Štokholm 7. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za medicínu 2002 získala dnes za výskum v oblasti rozvojovej biológie a tzv. programovanej smrti buniek - apoptózy - trojica vedcov: Sydney Brenner (Veľká Británia), Robert Horvitz (USA) a John E. Sulston (Veľká Británia).
V zdôvodnení sa uvádza, že skúmali reguláciu apoptózy a v oblasti vývoja orgánov dosiahli významné objavy. S využitím hlísty Caenorhabditis elegans sa im podarilo precízne sledovať delenie a špecializáciu jednotlivých buniek od oplodnenej vaječnej bunky až po dospelé indivíduum.
Ocenení vedci pritom identifikovali dôležité gény, ktoré regulujú vývoj orgánov a tzv. programovanú smrť buniek. Zároveň dokázali, že príslušné gény sa vyskytujú u vyššie vyvinutých organizmov, vrátane človeka. Ich objavy majú veľký význam pre lekársky výskum a prehlbujú poznanie o vzniku celého radu ochorení.
Výskumný pracovník Inštitútu molekulárnych vied v kalifornskom Berkeley, 75-ročný rodák z Juhoafrickej republiky (JAR), britský vedec Sydney Brenner dokázal, že rôzne mutácie môžu viesť k špecifickým génom a špecifickým efektom vo vývoji orgánov, čo bolo základom pre tohtoročné udelenie Nobelovej ceny za medicínu.
O 15 rokov mladší Brit John E. Sulston, ktorý je v Cambridgi považovaný za špecialistu na vedecký výskum s hlístami a červmi, identifikoval prvú mutáciu génu, ktorý sa podieľa na procese apoptózy.
Najmladší z laureátov, Američan Robert Horvitz (55) z massachusettského Technologického inštitútu, preukázal, ako sa gény vzájomne ovplyvňujú v procese smrti buniek a dokázal, že podobné gény jestvujú aj u vyšších organizmov, vrátane človeka.
Aj vlani udelili Nobelovu cenu za medicínu britsko-americkej trojici vedcov, Američanovi Lelandovi H. Hartwellovi a dvom Britom, Timothymu Huntovi a Paulovi M. Nursemu, za ich práce o regulácii bunkového cyklu. Rovnako ako vlani je cena aj v tomto roku dotovaná sumou 10 miliónov švédskych korún.
1 2 3 5 le žab
