Každý rok míňame na umelé vitamíny viac peňazí. FOTO SME- TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
BRATISLAVA. Stačí, keď sa postavíte k pokladnici vo vašom supermarkete. Jeden vedľa druhého: vitamín C, multivitamín, možno aj s vápnikom.
Narazíte na šumivé tablety, ktoré vám budú sľubovať zdravší život s vyváženým príjmom všetkých potrebných látok. V zime to bude napríklad vitamín C, na jar zase rôzne prípravky s horčíkom. A ročne za ne zaplatíme milióny.
Len v roku 2013 minuli ľudia takmer sedem miliónov eur za rôzne vitamínové doplnky stravy. Táto suma posledné tri roky stúpa a ešte v roku 2011 sme za rôzne vitamíny zaplatili ročne niečo cez päť miliónov eur.
Predstavuje to nárast o viac ako 1,5 milióna balení látok, ktoré možno mnohí ani nepotrebujú – aj keď v porovnaní s voľnopredajnými liekmi to je stále relatívne nízka suma. Tu totiž podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií hovoríme o takmer 150 miliónoch eur ročne.
Pomáhajú vôbec?
Čo je liek a čo doplnok:
Liek: Je určený na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo ovplyvňovanie fyziologických funkcií.
Výživové doplnky: sú potraviny (vitamíny, minerály), ktoré sa užívajú na doplnenie potrebných látok, ktoré sa jedincovi nedostávajú vo forme vyváženej stravy.
Vitamíny: sú látky, ktoré organizmus potrebuje nevyhnutne na svoju existenciu, no nedokáže si ich sám syntetizovať a musí ich získavať v potrave. Z vyššie uvedeného vyplýva, že základným zdrojom vitamínov je potrava. Ich hlavnou funkciou je dodávať organizmu energiu a živiny. Predstavujú základný prostriedok na udržanie základnej životnej aktivity, rastu, zdravia a reprodukcie organizmu.
Zdravý organizmus je schopný ich získavať z potravy prirodzenou formou. Ak prípravok obsahuje aj vitamín (väčšinou vo veľkých dávkach) a je v ňom preukázaný farmakologický účinok v liečbe daného ochorenia, môže byť zaregistrovaný ako liek.
Zdroj: ŠUKL, MZ
Ako rastie suma, ktorú sú ľudia ochotní za vitamíny zaplatiť, rastie aj ich počet. „Dokonca, čoraz viac tradičných farmaceutických firiem uvádza na trh výrobky z kategórie výživových doplnkov,“ hovorí Matúš Tekeľ z najväčšej siete lekární Dr. Max.
Predávajú sa totiž dobre. A najlepšie z nich celaskony, rôzne druhy vitamínu B a E vitamín, záleží však aj na ročnom období.
Oveľa dôležitejšou otázkou však je, či takéto doplnky stravy ľuďom vlastne pomáhajú. A či to nie sú iba vyhodené peniaze, ktoré míňame pod vplyvom sugestívnej reklamy.
Prestížny popularizačno-vedecký magazín New Scientist vo svojej veľkej téme napríklad hovorí o nových a čoraz častejšie sa objavujúcich výskumoch, ktoré účinnosť takýchto doplnkov spochybňujú. A dokonca ani nemusia byť vždy bezpečné, nevraviac o tom, že väčšinu vitamínov a minerálov by našim telám mala zabezpečiť zdravá, vyvážená strava.
Aj tu však závisí od vitamínu. Lekár a molekulárny biológ Peter Celec hovorí, že záleží na tom, o akú látku ide a na čo ju človek užíva. „Vitamín C je na skorbut určite účinný, ale na rakovinu nie,“ zdôrazňuje.
Na druhej strane dodáva, že veľké štúdie zamerané na dlhodobé užívanie napríklad antioxidačných vitamínov ukázali, „že nemajú žiadny alebo dokonca skôr mierne negatívny efekt na onkologické a kardiovaskulárne choroby“.
Lekári a lekárne
„Zdravý, vyvážene sa stravujúci človek si ich spravidla nepotrebuje dopĺňať nad rámec bežnej výživy,“ vysvetľuje odborníčka na lieky z Health Policy Institute Angelika Szalayová.
„No sú obdobia života, napríklad vitamín D pri novorodencoch alebo chorobné stavy ako poruchy vstrebávania, keď ich treba dopĺňať aj nad rámec bežnej výživy.“