži sa ku kométe na vzdialenosť 22,5 kilometra.
- 12. november 7.35 až 8.35 – Definitívne rozhodnutie o vypustení pristávacieho modulu. Ak Rosetta nedosiahne presnú pozíciu, toto je posledný bod, keď operátori môžu pristávací manéver ešte zastaviť.
- 12. november 9.03 až 10.03 – Potvrdenie, že Rosetta vypustila pristávací modul.
- 12. november 10.53 až 11.53 – Philae začína posielať domov prvé údaje z cesty. Vedci tak vedia, že modul dokáže komunikovať s materskou sondou, ktorá signál preposiela na Zem.
- 12. november cca 16.40 až 17.20 – Potvrdenie, že modul úspešne pristál na kométe. Nasledovalo by uchytenie modulu. Philae do piatich minút začína posielať domov prvé panoramatické obrázky a dáta, ktoré zaznamenal počas svojho zostupu ku kométe.
