SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Prírodné požiare a atmosférický uhlík

Významný podiel ľudských aktivít na globálnom otepľovaní, spôsobenom pribúdaním skleníkových plynov v atmosfére, možno považovať za definitívne preukázaný. Napriek tomu však nejde o jedinú príčinu tohto javu a podľa všetkého ani o hlavnú. Popri dlhodobejš


Satelitný záber dymu z prírodných požiarov na Borneu. FOTO - NOAA

ích biogeochemických cykloch a premenlivosti intenzity slnečného žiarenia sú v tomto ohľade dôležitým faktorom aj prírodné požiare lesov a rašelinísk, ktoré dodávajú do atmosféry množstvo uhlíka, najmä v podobe oxidu uhličitého.

Opätovne to potvrdila britská bádateľka Susan Pageová z University of Leicester a jej piati spolupracovníci z Nemecka a Indonézie. Ako napísali v časopise Nature zo 7. novembra 2002, požiare, ktoré zúrili v druhej polovici roku 1997 vo viacerých indonézskych oblastiach, dodali do atmosféry toľko uhlíka, koľko ho z nej odoberie svetová biosféra za rok.

V roku 1997 panovali v sundskej oblasti veľké suchá spôsobené intenzívnym klimatickým javom El Niňo, jedným z najvýraznejších v 20. storočí. V dôsledku toho vznikli početné požiare pralesa a až 20 metrov hlbokých rašelinísk (nížinné tropické rašeliniská predstavujú jeden z najväčších pozemských zdrojov organického uhlíka tesne pod povrchom).

Susan Pageová a jej kolegovia preskúmali satelitné snímky. Zistili, že zo sledovanej 2,5-miliónhektárovej plochy oblasti Stredného Kalimantanu (Borneo) zhorelo plných 32 percent, z čoho tvorili 91,5 percenta rašeliniská. V teréne overili sondami, že rašelina zhorela do hĺbky 25 až 85 cm. Iba z tejto oblasti sa do atmosféry uvoľnilo 0,19-0,23 gigatony uhlíka, k čomu ešte pridalo 0,05 gigatony uhlíka horenie povrchovej vegetácie. Z extrapolácie na celú Indonéziu im vyšlo, že v roku 1997 sa odtiaľ v dôsledku horenia rašeliny a vegetácie do atmosféry dostalo 0,81-2,57 gigatony uhlíka. To je 13-40 percent strednej hodnoty ročných uhlíkových emisií zo spaľovania fosílnych palív.

Indonézske prírodné požiare v roku 1997 sa v rozhodujúcej miere postarali o najväčší medziročný prírastok atmosférického obsahu oxidu uhličitého od začiatku priamych meraní v roku 1957. Tieto výsledky potvrdzuje aj nezávislá analýza pribúdania stopových plynov v atmosfére tímu Raya Langenfeldsa z austrálskej Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization.

Podľa všetkého teda aj krátkodobé katastrofické prírodné javy na pomerne malej ploche môžu výrazne ovplyvniť globálnu uhlíkovú bilanciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Neprehliadnite tiež

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

NASA predstavila nový objav, na povrchu Mesiaca je voda

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?