Nobelovu cenu za medicínu udelila v Štokholme Švédska kráľovská akadémia vied za výskum v oblasti rozvojovej biológie a tzv. programovanej smrti buniek – apoptózy – trojici vedcov: Sydneymu Brennerovi a Johnovi E. Sulstonovi (Veľká Británia) a Robertovi Horvitzovi (USA). Vedci skúmali reguláciu apoptózy a v oblasti vývoja orgánov dosiahli významné objavy. S využitím hlísty Caenorhabditis elegans sa im podarilo precízne sledovať delenie a špecializáciu jednotlivých buniek od oplodnenej vaječnej bunky až po dospelé indivíduum. Ocenení vedci pritom identifikovali dôležité gény, ktoré regulujú vývoj orgánov a tzv. programovanú smrť buniek. Zároveň dokázali, že príslušné gény sa vyskytujú u vyššie vyvinutých organizmov vrátane človeka. Ich objavy majú veľký význam pre lekársky výskum a prehlbujú poznanie o vzniku mnohých ochorení.
Výskumný pracovník Inštitútu molekulárnych vied v kalifornskom Berkeley, rodák z Juhoafrickej republiky, britský vedec Sydney Brenner dokázal, že rôzne mutácie môžu viesť k špecifickým génom a špecifickým efektom vo vývoji orgánov, čo bolo základom pre tohtoročné udelenie ceny.
Nobelova cena za fyziku putuje do rúk amerických vedcov Raymonda Davisa a Riccarda Giacconiho a japonského výskumníka Masatošiho Košibu. V zdôvodnení sa uvádza, že ocenení vedci rozšírili chápanie Slnka, hviezd, galaxií a supernov. „Nové vedomosti zmenili náš obraz o vesmíre,“ konštatovala švédska akadémia.
R. Davis skonštruoval úplne nový detektor neutrín hlboko pod zemským povrchom. Súčasťou detektora bola nádrž so 600 tonami kvapaliny. Za 30 rokov sa Davisovi podarilo zachytiť 2000 neutrín zo Slnka, čím dokázal, že slnečná energia vzniká fúziou. M. Košiba skonštruoval iný gigantický detektor nazvaný Kamiokande. Pomocou neho v roku 1987 dokázal, že mrak neutrín, ktorý 23. februára zasiahol Zem, pochádzal zo vzdialenej explózie supernovy. R. Giacconi objavil prvý zdroj röntgenového žiarenia za hranicami našej Slnečnej sústavy. Zistil, že reliktové žiarenie vesmíru tvorí röntgenové svetlo. Ďalej objavil röntgenové zdroje, ktoré podľa väčšiny astronómov skrývajú čierne diery. Skonštruoval tiež prvé röntgenové teleskopy, ktoré umožnili ostrejšie pohľady do hlbín vesmíru, a významne prispel k rozvoju röntgenovej astronómie.
Nobelovu cenu za chémiu získali Američan John B. Fenn, Japonec Koiči Tanaka a Švajčiar Kurt Wüthrich za výsledky výskumu v oblasti analýzy biologických makromolekúl vrátane proteínov. Akadémia označila výskum laureátov s pomocou spektrometrie a nukleárnej magnetickej rezonancie za revolučný prielom, ktorý urobil z chemickej biológie „poprednú scénu súčasnej vedy“. Možnosť zisťovať proteíny, detailne ich analyzovať a trojrozmerne zobrazovať sa pokladá za rozhodujúcu pri chápaní životných procesov. Umožňuje vývoj nových liečebných prostriedkov, ale tiež zlepšenie kontroly potravín a včasnú diagnózu rakoviny prsníka a prostaty. (tasr, čtk)