Aj o zložitom sa dá hovoriť zrozumiteľne

Veda nemá rada zákazy, príkazy a obmedzenia, ale sami vedci si uvedomujú, že okrem slobody bádania majú zodpovednosť za budúcnosť


Rio de Janeiro, mesto na pobreží Atlantického oceánu, sa stalo koncom septembra mekkou svetovej vedy. Zišlo sa tu generálne zhromaždenie ICSU (International Council for Science).


V posledných dvoch septembrových týždňoch hostilo hlavné mesto Brazílie Rio de Janeiro viac ako dve tisícky vedcov z celého sveta. Konalo sa tu generálne zhromaždenie ICSU (International Council for Science – Medzinárodný výbor pre vedu). Jednou z úloh tejto svetovej vedeckej organizácie je zamýšľať sa nad miestom, úlohami a perspektívami vedy v spoločnosti.

Slovensko malo v Riu svojho zástupcu, historika DUŠANA KOVÁČA, vedeckého sekretára Slovenskej akadémie vied.

O čom diskutovali vedci v Riu?

„Diskusia sa nevyhla otázkam transformácie a reformy samotného ICSU. Hovorili sme o nej už na predchádzajúcom stretnutí pred tromi rokmi v Káhire. Ako by aj nie, veď problematiku globalizácie, biotechnológií, génových manipulácií alebo zásobovania tretieho sveta zdravými potravinami už nemôže riešiť žiadne vedecké odvetvie osamotene. Jedinou šancou je prepojiť snahu vedcov z prírodných, spoločenských, lekárskych aj technologických vied. Vo výskume to už v mnohých prípadoch funguje. Lenže organizácia vedy za týmito prirodzene sa vytvárajúcimi štruktúrami pokrivkáva. Posolstvo z Ria zaznelo veľmi jasne: svetová veda sa musí organizačne zjednotiť, spojiť prírodné a spoločenské vedy.

Diskutovalo sa aj o problémoch globálneho charakteru. Na prvom mieste, samozrejme, o trvalo udržateľnom rozvoji. Nejde vôbec iba o módny trend, ale o vyjadrenie niečoho, čo je pre túto planétu podstatné – že príroda si bez vedy a technológie už teraz sama nepomôže. Súčasne to znamená, že sama veda musí vystúpiť z múrov laboratórií, uvedomiť si svoj spoločenský rozmer a zobrať si za svoje úlohy, ktoré trápia väčšinu ľudí na tejto planéte. To je hlavný trend modernej vedy.“

Nemá termín „moderná veda“ iný obsah pre Európanov a Američanov a iný pre východné kultúry?

„Predstavitelia niektorých afrických krajín, ale aj Číny a domácej Brazílie, veľmi intenzívne obhajovali to, čomu my hovoríme tradičné poznanie. Ide najmä o niektoré oblasti ľudského poznania, ktoré doteraz nebolo možné vyjadriť žiadnou vedeckou paradigmou, teda všeobecne prijímaným vzorcom. Typickým príkladom je ľudové liečiteľstvo, napríklad tradičná čínska medicína. Jej poznatky už veda akceptovala. Problém nastáva vtedy, ak chcete odlíšiť tradičné poznanie, ktoré je pre ľudí prospešné, od pseudovedy. Aký je vlastne rozdiel medzi liečiteľom, ktorý ľuďom pomáha, a manipulátorom, ktorý ľuďom môže uškodiť? Hranica medzi tradičným poznaním a pseudovedou je veľmi hmlistá. Odhaliť ju bude úlohou vedy. Týka sa to aj Slovenska, lebo na pultoch našich kníhkupectiev leží veľa literatúry z oblasti tradičnej vedy, ale aj pseudovedy. Náš čitateľ nie je pripravený na to, aby vedel hraničnú čiaru rozpoznať.“

Prečo je pseudoveda taká príťažlivá?

„Pretože šarlatáni ponúkajú veľmi jednoduché a zrozumiteľné návody na zdravý a dlhý život. Vyzerajú naoko veľmi logicky, lenže často ukrývajú veľké riziko. Bežný človek ho neodhalí, lebo nemá doma laboratórium a nemôže si ‘zaručené‘ recepty a návody overiť postupmi modernej vedy. Vedci sú veľmi často komplikovaní, oslovujú ľudí akosi ťažkopádne. Je to asi aj profesionálna choroba. Vedec ponorený hlboko vo svojich problémoch, vzorcoch a v terminológii si nedokáže obliecť obyčajný civilný oblek a rozprávať sa s ľuďmi úplne normálne. Aj to je veľká výzva, ktorá pred vedou stojí. Vystúpiť zo zložitosti, prezentovať svoje výsledky populárne, jednoducho, zrozumiteľne.“

Známym bojovníkom proti pavede na Slovensku je astronóm Igor Kapišinský, ktorý založil Spoločnosť kritického myslenia. Nie je osamotený?

