Povrchový prieskum lokalít mladšej a neskorej doby kamennej v južnej časti Zemplínskej šíravy bol cieľom medzinárodného archeologického výskumu v tamojšom stredisku Lúčky. Do tejto lokality sa archeológovia zámerne vracajú v čase, keď poklesne hladina vôd Zemplínskej šíravy a odkryje stopy minulosti.
Ako povedal Marián Vizdal z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, archeológovia už z dvoch tretín rekonštruovali časť nádoby putňovitého tvaru z obdobia starého neolitu, pravdepodobne z roku 3200 pred naším letopočtom. Nádoba, na nájdení ktorej má veľký podiel tamojší obyvateľ, je vysoká 55 až 60 centimetrov, jej objem archeológovia odhadli na 15 litrov. V minulosti išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o úžitkovú nádobu zavesenú nad ohniskom. Má vysokú estetickú hodnotu.
Počas výskumu sa našli aj iné úlomky keramiky, podľa Vizdala ich však bude ťažké rekonštruovať kvôli vplyvu vody.
Cieľom výskumu bolo získať aj nové informácie o lokalite. Jeho účastníci poukázali na to, že každoročne vody Zemplínskej šíravy odplavia ďalšie vrstvy podložia.
„Hrozí, že objekty, ktoré by sa dali ešte preskúmať, budú totálne zničené,“ povedal Vizdal. Poznamenal, že v priebehu piatich rokov by sa mala vytvoriť situácia, ktorá by archeológom umožnila kompletný výskum lokalít Zemplínskej šíravy.
Na medzinárodnom archeologickom výskume, ktorý sa skončil včera, sa zúčastnilo asi 15 študentov, okrem vysokoškolákov z poľského Krakova aj študenti michalovského gymnázia.
(tasr, ač)
