Prestaňme rozhadzovať peniaze

Šéf sekcie informatizácie spoločnosti na ministerstve školstva TIBOR PAPP nie je práve typický ministerský úradník - bez rozpakov vám porozpráva, akých chýb sa podľa neho dopúšťa vláda a pri popisovaní prípadov plytvania miliónmi zo štátneho rozpočtu ...


Tibor Papp (1957) emigroval z Československa v roku 1984 do Spojených štátov. Vyštudoval tu politológiu, neskôr pôsobil ako profesor na Kolumbijskej univerzite v New Yorku so špecializáciou na transformujúce sa demokracie v strednej Európe. V roku 1998 sa vrátil na Slovensko, bol jedným z dvoch pôvodných autorov projektu Infovek. Pôsobil aj ako predseda poradnej rady firmy ESET. Od apríla tohto roku pracuje ako generálny riaditeľ sekcie informatizácie spoločnosti na ministerstve školstva. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Šéf sekcie informatizácie spoločnosti na ministerstve školstva TIBOR PAPP nie je práve typický ministerský úradník - bez rozpakov vám porozpráva, akých chýb sa podľa neho dopúšťa vláda a pri popisovaní prípadov plytvania miliónmi zo štátneho rozpočtu úsmevom zakrýva nekonečný úžas človeka, ktorý na Slovensku žije ešte príliš krátko na to, aby si jednoducho zvykol. Jeho cieľom je presadiť vytvorenie úradu, ktorý by konečne koordinovane rozbehol informatizáciu slovenskej spoločnosti.

Slovenská vláda sa už dávno prihlásila k potrebe budovať informačnú spoločnosť, prečo občania ešte nevidia žiadne výsledky?

„Prvá príčina je zrejmá - informatizáciu zatiaľ žiadna vláda za skutočnú prioritu nepovažovala. Po druhé - informatizácia je zatiaľ len spontánna a jednotlivé aktivity nie sú koordinované. Každý rezort má svoje peniaze, svoj pohľad na vec a svoj spôsob budovania informačného systému. Jednotlivé systémy sú potom málo funkčné, nedokážu spolupracovať a občanovi neposkytujú vôbec nič.“

Majú podobné problémy aj ostatné kandidátske krajiny?

„Povedal by som, že ostatní sú ďaleko pred nami. Čo však neznamená, že ich už nemôžeme dobehnúť.“

V čom sa prejavuje zaostávanie v bežnom živote?

„Neuvedomujeme si ešte, že internet je už primárny a pomaly aj jediný komunikačný kanál v Európskej únii - na oficiálnej úrovni aj pri tých najbežnejších záležitostiach. U nás sa stále faxuje a spisy medzi ministerstvami doručujú šoféri. Veľká časť našich občanov nie je pripravená moderne komunikovať. Preto nemôžu využiť svoj potenciál. Nemôžu sa dostať k pracovným príležitostiam v Európe, ponúkať svoj tovar alebo žiadať o podporu z európskych fondov. Únia nám hádže pomocné laná, ale my sa často nevieme spamätať a zapojiť sa.“

Kde treba začať problém riešiť?

„Myslím, že v prvom rade je nutné vytvoriť úrad podriadený priamo premiérovi, ktorý bude všetky aktivity v oblasti informatizácie zastrešovať. Sem by mali byť sústredené peniaze, ktoré dnes tečú do 30-ich rôznych inštitúcií, aj ľudia, ktorí sa budovaním informačných systémov zaoberajú.“

Snaha o vytvorenie nového úradu neznie veľmi reálne v čase, keď sa hovorí o zoštíhľovaní štátnej správy.

„Ja predsa nežiadam viac peňazí, naopak, hovorím, že by sa dali nejaké aj ušetriť, pričom výsledný efekt by bol neporovnateľný. Dnes štát dáva do informatizácie ročne asi 6 až 7 miliárd. Mnohé inštitúcie ich využívajú veľmi neefektívne. Ministerstvo vnútra kúpilo v roku 1996 francúzsky systém na sledovanie osôb i objektov, ktorý ročne zhltne miliardu korún, ale pritom stále poriadne nefunguje. Keby sme aj ponechali bokom vnútro a obranu, ide o obrovský balík peňazí, z ktorých veľká časť by sa dala využiť zmysluplnejšie a efektívnejšie.“

Čo by sa zlepšilo centralizáciou informatizácie?

„Úrad by koordinoval napríklad nákup počítačov, ktoré si dnes každá inštitúcia obstaráva sama - rozdiel v cene pri nákupe 20 a 2000 počítačov môže predstavovať až 30 percent. Nedávno sa nám napríklad podarilo presvedčiť ostatné rezorty, aby pristúpili k enterprise zmluve s Microsoftom a v súčasnosti už šetríme dve tretiny prostriedkov, ktoré sa predtým vynakladali na softvér. Zároveň by sme sledovali, aby sa nakupovali technológie, ktoré budú použiteľné aj o päť rokov, nie aby sa zavádzali stále len dočasné riešenia.“

Akú zmenu by mal pocítiť občan - okrem úspory peňazí zo štátneho rozpočtu?

„Informatizácia spoločnosti by mala mať tri piliere: budovanie digitálneho obsahu, komunikačných sietí a vzdelávanie ľudí v práci s novými technológiami. Pod digitálnym obsahom rozumieme najmä služby, ktoré občanovi umožnia vybaviť si cez internet to, kvôli čomu dnes stojí v rade na úrade, napríklad nový občiansky preukaz alebo platbu dane. Občana nezaujíma, keď umiestnime na webovú stránku uznesenia vlády - zaujímajú ho služby, ktoré umožnia obísť neochotného úradníka, skrátiť čakanie na vybavenie jeho záležitosti a odbúrať korupciu.“

Do akej miery spomaľuje rozvoj týchto služieb neexistencia systému elektronického podpisu?

