BRATISLAVA. Pod jemnými vláknami štetca sa začne objavovať štruktúra. Je to hrob spred tisícov rokov, kde sa kosť za kosťou vynárajú pozostatky človeka, ktorý žil a umrel ešte niekedy v starovekom egyptskom svete. A tento obyvateľ z dávnej minulosti nebol príliš bohatý.
„Je to taká obyčajná kostra,“ hovorí egyptológ Jozef Hudec, ktorý už od roku 2007 pôsobí v rámci spoločnej slovensko-poľskej misie v Tell el-Retábí na východe nílskej delty. „Tehlový príkrov, žiadne hrobové prílohy. A neďaleko sa pod podlahou domu nachádzal novorodenec, rovnako bez príloh. Oveľa hlbší hrob zase pod múrom, no odkryli sme iba nohy.“
Pred zhruba dvomi týž?dňami sa skončila tohtoročná, siedma sezóna slovenských archeológov v Egypte. Vedci na nálezisku skúmajú napríklad život záhadných obyvateľov starovekej ríše, ktorí na viac než sto rokov prebrali od Egypťanov správu krajiny a prinajmenšom v niektorých lokalitách sa stali vládnucou dynastiou. Dodnes pritom naisto nevieme, kým títo tajomní Hyksósi boli, ani odkiaľ presne do Egypta prišli.
Vynechaná sezóna
Tell el-Retábí leží v nílskom údolí Wádí Tumilát, kdesi medzi dnešnými mestami Zagazig a Ismailía. Pred tisícročiami oblasťou prechádzali významné zásobovacie a obchodné trasy, v okolí sa nachádzali zdroje nerastných surovín, no predovšetkým voda. Možno dokonca riečne rameno či kanál, ktorý spájal deltu Nílu s Červeným morom.
Aj keď v Egypte boli úrodnejšie oblasti, práve tu sa usádzali pred tritisícpäťsto rokmi noví imigranti. Používali nielen kamenné nástroje a rôzne čepieľky, no vedci narazili aj na hroty šípov, drobné ihlice či rybárske háčiky. A na dielňu, ktorá zrejme slúžila na prácu s kovmi, keďže v okolí sa nachádzali vykurovacie či chladiace jamy.