„Vedecká komunita ešte zrejme plne nepochopila zmysel tejto aktivity. Možno aj preto, že na vedu spoločnosť kladie veľmi vysoké nároky, vedci musia predovšetkým intenzívne produkovať nové poznatky. A na to, aby človek mohol reflektovať sám seba, svoju prácu, treba mať nadhľad.“

Témou, ktorá hýbe svetom, a nielen vedeckým, sú genetické manipulácie, klonovanie. Bolo to tak aj v Riu?

„Samozrejme, diskusie na túto tému boli veľmi dramatické. Veda sama hľadá deliacu čiaru medzi technológiami, ktoré môžu vyriešiť nedostatok kvalitných potravín, a medzi technológiami, ktoré už prekročili rizikovú hranicu. Definícia tohto rizika, chápaného najmä z dlhodobej perspektívy, nie je jednoznačná. Rád by som však zdôraznil, že zodpovednosť vedca za vývoj vo svete, za to, čo sa urobí s jeho objavom, to je niečo, čo sa v posledných rokoch vo vede hlboko zakorenilo. Etika vo vede je jednou z najdiskutovanejších tém a členovia výboru, ktorý má na starosti tieto otázky, sú teraz asi najviac vyťažení. Je to kľúčová otázka. Veda nemá rada zákazy a príkazy, ale sami vedci si uvedomujú, že okrem slobody vedeckého bádania majú aj zodpovednosť.“

Máte na mysli zodpovednosť každého vedca za to, čo robí?

„Áno, aj. Kedysi, keď vedec dospel k výsledku, ktorý považoval za zaujímavý, okamžite ho publikoval. Dnes sú v určitých háklivých otázkach vedci na pochybách, či je naozaj nevyhnutné dávať do obehu aj to, čo možno zneužiť. Ak by som však mal tlmočiť prevládajúci názor z Ria – takéto závažné rozhodovanie by nemalo byť ponechané len na jednotlivcovi.“

Kongres ICSU v roku 2005 bude v Číne. Káhira, Rio, Čína – kde zostala Európa?

„Medzi siedmimi výkonnými funkcionármi ICSU je už len jediný Európan. Aj to pokladník, ktorý pri voľbe ako jediný nemal protikandidáta. Nie som sám, kto túto situáciu považuje za výzvu pre Európu. Ak sa Európa chce popri USA a Japonsku stať vedeckou veľmocou, nemôže vyprázdňovať pozície vo významnej svetovej vedeckej organizácii. Európa by mala rýchlo mobilizovať vedecký potenciál, dvojnásobne to platí pre strednú a východnú Európu vrátane Slovenska. Naša zlá situácia, pokiaľ ide o financovanie vedy, sa prejavuje doslova na každom kroku. V Riu som bol zo Slovenska sám. Maďarskí kolegovia tam boli štyria. Udržiavame krok s Európou s odretými ušami. Ani porovnanie s krajinami tretieho sveta nedopadne dobre. Teraz nemám na mysli len Indiu, Brazíliu alebo trebárs Čínu, ktorá má na naše pomery nepredstaviteľné problémy, napriek tomu však do vedy investuje obrovské peniaze. Dokonca už aj niektoré malé africké krajiny pochopili, že svoje základné problémy môžu vyriešiť iba zvýšením investícií do vzdelania a do vedy. U nás ako keby si to všetci uvedomovali, ale nik pre to nič nerobí. Môže sa stať, že nás pomaly, ale isto predbehnú krajiny, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi vo vede neznamenali nič. V novom výkonnom výbore ICSU majú svojich predstaviteľov nielen Brazília a India, ale aj Zimbabwe. Obávam sa, že ak budú doterajšie trendy financovania vedy na Slovensku pokračovať, všetci vedci sa nám čoskoro rozutekajú do zahraničia. Keď vstúpi Slovensko do Európskej únie, už ich doma nebude držať vôbec nič.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  3. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  4. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  5. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  6. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  7. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli
  9. Naša freestyle kajakárka: na majstrovstvá ideme tri baby
  10. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70%
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  4. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  5. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  6. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  7. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  8. Atos predstavil najúplnejšie 4G a LTE komunikačné riešenie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 711
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 627
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 884
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 361
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 089
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 905
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 415
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 4 009
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 529
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 176

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Majstri sveta ťažia z Nemecka i Afriky. Esá Francúzov sú potomkami prisťahovalcov

Až 15 hráčov Francúzska nemá pôvod v Európe.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

To nie je o manželstve. Bojíte sa, že už nebudete výnimoční

A pritom stačí jednoduché: len sa podeliť.

Neprehliadnite tiež

Austrálsky Černobyľ láka turistov, výstrahy ignorujú

Na varovania nedbali, kým ľudia nezačali umierať.

Podcast Klik

Klik: Facebook dostal vysokú pokutu, ktorú si ani nevšimne

Prehľad technologických správ.