Mamuty skolila klíma, nie človek, ukazuje štúdia

Ľudia zrejme nemali taký veľký podiel na vyhynutí mamutov, ako sa predpokladalo, tvrdí nová štúdia.

Model mamuta z britského múzea.(Zdroj: Wikimedia/Flying Puffin/CC)

BRATISLAVA. Bol jedným z najväčších cicavcov na Zemi v dobe ľadovej. Práve chladné počasie mu sedelo najviac.

O tom, prečo mamut srstnatý pred vyše desaťtisíc rokmi vyhynul a zostali po ňom iba kosti a kly, sa vedci sporia už dlhšie. Čoraz invazívnejší ľudia ho tak dlho lovili, až ho nakoniec mohli vykynožiť. Alebo jeho vyhynutie spôsobili zmeny klímy.

Skúmali DNA 300 vzoriek

Práve druhá možnosť sa v poslednom čase čoraz častejšie objavuje vo vedeckých prácach. Naznačuje to aj štúdia britských a švédskych vedcov, ktorú zverejnili v časopise Proceeding of the Royal Society B.

O čo ide
Mamut srstnatý
  • Bol asi taký veľký ako slon africký.Samec meral okolo troch metrov a vážil šesť ton.
  • Z pevniny zmizol asi pred desaťtisíc rokmi. Na opustených ostrovoch prežil až do 2000 rokov pred n. l.

Tí skúmali DNA 300 vzoriek mamuta srstnatého, jedného z posledných druhov mamuta. Išlo o kosti, zuby či kly. Skúmali genetický kód v matriarchálnej línii a ako píše AFP, vďaka nemu zistili „rodokmeň“ mamutov za 200­tisíc rokov.

Všímali si najmä, v ktorých obdobiach bolo mamutov veľa a kedy málo. A práve to má naznačovať, ako ich počty dokázali ovplyvniť zmeny klímy, ktoré napokon mohli viesť aj k ich úplnému zániku. Ako píše štúdia, asi pred 120­tisíc rokmi prišla medziľadová doba, keď stúpla teplota na Zemi. Počet mamutov vtedy rapídne klesol. Podľa BBC z niekoľkých miliónov na desiatky tisíc.

Keď sa však asi stotisíc rokov dozadu vrátili chlad a zima doby ľadovej, ich počet sa znova zvýšil. „Vytvára sa z toho obraz, že mamuty boli celkom dynamické druhy, ktoré si prešli lokálnymi vyhynutiami, expanziami aj migráciou,“ povedal pre BBC Love Dalen zo Švédskeho múzea prírodnej histórie.

„Je pravdepodobné, že zmeny životného prostredia hrali významnú rolu v demografickej histórii mamuta srstnatého. Teplé obdobia obmedzovali jeho možné miesto výskytu a studené obdobia viedli k nárastu populácie,“ píše sa v správe podľa The Independent.

Posledné na ostrovoch

Mamuty začali z povrchu Zeme ustupovať asi pred 20-­tisíc rokmi. Cicavce, ktoré obývali územie od severu Severnej Ameriky cez sever Európy až po sever Ázie, postupne ustúpili z kontinentov.

Posledné útočisko našli na ostrove Wrangler v oceáne pri Sibíri a ostrove St. Paul pri Aljaške. Najmladší nájdený mamut žil 1700 rokov pred naším letopočtom.

Štúdia si však tiež všimla, že počet mamutov sa začal znižovať skôr, ako prišlo ku koncu doby ľadovej. Svet sa začal otepľovať až o šesťtisíc rokov neskôr.

Vedci podľa BBC špekulujú, že vtedy mohlo byť až tak chladno, že ich pastviny sa stali vzácnymi. Z juhu sa začali rozširovať lesy, zo severu už tundra. Ďalšia z teórií predpokladá, že v dobe ľadovej bolo relatívne málo zrážok, a tak sa mamuty vedeli dostať k potrave. Ak však začalo zrazu hustejšie snežiť, mohli s tým mať problém.

Ľudia skôr nie

Každopádne vedci, ktorí napísali štúdiu, hovoria, že treba pokračovať vo výskume príčin vyhynutia mamutov. Podľa nich však podiel ľudí na vyhynutí týchto cicavcov nebol až taký veľký.

Ako píše francúzska agentúra AFP, ľudí ťažko možno viniť za vyhubenie, keďže „mamuty boli schopné sa – podobne ako v iných medziľadových dobách – združovať v chladných oblastiach, ktoré boli príliš vzdialené pre život ľudí a lov“.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  2. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  3. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  4. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  5. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  6. Najužitočnejšia appka
  7. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  8. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  9. V O2 to s dátami poriadne prehnali
  10. Zužitkovaním biologického odpadu šetríme prírodu aj náklady
  1. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  2. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  3. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  4. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  5. Bratislava dostane o rok nový mestský bulvár
  6. DEXIS SLOVAKIA má nového generálneho riaditeľa
  7. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  8. Stavebná fakulta hostila medzinárodnú konferenciu CSASC
  9. Cestárske kariérne dni 2018 na SvF
  10. Najužitočnejšia appka
  1. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 18 979
  2. Najužitočnejšia appka 15 792
  3. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 13 656
  4. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 055
  5. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 9 568
  6. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 8 722
  7. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu 7 152
  8. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 5 808
  9. Čerstvosť je o správnom skladovaní. Reportáž zo skladu Kauflandu 5 072
  10. Zmenky a dlhopisy s fixným výnosom 5 – 6,6 % p.a. 2 599