Bayreuth/Londýn 18. novembra (TASR) - Zemetrasenia postihujú nielen povrch našej planéty, ale odohrávajú sa aj v jej vnútri. O ich príčinách sa iba špekuluje. Vedcom z Bavorského geologického inštitútu a University College v Londýne sa podarilo v laboratóriu simulovať takéto hĺbkové zemetrasenie, informoval časopis Science.
Väčšina zemetrasení vzniká vo vrchných 50 kilometroch zemskej kôry, keď sa zlomami v horninách uvoľní veľké množstvo seizmickej energie. Vo väčších hĺbkach, kde teplota i tlak rastú, sa horniny nelámu, ale sa plasticky tvarujú, pričom sa neuvoľňuje seizmická energia. Zemetrasenia by s tu preto vlastne nemali vyskytovať.
Napriek tomu zaznamenávajú seizmológovia na miestach, kde sa stretávajú tektonické platne, silné zemetrasenia aj v značných hĺbkach. Najsilnejšie takéto zemetrasenie sa odohralo v roku 1994 v Bolívii 600 kilometrov pod povrchom a malo silu 8,4 stupňa Richterovej škály.
Simulovať hĺbkové zemetrasenie v laboratóriu sa podarilo Davidovi P. Dobsonovi a jeho londýnskym kolegom Philipovi Meredithovi a Stephenovi Boonovi. Pomocou špeciálneho vysokotlakového lisu vystavili vzorky horniny podmienkam, aké vládnu v hĺbke 50-200 kilometrov. Teploty tu dosahujú rozpätie 300-600 stupňov Celzia a tlak 1,5-8,5 gigapascalu.
V takýchto extrémnych podmienkach začala zo vzorky vystupovať voda. V dôsledku dehydratácie vznikli v hornine maličké trhliny. Dynamika praskania zodpovedala seizmickej aktivite slabého zemetrasenia.
Podľa názoru vedcov môže byť dehydratácia zodpovedná za zemetrasenia do hĺbky asi 200 kilometrov. Aké mechanizmy spúšťajú otrasy v ešte väčších hĺbkach, zostáva stále záhadou. "Keď pochopíme tieto hĺbkové zemetrasenia, mohli by sme získať kľúč k celej platňovej tektonike," povedal Dobson.