RNDr. Vlastimil Konečný, CSc., zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave, sa zaoberá štúdiom vulkanickej aktivity už štyridsať rokov. Paradoxne práve Slovensko ponúka na štúdium sopiek výborné možnosti, lebo ich hlbšie časti sú odhalené eróznym zrezom. Sopečná aktivita na našom území vrcholila v období pred 16-10 miliónmi rokov, preto teraz vedci môžu nazrieť do vnútra slovenských vulkánov bez toho, aby museli najskôr spísať svoj závet.
„Medzi najznámejšie andezitové vulkanity patrí na strednom Slovensku rozsiahly štiavnický stratovulkán, ďalej Kremnické vrchy, Javorie, vulkán Vtáčnik a menšia, ale dobre zachovaná Poľana“, hovorí dr. Konečný. „V oblasti Krupinskej planiny sú zachované zvyšky podmorského vulkanizmu. Ďalšie vulkanické oblasti sú na východnom Slovensku, Slánske vrchy a Vihorlat. Tieto stratovulkány a stratovulkanické reťazce vznikli na vnútornej strane Karpatského oblúka. Vulkanizmus na strednom a východnom Slovensku je odrazom kolízie európskej a africkej platne, pohybujúcej sa na sever.“
Dr. Konečný ďalej vysvetľuje, že v porovnaní s týmto andezitovým vulkanizmom je bazaltový vulkanizmus podstatne mladší. Jeho aktivita sa skončila približne pred miliónom rokov. Prejavy bazaltového vulkanizmu sa sústreďujú prevažne na juhu Slovenska. Zvyšky lávových prúdov a zachované troskové kužele nájdeme v širokom okolí Fiľakova a Lučenca.
„Zaujímavosťou je, že najmladší vulkán celej karpatskej sústavy, Pútikov vŕšok, sa nachádza na strednom Slovensku. Jeho vek odhadujeme na 120 tisíc rokov.“
A minimálne ešte jedna zaujímavosť sa spája so slovenskou geológiou. Ako nám prezradil RNDr. Ladislav Šimon, PhD., v časoch totality, keď slovenskí vedci prakticky nemohli cestovať na konferencie, chodili po Slovensku a robili svoju prácu. Preto má dnes Slovensko podrobné geologické mapy, dokonca v mierke 1:50 000, ktoré nám môžu mnohí závidieť.
