Ohrozenie biodiverzity je ohrozením človeka

Aj keď vedci v podstate súhlasia s názorom, že strata biologickej rozmanitosti - biodiverzity - je jednou z najväčších hrozieb životnému prostrediu, vo verejnosti toto povedomie značne zaostáva. Časť viny na tom majú ekológovia a odborníci na životné ...


Panda velká patrí medzi najznámejšie ohrozené živočíšne druhy. Odhaduje sa, že na svete ich žije už len asi tisíc.

Aj keď vedci v podstate súhlasia s názorom, že strata biologickej rozmanitosti - biodiverzity - je jednou z najväčších hrozieb životnému prostrediu, vo verejnosti toto povedomie značne zaostáva. Časť viny na tom majú ekológovia a odborníci na životné prostredie, ktorí ľuďom nedokázali svoje obavy zmysluplne vysvetliť. Ich úlohu im však sťažujú tí, pre ktorých sú obavy zo zhoršujúcej sa rozmanitosti živočíšnych druhov spiknutím prírodných fanatikov, ktorí chcú prírodu povýšiť nad človeka.

Pravda je však úplne iná: ohrozenie prírodnej rozmanitosti znamená, že by ľudstvo mohlo prísť o kľúčové vlastnosti životne dôležitých systémov, a preto je hrozbou pre naše osobné i ekonomické blaho. S akciami na nápravu tohto stavu už nemožno dlhšie váhať.


Drop fúzatý (Otis tarda) je na Slovensku kriticky ohrozeným druhom.

Iba špička ľadovca

Tí, ktorí tvrdia, že kríza biologickej rozmanitosti je vykonštruovaná, alebo prinajmenej zveličená, poukazujú na často prehnané odhady tempa vymierania živočíšnych druhov, ktoré sa z času na čas objavia v novinách. Na základe týchto prikrášlených čísel kritici argumentujú, že vlastne o žiadny problém nejde.

Chyba. Vymieranie živočíchov je iba špičkou ľadovca. Pohľad na to, koľko druhov vyhynulo alebo vyhynie, zatieňuje fakt, že človek čoraz viac vyháňa mnoho živočíšnych druhov z miest ich prirodzeného výskytu. Privlastňujeme si pôdu a prírodné zdroje, vypúšťame škodlivé odpady a privážame cudzorodé druhy, ktoré vytláčajú druhy pôvodné.

Vyhynuté alebo ohrozené druhy sú ukazovateľom oveľa väčšieho problému. Nemožno sa príliš utešovať tým, že druh prežíva, aj keď len v zlomku svojich niekdajších počtov alebo len na časti území, kde sa predtým hojne vyskytoval. Tieto pozostatky síce unikajú priepadlisku druhov, ale už dávno ľudstvu neposkytujú služby, bez ktorých sa nezaobídeme. Musíme hľadať náhrady, ktoré sú nákladnejšie a menej uspokojivé.

Niektoré populácie morských rýb, ktoré kedysi boli spoľahlivým zdrojom obživy pre miliardy ľudí a významnou zložkou hospodárstva mnohých krajín, sú dnes zdecimované. Napríklad novofoundlandská treska, ktorá počas niekoľkých storočí poskytovala prácu i obživu rozsiahlym rybárskym oblastiam, sa dnes vyskytuje v mnohonásobne menších množstvách ako kedysi.

Losos je ohrozený pozdĺž celého západného pobrežia USA a do reštaurácií a supermarketov dnes putuje prevažne z ekologicky neudržateľných akvakultúrnych fariem. Rybárstvo sa tak dnes zameriava na menšie a menej obľúbené ryby, ale akonáhle zmiznú aj tie, bude situácia oveľa vážnejšia ako dnes.

Nejde len o chute a potravu

Prečo by nás strata biologickej rozmanitosti nemala nechávať chladnými? Stenčovanie zásob rýb ochudobňuje naše chute a ohrozuje časť systému zásobovania potravinami. Ide však o podstatne viac. V prirodzených i riadených systémoch je pre nás biodiverzita zdrojom potravy, textilného materiálu a pohonných hmôt. Prírodné systémy využívame aj na výrobu liečiv. Úplná väčšina komerčne dostupných liekov vznikla buď priamo, alebo nepriamo vďaka rozmanitosti rastlinného a mikrobiálneho života.