„Zabudnite na elektronický podpis. Ten budete potrebovať možno pri desiatich percentách transakcií, napríklad, keď budete podávať daňové priznanie alebo uzatvárať zmluvu s inou firmou. Určite nie pri bežnej práci s internetom.“

So štátnou správou budem môcť komunikovať bez elektronického podpisu?

„Iste, načo by vám bol pri zmene trvalého pobytu alebo vybavovaní parkovacieho povolenia? Potrebujete elektronický podpis pri zadávaní platobných príkazov cez internet vo vašej banke? Nie - stačí vám vaše meno a heslo, prípadne grid karta. Tak by to mohlo fungovať aj vo vzťahu k štátnej správe, hoci možných technických riešení je viac.“

Často sa hovorí o cenách internetu ako o hlavnej brzde jeho rozvoja na Slovensku - mala by sa tu vláda podľa vás angažovať?

„Slovenské telekomunikácie sú súkromnou firmou, ceny stanovujú podľa vlastného uváženia a v demokracii im do toho nemôže vláda zasahovať. Ide skôr o zákulisie - Telekomunikácie sú hlavným dodávateľom služieb ako dátové či hlasové prenosy pre štát a berú miliardy korún za to, čo by sa dalo iným spôsobom obstarať za tretinu alebo možno desatinu ich cien.“

Prečo to štát neurobí?

„Neviem. Telekomunikácie budú podľa cenníka zverejneného na internete inkasovať každý mesiac 200-tisíc korún za pripojenie niektorých mimobratislavských inštitúcií, napríklad Ústavného súdu v Košiciach, daňového úradu v Banskej Bystrici, Matice slovenskej alebo univerzitných knižníc. Keby sme namiesto platby telekomunikáciám vyhlásili tender samostatne na dodávku nenasvietených optických vlákien, technológií aj služieb, ako to bolo pôvodne dohodnuté medzi Úradom vlády a naším ministerstvom, štyri pätiny vlákien, ktoré ležia na Slovensku nevyužité pod zemou, by sa začali veľmi rýchlo integrovať. Cena za pripojenie po vstupných investíciách do vlákien a technológií, by potom pozostávala len z platieb za údržbu a prevádzku siete. Košická technická univerzita napríklad platí Sanetu 4000 korún mesačne - a to je cena za neporovnateľne kvalitnejšie pripojenie, ako ponúkajú Telekomunikácie. Nehovoriac o tom, že v mnohých vláknach, od Energotelu cez železnice až po Sanet, má štát svoj podiel a Sanet vlákna sám ponúka. My však radšej platíme Telekomunikáciám rádovo vyššie ceny.“

Čo bráni tomu začať budovať sieť tak, aby bola lacnejšia?

„To sa treba opýtať na Úrade vlády tých, ktorí vypisujú tendre tak, aby sa neriešili problémy koncepčne, ale len plátali najhoršie diery nalievaním ďalších peňazí. Ako daňový poplatník by som však uvažoval o tom, že na takýchto štátnych úradníkov podám žalobu za to, že používajú moje peniaze nehospodárne.“

Čo si myslíte o projekte eSlovensko?

„Myslím, že je dosť nešťastné, že Slovenské telekomunikácie musia riešiť svoj záväzok investovať dve miliardy korún vyplývajúci z privatizačnej zmluvy tak, že ponúknu školám zastarané pripojenie na internet. Pripojenie rýchlosťou 128 kbit/s dnes neumožňuje využiť ani 10 percent toho, čo internet poskytuje. Ale je to lepšie ako nič.“

Vaša koncepcia informatizácie je pripravená na rokovanie novej vlády - má politickú podporu?

„Áno, od všetkých vládnych strán.“

Deklarovaná podpora informatizácii bola už pred štyrmi rokmi, kto však váš projekt podporuje reálne?

„Povedzme, že v každej politickej strane sa niekto nájde.“

Prečo si myslíte, že nová Dzurindova vláda si na rozdiel od predchádzajúcej potrebu informatizácie uvedomí?

„Vláda sa stihla za štyri roky profesionalizovať. Už to nie sú amatéri, ktorí nastúpili v roku 1998, nevedeli, ako predsedať Národnej rade a zosmiešňovali sa na každom kroku, keď vykročili za hranice - je to už kvalitatívne iné a pomerne profesionálne družstvo. Stále hrajú svoje politické hry pre občana, ale vedia, kam smerujeme. A myslím, že chápu, že nie je na nás rozhodnúť, či budeme mať informačnú spoločnosť, alebo nie. My tu neurčujeme pravidlá. Rozhodujeme len o tom, či ostaneme na periférii, alebo sa zapojíme do hlavného prúdu.“

Myslíte, že s vašimi otvorenými názormi budete vo vašom kresle sedieť ešte aj o mesiac?

„Dúfam, že nie tu, ale už v novom úrade pre informatizáciu spoločnosti.“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 14 087
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 058
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 485
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 963
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 747
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 743
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 388
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 385
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 464
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 192

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

Neprehliadnite tiež

Alzheimer môže vzniknúť už počas tehotenstva

Nedostatok vitamínu A spôsobuje problémy pri vývoji mozgu.

Na letiskách pýtajú mobil aj heslá. Ako sa brániť strate súkromia?

Američan musel na letisku colníkom prezradiť heslá, aj keď tam mal citlivé informácie z NASA.

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop