Prestaňme rozhadzovať peniaze

Šéf sekcie informatizácie spoločnosti na ministerstve školstva TIBOR PAPP nie je práve typický ministerský úradník - bez rozpakov vám porozpráva, akých chýb sa podľa neho dopúšťa vláda a pri popisovaní prípadov plytvania miliónmi zo štátneho rozpočtu ...


Tibor Papp (1957) emigroval z Československa v roku 1984 do Spojených štátov. Vyštudoval tu politológiu, neskôr pôsobil ako profesor na Kolumbijskej univerzite v New Yorku so špecializáciou na transformujúce sa demokracie v strednej Európe. V roku 1998 sa vrátil na Slovensko, bol jedným z dvoch pôvodných autorov projektu Infovek. Pôsobil aj ako predseda poradnej rady firmy ESET. Od apríla tohto roku pracuje ako generálny riaditeľ sekcie informatizácie spoločnosti na ministerstve školstva. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Šéf sekcie informatizácie spoločnosti na ministerstve školstva TIBOR PAPP nie je práve typický ministerský úradník - bez rozpakov vám porozpráva, akých chýb sa podľa neho dopúšťa vláda a pri popisovaní prípadov plytvania miliónmi zo štátneho rozpočtu úsmevom zakrýva nekonečný úžas človeka, ktorý na Slovensku žije ešte príliš krátko na to, aby si jednoducho zvykol. Jeho cieľom je presadiť vytvorenie úradu, ktorý by konečne koordinovane rozbehol informatizáciu slovenskej spoločnosti.

Slovenská vláda sa už dávno prihlásila k potrebe budovať informačnú spoločnosť, prečo občania ešte nevidia žiadne výsledky?

„Prvá príčina je zrejmá - informatizáciu zatiaľ žiadna vláda za skutočnú prioritu nepovažovala. Po druhé - informatizácia je zatiaľ len spontánna a jednotlivé aktivity nie sú koordinované. Každý rezort má svoje peniaze, svoj pohľad na vec a svoj spôsob budovania informačného systému. Jednotlivé systémy sú potom málo funkčné, nedokážu spolupracovať a občanovi neposkytujú vôbec nič.“

Majú podobné problémy aj ostatné kandidátske krajiny?

„Povedal by som, že ostatní sú ďaleko pred nami. Čo však neznamená, že ich už nemôžeme dobehnúť.“

V čom sa prejavuje zaostávanie v bežnom živote?

„Neuvedomujeme si ešte, že internet je už primárny a pomaly aj jediný komunikačný kanál v Európskej únii - na oficiálnej úrovni aj pri tých najbežnejších záležitostiach. U nás sa stále faxuje a spisy medzi ministerstvami doručujú šoféri. Veľká časť našich občanov nie je pripravená moderne komunikovať. Preto nemôžu využiť svoj potenciál. Nemôžu sa dostať k pracovným príležitostiam v Európe, ponúkať svoj tovar alebo žiadať o podporu z európskych fondov. Únia nám hádže pomocné laná, ale my sa často nevieme spamätať a zapojiť sa.“

Kde treba začať problém riešiť?

„Myslím, že v prvom rade je nutné vytvoriť úrad podriadený priamo premiérovi, ktorý bude všetky aktivity v oblasti informatizácie zastrešovať. Sem by mali byť sústredené peniaze, ktoré dnes tečú do 30-ich rôznych inštitúcií, aj ľudia, ktorí sa budovaním informačných systémov zaoberajú.“

Snaha o vytvorenie nového úradu neznie veľmi reálne v čase, keď sa hovorí o zoštíhľovaní štátnej správy.

„Ja predsa nežiadam viac peňazí, naopak, hovorím, že by sa dali nejaké aj ušetriť, pričom výsledný efekt by bol neporovnateľný. Dnes štát dáva do informatizácie ročne asi 6 až 7 miliárd. Mnohé inštitúcie ich využívajú veľmi neefektívne. Ministerstvo vnútra kúpilo v roku 1996 francúzsky systém na sledovanie osôb i objektov, ktorý ročne zhltne miliardu korún, ale pritom stále poriadne nefunguje. Keby sme aj ponechali bokom vnútro a obranu, ide o obrovský balík peňazí, z ktorých veľká časť by sa dala využiť zmysluplnejšie a efektívnejšie.“

Čo by sa zlepšilo centralizáciou informatizácie?

„Úrad by koordinoval napríklad nákup počítačov, ktoré si dnes každá inštitúcia obstaráva sama - rozdiel v cene pri nákupe 20 a 2000 počítačov môže predstavovať až 30 percent. Nedávno sa nám napríklad podarilo presvedčiť ostatné rezorty, aby pristúpili k enterprise zmluve s Microsoftom a v súčasnosti už šetríme dve tretiny prostriedkov, ktoré sa predtým vynakladali na softvér. Zároveň by sme sledovali, aby sa nakupovali technológie, ktoré budú použiteľné aj o päť rokov, nie aby sa zavádzali stále len dočasné riešenia.“

Akú zmenu by mal pocítiť občan - okrem úspory peňazí zo štátneho rozpočtu?

„Informatizácia spoločnosti by mala mať tri piliere: budovanie digitálneho obsahu, komunikačných sietí a vzdelávanie ľudí v práci s novými technológiami. Pod digitálnym obsahom rozumieme najmä služby, ktoré občanovi umožnia vybaviť si cez internet to, kvôli čomu dnes stojí v rade na úrade, napríklad nový občiansky preukaz alebo platbu dane. Občana nezaujíma, keď umiestnime na webovú stránku uznesenia vlády - zaujímajú ho služby, ktoré umožnia obísť neochotného úradníka, skrátiť čakanie na vybavenie jeho záležitosti a odbúrať korupciu.“

Do akej miery spomaľuje rozvoj týchto služieb neexistencia systému elektronického podpisu?

„Zabudnite na elektronický podpis. Ten budete potrebovať možno pri desiatich percentách transakcií, napríklad, keď budete podávať daňové priznanie alebo uzatvárať zmluvu s inou firmou. Určite nie pri bežnej práci s internetom.“

So štátnou správou budem môcť komunikovať bez elektronického podpisu?

„Iste, načo by vám bol pri zmene trvalého pobytu alebo vybavovaní parkovacieho povolenia? Potrebujete elektronický podpis pri zadávaní platobných príkazov cez internet vo vašej banke? Nie - stačí vám vaše meno a heslo, prípadne grid karta. Tak by to mohlo fungovať aj vo vzťahu k štátnej správe, hoci možných technických riešení je viac.“

Často sa hovorí o cenách internetu ako o hlavnej brzde jeho rozvoja na Slovensku - mala by sa tu vláda podľa vás angažovať?

„Slovenské telekomunikácie sú súkromnou firmou, ceny stanovujú podľa vlastného uváženia a v demokracii im do toho nemôže vláda zasahovať. Ide skôr o zákulisie - Telekomunikácie sú hlavným dodávateľom služieb ako dátové či hlasové prenosy pre štát a berú miliardy korún za to, čo by sa dalo iným spôsobom obstarať za tretinu alebo možno desatinu ich cien.“

Prečo to štát neurobí?

