Ohrozenie biodiverzity je ohrozením človeka

Aj keď vedci v podstate súhlasia s názorom, že strata biologickej rozmanitosti - biodiverzity - je jednou z najväčších hrozieb životnému prostrediu, vo verejnosti toto povedomie značne zaostáva. Časť viny na tom majú ekológovia a odborníci na životné ...


Panda velká patrí medzi najznámejšie ohrozené živočíšne druhy. Odhaduje sa, že na svete ich žije už len asi tisíc.

Aj keď vedci v podstate súhlasia s názorom, že strata biologickej rozmanitosti - biodiverzity - je jednou z najväčších hrozieb životnému prostrediu, vo verejnosti toto povedomie značne zaostáva. Časť viny na tom majú ekológovia a odborníci na životné prostredie, ktorí ľuďom nedokázali svoje obavy zmysluplne vysvetliť. Ich úlohu im však sťažujú tí, pre ktorých sú obavy zo zhoršujúcej sa rozmanitosti živočíšnych druhov spiknutím prírodných fanatikov, ktorí chcú prírodu povýšiť nad človeka.

Pravda je však úplne iná: ohrozenie prírodnej rozmanitosti znamená, že by ľudstvo mohlo prísť o kľúčové vlastnosti životne dôležitých systémov, a preto je hrozbou pre naše osobné i ekonomické blaho. S akciami na nápravu tohto stavu už nemožno dlhšie váhať.


Drop fúzatý (Otis tarda) je na Slovensku kriticky ohrozeným druhom.

Iba špička ľadovca

Tí, ktorí tvrdia, že kríza biologickej rozmanitosti je vykonštruovaná, alebo prinajmenej zveličená, poukazujú na často prehnané odhady tempa vymierania živočíšnych druhov, ktoré sa z času na čas objavia v novinách. Na základe týchto prikrášlených čísel kritici argumentujú, že vlastne o žiadny problém nejde.

Chyba. Vymieranie živočíchov je iba špičkou ľadovca. Pohľad na to, koľko druhov vyhynulo alebo vyhynie, zatieňuje fakt, že človek čoraz viac vyháňa mnoho živočíšnych druhov z miest ich prirodzeného výskytu. Privlastňujeme si pôdu a prírodné zdroje, vypúšťame škodlivé odpady a privážame cudzorodé druhy, ktoré vytláčajú druhy pôvodné.

Vyhynuté alebo ohrozené druhy sú ukazovateľom oveľa väčšieho problému. Nemožno sa príliš utešovať tým, že druh prežíva, aj keď len v zlomku svojich niekdajších počtov alebo len na časti území, kde sa predtým hojne vyskytoval. Tieto pozostatky síce unikajú priepadlisku druhov, ale už dávno ľudstvu neposkytujú služby, bez ktorých sa nezaobídeme. Musíme hľadať náhrady, ktoré sú nákladnejšie a menej uspokojivé.

Niektoré populácie morských rýb, ktoré kedysi boli spoľahlivým zdrojom obživy pre miliardy ľudí a významnou zložkou hospodárstva mnohých krajín, sú dnes zdecimované. Napríklad novofoundlandská treska, ktorá počas niekoľkých storočí poskytovala prácu i obživu rozsiahlym rybárskym oblastiam, sa dnes vyskytuje v mnohonásobne menších množstvách ako kedysi.

Losos je ohrozený pozdĺž celého západného pobrežia USA a do reštaurácií a supermarketov dnes putuje prevažne z ekologicky neudržateľných akvakultúrnych fariem. Rybárstvo sa tak dnes zameriava na menšie a menej obľúbené ryby, ale akonáhle zmiznú aj tie, bude situácia oveľa vážnejšia ako dnes.

Nejde len o chute a potravu

Prečo by nás strata biologickej rozmanitosti nemala nechávať chladnými? Stenčovanie zásob rýb ochudobňuje naše chute a ohrozuje časť systému zásobovania potravinami. Ide však o podstatne viac. V prirodzených i riadených systémoch je pre nás biodiverzita zdrojom potravy, textilného materiálu a pohonných hmôt. Prírodné systémy využívame aj na výrobu liečiv. Úplná väčšina komerčne dostupných liekov vznikla buď priamo, alebo nepriamo vďaka rozmanitosti rastlinného a mikrobiálneho života.

Nehovoríme tu iba o dávnej histórii, keď neexistovala molekulárna biológia: prírodné zlúčeniny, napríklad taxol, sú dodnes prísľubom pre liečbu rakoviny a mnohých ďalších chorôb. So stratou biologickej rozmanitosti strácame tiež rozsiahlu zásobáreň informácií o možných spôsoboch liečby.

Prírodné systémy fungujú aj ako prirodzené čistiace systémy vody a vzduchu, poľnohospodárstvu poskytujú prirodzených opeľovačov, ovplyvňujú našu klímu a recyklujú prvky, od ktorých závisia naše životné systémy. So stratou prírodných systémov a biologickej rozmanitosti znižujeme kvalitu života a ohrozujeme tak našu vlastnú existenciu.


Ilustrčné foto

Prečo sú ľudia takí krátkozrakí?

Prečo sa teda ľudia nespojili, aby tento problém vyriešili? Odpoveď poznáme veľmi dobre. Konkurencia medzi štátmi a národmi je silnejšia ako spolupráca, cestu k udržateľnej budúcnosti blokujú regionálne a globálne konflikty. Na to, aby sme uvažovali z dlhodobého hľadiska, krotili svoje potreby a konzumovali tak, aby sme prospievali celému ľudstvu, nám chýba dostatočne silný podnet.

A tak na budúcnosť neberieme ohľad. Pýtame sa: Keď sa neobmedzujú ostatní, prečo by som sa mal obmedzovať ja? Vlády uvažujú rovnako a je preto nesmierne ťažké dohodnúť sa na účinných zmluvách o ochrane biologickej rozmanitosti, ktoré by naše miznúce zdroje ochránili.

V prípade straty biologickej rozmanitosti je - rovnako ako pri mnohých ďalších globálnych environmentálnych výzvach - hlavným problémom to, že sociálne náklady sa nijako neodrážajú v trhových cenách. Vzhľadom na ľudskú náturu sa nemožno spoliehať, že dobrovoľné akcie jednotlivcov či národov pomôžu výrazne skrotiť naše zhýralé a rozhadzovačné sklony. Preto treba utiahnuť slučku spätných väzieb a vytvoriť silné podnety, na ktorých základe by sa ľudstvo začalo správať tak, aby podporovalo spoločné statky nielen svoje, ale aj budúcich generácií.

Uveďme jeden príklad. Kostarická vláda súkromným vlastníkom pôdy platí za ochranu biologickej rozmanitosti a ďalších ekosystémov. V dôsledku toho sa tempo odlesňovania v tejto krajine dramaticky znížilo.

Potrebujeme tiež také medzinárodné zmluvy, ktoré zmenia systém vymáhania zodpovednosti a zoberú do úvahy sociálne náklady nášho správania, tak, ako ich presadzuje napríklad štokholmský Beijerov inštitút pre environmentálnu ekonómiu.

Podnety, ktoré povedú k ochrane biologickej rozmanitosti, treba aplikovať na všetkých úrovniach, inak sa individuálne správanie a spoločenské normy nezmenia. Bez spoločnej akcie sa totiž môžeme tešiť iba na skľučujúcu budúcnosť s miznúcou rozmanitosťou biologických druhov a klesajúcou kvalitou života.

Simon A. Levin je profesorom biológie na Katedre ekológie a evolučnej biológie Princetonskej univerzity.

©Project Syndicate 2002

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 756
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 613
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 883
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 102
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 823
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 335
  7. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 870
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 849
  9. Jarné prázdniny pri mori? 3 786
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 416

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

Neprehliadnite tiež

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Biológovia objavili v mexickej jaskyni mikróby staré 50-tisíc rokov

Podľa vedkyne sú dané mikróby ako stroje času.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop