SME

Počiatok krásneho nového sveta je tu

Je nová veda – reprogenetika – naozaj iba ďalším a monumentálnejším opakovaním desivých praktík niekdajších eugenikov?Reprodukční biológovia pomáhajú bezdetným párom prekonávať ich neplodnosť už od roku 1978. Používajú na to rok od roku prepracovanejšie .


Všetci rodičia by chceli, aby ich deti boli najkrajšie, najmúdrejšie a najzdravšie. Možno im v tom brániť? FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Je nová veda – reprogenetika – naozaj iba ďalším a monumentálnejším opakovaním desivých praktík niekdajších eugenikov?Reprodukční biológovia pomáhajú bezdetným párom prekonávať ich neplodnosť už od roku 1978. Používajú na to rok od roku prepracovanejšie laboratórne metódy plodenia ľudských embryí a laboratórnych manipulácií.

Molekulárni biológovia minimálne rovnako dlho hľadajú spôsoby, ako zvíťaziť nad ľudskými chorobami. Snažia sa rozlúštiť celú sekvenciu ľudského genómu a vytvárajú nástroje na nápravu genetických a bunkových porúch.

Reproduktívni a molekulárni biológovia sa síce zaoberajú lekárskymi problémami, ktoré s tým vôbec nesúvisia - neplodnosťou a chorobnosťou, ale kombináciou ich technológií vzniká nová veda, reprogenetika, ktorá dáva človeku do rúk nástroj na utváranie seba samého.

Nočná mora bioetikov

Reprogenetika dovolí nastávajúcim rodičom dať ich deťom gény, ktoré sami nemajú, a zvýšiť tak pravdepodobnosť, že ich potomkovia budú žiť dlho, zdravo, šťastne a úspešne, čo je pre rad bioetikov nočná mora.

Je však reprogenetika naozaj iba novým a monumentálnejším opakovaním desivých praktík niekdajších eugenikov? Alebo je medzi reprogenetikou a eugenikou zásadný rozdiel ako v ich kontrole a regulácii, tak v ich zmysle?

Eugenika stelesňuje túžby a pokusy spoločenských vodcov kontrolovať rozmnožovacie zvyklosti občanov a patria k nej aj násilné sterilizácie alebo zabíjanie tých, ktorí mali byť nositeľmi nežiaducich génov. Oproti tomu reprogenetika sa zaoberá otázkou, aké gény dieťa získa, a nie vágnym, nevedeckým cieľom skvalitniť genofond spoločnosti. Navyše dáva budúcim rodičom väčšiu kontrolu. Zatiaľ čo eugenické praktiky viedli k obmedzovaniu slobody rozmnožovania a často k ešte horším veciam, reprogenetika prináša opak. Rodičom môže bez priamej škody spôsobenej komukoľvek inému zaručiť, že ich deti budú mať väčšiu nádej byť zdravé.

Čo by mohlo byť v neporiadku?

Reprogenetiku možno chápať ako rozšírenie základnej rodičovskej motivácie a túžby: ochraňovať potomkov a dávať im do života čo najviac výhod. Rodičia v bohatých spoločnostiach predsa už dnes dávajú po pôrode svojim deťom výhody vyplývajúce z prostredia, v ktorom vyrastajú; reprogenetika by im dovolila robiť to isté, ale ešte pred narodením.

Výhody spojené s prostredím či génovou výbavou, samozrejme, nezaručujú, že deti budú zdravšie, šťastnejšie a úspešnejšie. Ani teraz však nedostatok záruk nebráni rodičom, aby svoje deti neposielali za 140-tisíc dolárov ročne na elitnú súkromnú univerzitu.

Ak demokratické spoločnosti rodičom dovoľujú, aby deťom kupovali výhody z prostredia, ako im môžu zakázať, aby pre ne kupovali i výhody genetické? Ak sa používa reprogenetika na posilňovanie zdravia, šťastia a úspešnosti, čo by s ňou mohlo byť v neporiadku?

Ak odhliadneme od otázky technickej bezpečnosti, je hlavnou námietkou proti reprogenetike jej nespravodlivosť voči rodinám, ktoré si ju nemôžu dovoliť. Všetky moderné demokratické spoločnosti musia vedieť vyvažovať medzi nezávislosťou jednotlivca a spoločenskou spravodlivosťou. V Spojených štátoch je individuálna nezávislosť na prvom mieste. V iných západných krajinách je však oveľa výraznejšia spoločenská solidarita.

Život nie je fér

Väčšina západných krajín sa snaží si to uvedomovať tým, že rovnakú zdravotnú starostlivosť a príležitosť na vzdelanie poskytuje všetkým deťom. Ale argument, že genetické vylepšovanie je nemorálne, pretože nie každé dieťa si ho môže dovoliť, má háčik. Predovšetkým - žiadne dieťa nie je biologicky rovnocenné. Každý sa rodí s výhodami alebo nevýhodami v množstve fyzických charakteristík i vrodených schopností. Život nie je fér.

Kľúčovou otázkou v budúcnosti bude: Kto rozhoduje o tom, koľko genetických výhod sa bude prideľovať? Kto rozhoduje o tom, ktoré dieťa bude rezistentné proti vírusu HIV a ktoré sa narodí s vrodenou náchylnosťou na AIDS? Kto bude rozhodovať o tom, ktoré dieťa bude mať vrodenú odolnosť proti rakovine alebo srdcovým chorobám?

Má sa toto rozhodovanie ponechať na rozmare prírody, ako je to dnes? Má sa riadiť bohatstvom rodičov? Alebo zásahmi benevolentného štátu, ktorý bude prideľovať gény skvalitňujúce život všetkým novopočatým deťom?

Poskytovanie a regulácia technológie genetického vylepšovania nebudú, bohužiaľ, ľahké. Na rozdiel od zdravotnej starostlivosti neexistujú pre genetické vylepšovanie takmer žiadne hranice. Priestor na vyššiu odolnosť proti chorobám, na dlhší život, väčšiu fyzickú zdatnosť a vyššie duševné schopnosti existuje vždy. Vrodená túžba dať deťom to najlepšie je napokon taká silná, že keby reprogenetiku niekde zakázali alebo obmedzili, majetní ľudia by si ju zaobstarávali inde. Dnes napríklad chodia Európanky do USA kupovať od mladých Američaniek ľudské vajíčka vybrané podľa ich údajných genetických charakteristík.

Tí, čo majú, a tí, čo nemajú

Súčasne s víziou prehlbujúcej sa priepasti medzi „tými, čo majú“, a „tými, čo nemajú“ si možno napriek tomu predstaviť aj iný scenár. Aj keď zo začiatku k takej priepasti zrejme dôjde, cena reprogenetiky sa časom pravdepodobne výrazne zníži. Rovnako ako to bolo pri počítačoch a vyspelých telekomunikačných technológiách, ktoré si v rozvinutých krajinách môže dnes dovoliť väčšina ľudí.

Postupom času bude možné robiť i „hyperúpravy“ genetickej výbavy a ekonomické a spoločenské výhody bohatých krajín sa rozšíria aj na výhody genetické. Priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami by sa tak s každou ďalšou generáciou rozširovala, až by sme jedného dňa museli prestať hovoriť o jednej ľudskej rase. Dedičstvom nespútaného globálneho kapitalizmu by sa stalo navždy rozdelené ľudstvo.

Jediná alternatíva k tejto ponurej vyhliadke je dnes veľmi vzdialená a je dosť možné, že nebude nikdy uskutočniteľná: jeden globálny štát, kde budú mať všetky deti prístup k rovnakým genetickým úpravám a rovnakej nádeji byť zdravým, šťastným a úspešným. Vo svete, kde deti dodnes zomierajú od hladu, to znie ako politická fikcia. Ale ešte pred tridsiatimi rokmi znela ako vedecká fikcia i reprogenetika. Bohužiaľ alebo vďakabohu, predpovedať politický vývoj je oveľa zložitejšie.

Autor: LEE M. SILVER, Project Syndicate 2002

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ľudia nakupujú ovocie na trhu v Moskve 3. novembra 2023. Regály v moskovských supermarketoch sú plné ovocia, zeleniny, syrov a mäsa, ale mnohí kupujúci sa na ich výber pozerajú s hrôzou, pretože inflácia zvyšuje ich cenu.

Letné horúčavy znižujú zásoby potravín.


SkryťZatvoriť reklamu