Nehovoríme tu iba o dávnej histórii, keď neexistovala molekulárna biológia: prírodné zlúčeniny, napríklad taxol, sú dodnes prísľubom pre liečbu rakoviny a mnohých ďalších chorôb. So stratou biologickej rozmanitosti strácame tiež rozsiahlu zásobáreň informácií o možných spôsoboch liečby.

Prírodné systémy fungujú aj ako prirodzené čistiace systémy vody a vzduchu, poľnohospodárstvu poskytujú prirodzených opeľovačov, ovplyvňujú našu klímu a recyklujú prvky, od ktorých závisia naše životné systémy. So stratou prírodných systémov a biologickej rozmanitosti znižujeme kvalitu života a ohrozujeme tak našu vlastnú existenciu.


Ilustrčné foto

Prečo sú ľudia takí krátkozrakí?

Prečo sa teda ľudia nespojili, aby tento problém vyriešili? Odpoveď poznáme veľmi dobre. Konkurencia medzi štátmi a národmi je silnejšia ako spolupráca, cestu k udržateľnej budúcnosti blokujú regionálne a globálne konflikty. Na to, aby sme uvažovali z dlhodobého hľadiska, krotili svoje potreby a konzumovali tak, aby sme prospievali celému ľudstvu, nám chýba dostatočne silný podnet.

A tak na budúcnosť neberieme ohľad. Pýtame sa: Keď sa neobmedzujú ostatní, prečo by som sa mal obmedzovať ja? Vlády uvažujú rovnako a je preto nesmierne ťažké dohodnúť sa na účinných zmluvách o ochrane biologickej rozmanitosti, ktoré by naše miznúce zdroje ochránili.

V prípade straty biologickej rozmanitosti je - rovnako ako pri mnohých ďalších globálnych environmentálnych výzvach - hlavným problémom to, že sociálne náklady sa nijako neodrážajú v trhových cenách. Vzhľadom na ľudskú náturu sa nemožno spoliehať, že dobrovoľné akcie jednotlivcov či národov pomôžu výrazne skrotiť naše zhýralé a rozhadzovačné sklony. Preto treba utiahnuť slučku spätných väzieb a vytvoriť silné podnety, na ktorých základe by sa ľudstvo začalo správať tak, aby podporovalo spoločné statky nielen svoje, ale aj budúcich generácií.

Uveďme jeden príklad. Kostarická vláda súkromným vlastníkom pôdy platí za ochranu biologickej rozmanitosti a ďalších ekosystémov. V dôsledku toho sa tempo odlesňovania v tejto krajine dramaticky znížilo.

Potrebujeme tiež také medzinárodné zmluvy, ktoré zmenia systém vymáhania zodpovednosti a zoberú do úvahy sociálne náklady nášho správania, tak, ako ich presadzuje napríklad štokholmský Beijerov inštitút pre environmentálnu ekonómiu.

Podnety, ktoré povedú k ochrane biologickej rozmanitosti, treba aplikovať na všetkých úrovniach, inak sa individuálne správanie a spoločenské normy nezmenia. Bez spoločnej akcie sa totiž môžeme tešiť iba na skľučujúcu budúcnosť s miznúcou rozmanitosťou biologických druhov a klesajúcou kvalitou života.

Simon A. Levin je profesorom biológie na Katedre ekológie a evolučnej biológie Princetonskej univerzity.

©Project Syndicate 2002

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Od septembra opäť po starom
  2. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  3. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  4. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  7. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  8. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  4. Študenti stredných a vysokých škôl môžu získať na účet 1000€
  5. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  6. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  7. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  8. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  9. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  10. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 246
  2. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 3 378
  3. Ako sme jazdili v socializme 1 856
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 783
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 478
  6. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 329
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 260
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 250
  9. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 177
  10. Leto nekončí! 853

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

PRIMÁR

Opustení a nepripravení. Čo stresuje budúcich prvákov

Nápor z množstva zmien môže u čerstvého školáka vyvolať stres a fóbiu.

Neprehliadnite tiež

Nie je za tým len ideológia. Veda vysvetľuje, čo spraví z ľudí teroristov

Islamský štát prehrá, zhodujú sa vedci. Na otázku, či tým hrozba pominie, hovoria jednoznačné nie.

NASA má plán, ako zachrániť planétu pred výbuchom supersopky

Americký úrad navrhol spôsob, ako by sa dalo zachrániť ľudstvo.

Ako zanikla záhadná kultúra na Veľkonočnom ostrove

Polemika zástancov prudkého ekosociálneho rozvratu a pomalšie účinkujúcich vplyvov míňa podstatu. Pôsobilo oboje.