Ohrozenie biodiverzity je ohrozením človeka

Aj keď vedci v podstate súhlasia s názorom, že strata biologickej rozmanitosti - biodiverzity - je jednou z najväčších hrozieb životnému prostrediu, vo verejnosti toto povedomie značne zaostáva. Časť viny na tom majú ekológovia a odborníci na životné ...


Panda velká patrí medzi najznámejšie ohrozené živočíšne druhy. Odhaduje sa, že na svete ich žije už len asi tisíc.

Aj keď vedci v podstate súhlasia s názorom, že strata biologickej rozmanitosti - biodiverzity - je jednou z najväčších hrozieb životnému prostrediu, vo verejnosti toto povedomie značne zaostáva. Časť viny na tom majú ekológovia a odborníci na životné prostredie, ktorí ľuďom nedokázali svoje obavy zmysluplne vysvetliť. Ich úlohu im však sťažujú tí, pre ktorých sú obavy zo zhoršujúcej sa rozmanitosti živočíšnych druhov spiknutím prírodných fanatikov, ktorí chcú prírodu povýšiť nad človeka.

Pravda je však úplne iná: ohrozenie prírodnej rozmanitosti znamená, že by ľudstvo mohlo prísť o kľúčové vlastnosti životne dôležitých systémov, a preto je hrozbou pre naše osobné i ekonomické blaho. S akciami na nápravu tohto stavu už nemožno dlhšie váhať.


Drop fúzatý (Otis tarda) je na Slovensku kriticky ohrozeným druhom.

Iba špička ľadovca

Tí, ktorí tvrdia, že kríza biologickej rozmanitosti je vykonštruovaná, alebo prinajmenej zveličená, poukazujú na často prehnané odhady tempa vymierania živočíšnych druhov, ktoré sa z času na čas objavia v novinách. Na základe týchto prikrášlených čísel kritici argumentujú, že vlastne o žiadny problém nejde.

Chyba. Vymieranie živočíchov je iba špičkou ľadovca. Pohľad na to, koľko druhov vyhynulo alebo vyhynie, zatieňuje fakt, že človek čoraz viac vyháňa mnoho živočíšnych druhov z miest ich prirodzeného výskytu. Privlastňujeme si pôdu a prírodné zdroje, vypúšťame škodlivé odpady a privážame cudzorodé druhy, ktoré vytláčajú druhy pôvodné.

Vyhynuté alebo ohrozené druhy sú ukazovateľom oveľa väčšieho problému. Nemožno sa príliš utešovať tým, že druh prežíva, aj keď len v zlomku svojich niekdajších počtov alebo len na časti území, kde sa predtým hojne vyskytoval. Tieto pozostatky síce unikajú priepadlisku druhov, ale už dávno ľudstvu neposkytujú služby, bez ktorých sa nezaobídeme. Musíme hľadať náhrady, ktoré sú nákladnejšie a menej uspokojivé.

Niektoré populácie morských rýb, ktoré kedysi boli spoľahlivým zdrojom obživy pre miliardy ľudí a významnou zložkou hospodárstva mnohých krajín, sú dnes zdecimované. Napríklad novofoundlandská treska, ktorá počas niekoľkých storočí poskytovala prácu i obživu rozsiahlym rybárskym oblastiam, sa dnes vyskytuje v mnohonásobne menších množstvách ako kedysi.

Losos je ohrozený pozdĺž celého západného pobrežia USA a do reštaurácií a supermarketov dnes putuje prevažne z ekologicky neudržateľných akvakultúrnych fariem. Rybárstvo sa tak dnes zameriava na menšie a menej obľúbené ryby, ale akonáhle zmiznú aj tie, bude situácia oveľa vážnejšia ako dnes.

Nejde len o chute a potravu

Prečo by nás strata biologickej rozmanitosti nemala nechávať chladnými? Stenčovanie zásob rýb ochudobňuje naše chute a ohrozuje časť systému zásobovania potravinami. Ide však o podstatne viac. V prirodzených i riadených systémoch je pre nás biodiverzita zdrojom potravy, textilného materiálu a pohonných hmôt. Prírodné systémy využívame aj na výrobu liečiv. Úplná väčšina komerčne dostupných liekov vznikla buď priamo, alebo nepriamo vďaka rozmanitosti rastlinného a mikrobiálneho života.

Nehovoríme tu iba o dávnej histórii, keď neexistovala molekulárna biológia: prírodné zlúčeniny, napríklad taxol, sú dodnes prísľubom pre liečbu rakoviny a mnohých ďalších chorôb. So stratou biologickej rozmanitosti strácame tiež rozsiahlu zásobáreň informácií o možných spôsoboch liečby.

Prírodné systémy fungujú aj ako prirodzené čistiace systémy vody a vzduchu, poľnohospodárstvu poskytujú prirodzených opeľovačov, ovplyvňujú našu klímu a recyklujú prvky, od ktorých závisia naše životné systémy. So stratou prírodných systémov a biologickej rozmanitosti znižujeme kvalitu života a ohrozujeme tak našu vlastnú existenciu.


Ilustrčné foto

Prečo sú ľudia takí krátkozrakí?

Prečo sa teda ľudia nespojili, aby tento problém vyriešili? Odpoveď poznáme veľmi dobre. Konkurencia medzi štátmi a národmi je silnejšia ako spolupráca, cestu k udržateľnej budúcnosti blokujú regionálne a globálne konflikty. Na to, aby sme uvažovali z dlhodobého hľadiska, krotili svoje potreby a konzumovali tak, aby sme prospievali celému ľudstvu, nám chýba dostatočne silný podnet.

A tak na budúcnosť neberieme ohľad. Pýtame sa: Keď sa neobmedzujú ostatní, prečo by som sa mal obmedzovať ja? Vlády uvažujú rovnako a je preto nesmierne ťažké dohodnúť sa na účinných zmluvách o ochrane biologickej rozmanitosti, ktoré by naše miznúce zdroje ochránili.

V prípade straty biologickej rozmanitosti je - rovnako ako pri mnohých ďalších globálnych environmentálnych výzvach - hlavným problémom to, že sociálne náklady sa nijako neodrážajú v trhových cenách. Vzhľadom na ľudskú náturu sa nemožno spoliehať, že dobrovoľné akcie jednotlivcov či národov pomôžu výrazne skrotiť naše zhýralé a rozhadzovačné sklony. Preto treba utiahnuť slučku spätných väzieb a vytvoriť silné podnety, na ktorých základe by sa ľudstvo začalo správať tak, aby podporovalo spoločné statky nielen svoje, ale aj budúcich generácií.

Uveďme jeden príklad. Kostarická vláda súkromným vlastníkom pôdy platí za ochranu biologickej rozmanitosti a ďalších ekosystémov. V dôsledku toho sa tempo odlesňovania v tejto krajine dramaticky znížilo.

Potrebujeme tiež také medzinárodné zmluvy, ktoré zmenia systém vymáhania zodpovednosti a zoberú do úvahy sociálne náklady nášho správania, tak, ako ich presadzuje napríklad štokholmský Beijerov inštitút pre environmentálnu ekonómiu.

Podnety, ktoré povedú k ochrane biologickej rozmanitosti, treba aplikovať na všetkých úrovniach, inak sa individuálne správanie a spoločenské normy nezmenia. Bez spoločnej akcie sa totiž môžeme tešiť iba na skľučujúcu budúcnosť s miznúcou rozmanitosťou biologických druhov a klesajúcou kvalitou života.

Simon A. Levin je profesorom biológie na Katedre ekológie a evolučnej biológie Princetonskej univerzity.

©Project Syndicate 2002

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  2. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  3. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  6. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 11 370
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 387
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 018
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 755
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 6 547
  6. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 876
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 605
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 046
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 171
  10. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 772

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Carrefour vrátil veriteľom smiešnu sumu. Podľa súdu to je v poriadku

Reťazec vrátil veriteľom tri percentá zo svojich dlhov. Ide o sumu viac ako 430-tisíc eur zo sumy 17,5 milióna eur.

KOMENTÁRE

Keď ide o deti, stojí za to zamyslieť sa

Aký svet chceme odovzdať ďalším generáciám?

SVET

Zomierali najmä mladí a deti. Manchester sa zomkol

Na koncerte Ariany Grandovej bolo až 21-tisíc ľudí.

Neprehliadnite tiež

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.

Briti spustili najväčšie veterné turbíny na svete

Jediná otáčka stačí na to, aby zásobila domácnosť energiou na 29 hodín prevádzky.