Londýn 18. novembra (TASR) - Keď sa prvýkrát analyzovala DNA neandertálca, bol to zlom vo výskume evolúcie človeka. Britsko-americkému tímu paleontológov sa teraz podarilo získať neporušený proteín z 55.000 rokov starých kostí bizóna, ktoré sa našli v sibírskom permafroste. Ide o osteokalcín, ktorý hrá dôležitú úlohu pri tvorbe kostí.
Až donedávna zisťovali vedci príbuznosť rôznych druhov zvierat na základe morfologického porovnania tvaru a rozmerov kostí. Pokrok v molekulárnej biológii vniesol do tohto procesu viac presnosti a istoty. Rozdiely sa teraz dajú vyčítať priamo z DNA. Napríklad mutácie DNA vypovedajú o tom, kedy sa druhy vydali na odlišné cesty vývoja. Táto informácia sa získava najťažšie u vyhynutých druhov, pretože živé tkanivo sa rýchlo rozkladá.
Ako píše Christina Nielsenová-Marshová z University of Newcastle upon Tyne v časopise Geology, proteíny ako molekulárni svedkovia evolúcie môžu prežiť až desať miliónov rokov - teda asi stokrát dlhšie než DNA. Vedkyňa skúmala kosti stepného bizóna (Bison priscus) zo Sibíri a Aljašky. V sibírskom exemplári sa zachovali nielen molekuly mitochondriálnej DNA, ale aj kostný proteín osteokalcín.
Pomocou rôznych techník - mimochodom boli ocenené tento rok Nobelovou cenou za chémiu - sa vedcom podarilo získať kompletnú sekvenciu proteínovej aminokyseliny. Starý proteín je prakticky identický s proteínmi súčasného bizóna (Bison bison).
"Tento výskum by sa pravdepodobne mohol aplikovať aj na oveľa staršie fosílie," povedala Nielsenová-Marshová. Osteokalcín je naviazaný na kostné minerály a v pôde s teplotou mínus desať stupňov Celzia môže vydržať aj desať miliónov rokov, v zamrznutej aj dlhšie.