„Neviem. Telekomunikácie budú podľa cenníka zverejneného na internete inkasovať každý mesiac 200-tisíc korún za pripojenie niektorých mimobratislavských inštitúcií, napríklad Ústavného súdu v Košiciach, daňového úradu v Banskej Bystrici, Matice slovenskej alebo univerzitných knižníc. Keby sme namiesto platby telekomunikáciám vyhlásili tender samostatne na dodávku nenasvietených optických vlákien, technológií aj služieb, ako to bolo pôvodne dohodnuté medzi Úradom vlády a naším ministerstvom, štyri pätiny vlákien, ktoré ležia na Slovensku nevyužité pod zemou, by sa začali veľmi rýchlo integrovať. Cena za pripojenie po vstupných investíciách do vlákien a technológií, by potom pozostávala len z platieb za údržbu a prevádzku siete. Košická technická univerzita napríklad platí Sanetu 4000 korún mesačne - a to je cena za neporovnateľne kvalitnejšie pripojenie, ako ponúkajú Telekomunikácie. Nehovoriac o tom, že v mnohých vláknach, od Energotelu cez železnice až po Sanet, má štát svoj podiel a Sanet vlákna sám ponúka. My však radšej platíme Telekomunikáciám rádovo vyššie ceny.“

Čo bráni tomu začať budovať sieť tak, aby bola lacnejšia?

„To sa treba opýtať na Úrade vlády tých, ktorí vypisujú tendre tak, aby sa neriešili problémy koncepčne, ale len plátali najhoršie diery nalievaním ďalších peňazí. Ako daňový poplatník by som však uvažoval o tom, že na takýchto štátnych úradníkov podám žalobu za to, že používajú moje peniaze nehospodárne.“

Čo si myslíte o projekte eSlovensko?

„Myslím, že je dosť nešťastné, že Slovenské telekomunikácie musia riešiť svoj záväzok investovať dve miliardy korún vyplývajúci z privatizačnej zmluvy tak, že ponúknu školám zastarané pripojenie na internet. Pripojenie rýchlosťou 128 kbit/s dnes neumožňuje využiť ani 10 percent toho, čo internet poskytuje. Ale je to lepšie ako nič.“

Vaša koncepcia informatizácie je pripravená na rokovanie novej vlády - má politickú podporu?

„Áno, od všetkých vládnych strán.“

Deklarovaná podpora informatizácii bola už pred štyrmi rokmi, kto však váš projekt podporuje reálne?

„Povedzme, že v každej politickej strane sa niekto nájde.“

Prečo si myslíte, že nová Dzurindova vláda si na rozdiel od predchádzajúcej potrebu informatizácie uvedomí?

„Vláda sa stihla za štyri roky profesionalizovať. Už to nie sú amatéri, ktorí nastúpili v roku 1998, nevedeli, ako predsedať Národnej rade a zosmiešňovali sa na každom kroku, keď vykročili za hranice - je to už kvalitatívne iné a pomerne profesionálne družstvo. Stále hrajú svoje politické hry pre občana, ale vedia, kam smerujeme. A myslím, že chápu, že nie je na nás rozhodnúť, či budeme mať informačnú spoločnosť, alebo nie. My tu neurčujeme pravidlá. Rozhodujeme len o tom, či ostaneme na periférii, alebo sa zapojíme do hlavného prúdu.“

Myslíte, že s vašimi otvorenými názormi budete vo vašom kresle sedieť ešte aj o mesiac?

„Dúfam, že nie tu, ale už v novom úrade pre informatizáciu spoločnosti.“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  4. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Cambridge Business School, škola novej doby
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 10 279
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 085
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 7 923
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 784
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 739
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 105
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 269
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 678
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 761
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 471

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Ktovie, ako na voličov zapôsobí Klusov sľub vyčistiť úrady od rodinkárstva. Zdá sa totiž, že práve to im neprekáža v prípade ĽSNS.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

DOMOV

Lipšicovi zamietli dohodu o vine a treste

Generálna prokuratúra zamietla obvinenému dohodu o vine a treste.

Neprehliadnite tiež

Astronóm: Blikajúcu hviezdu sme pozorovali aj na Slovensku

Poklesy v jasnosti hviezdy nespôsobujú mimozemšťania, zrejme ide o prirodzený jav, hovorí Ľubomír Hambálek z Astronomického ústavu SAV.

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Antikoncepcia postavená na dávnej rastline sa bude dať užiť pred alebo po styku. Prípadne sa bude nosiť ako náplasť.